únosy piktogram

Únosy detí

O „únosoch“, alebo „rodičovských únosoch“ hovoríme vtedy, keď jeden z rodičov neoprávnene premiestni alebo zadržiava dieťa v štáte, ktorý nie je štátom obvyklého pobytu dieťaťa.

Jednou zo základných oblastí pôsobenia Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže sú tzv. „rodičovské únosy“. O „únosoch“, alebo „rodičovských únosoch“ hovoríme vtedy, keď jeden z rodičov neoprávnene premiestni alebo zadržiava dieťa v štáte, ktorý nie je štátom obvyklého pobytu dieťaťa.

Kedy je premiestnenie neoprávnené, teda kedy hovoríme o „únose“

Premiestnenie, alebo zadržiavanie dieťaťa je neoprávneným vtedy, keď rodič nemá súhlas druhého rodiča, ani súhlas súdu toho štátu, v ktorom malo dieťa pred premiestnením obvyklý pobyt.

Rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu majú obaja jeho rodičia (zapísaní v rodnom liste dieťaťa). Platí pritom, že zatiaľ čo o bežných záležitostiach dieťaťa môže rozhodovať každý z rodičov samostatne, o podstatných záležitostiach musia rozhodovať rodičia spoločne, resp. vyžaduje sa súhlas oboch rodičov.

Medzi podstatné záležitosti v živote dieťaťa sa považuje aj jeho presťahovanie (v právnej reči premiestnenie) do iného štátu. Ak chce rodič svoje dieťa presťahovať do iného štátu, na to, aby konal oprávnene, potrebuje súhlas druhého rodiča. Ak mu druhý rodič súhlas nechce udeliť, je možné požiadať súd v štáte obvyklého pobytu dieťaťa o vyslovenie súhlasu s presťahovaním, a teda o nahradenie súhlasu druhého rodiča. Ak rodič svoje dieťa premiestni do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča a bez súhlasu súdu, ide o neoprávnené premiestnenie.

V slovenskom práve je otázka správy podstatných záležitostí dieťaťa upravená v ustanovení § 35 zákona o rodine.

Čo znamená pojem obvyklý pobyt dieťaťa

Štátom obvyklého pobytu dieťaťa je štát, v ktorom dieťa dlhodobo žije, má tam vytvorené rodinné a sociálne zázemie, teda rodinu, priateľov, navštevuje tam predškolské alebo školské zariadenie, záujmové krúžky. V tomto štáte je dieťa zdravotne poistené, má tu svojho lekára, a pod. Presná definícia obvyklého pobytu však neexistuje a o otázke, ktorý štát je/bol štátom obvyklého pobytu dieťaťa rozhoduje výlučne súd.

To, kde sa dieťa narodilo, kde je zaevidované k trvalému pobytu (alebo inému druhu pobytu), alebo ktorého štátu je dieťa občanom, nie je podstatné. Rozhodnou skutočnosťou je iba obvyklý pobyt dieťaťa.

Možnosť žiadať o návrat dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu

Rodič, ktorý nesúhlasil s premiestnením maloletého dieťaťa na územie iného štátu, je oprávnený žiadať jeho návrat do štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt pred premiestnením.

Umožňujú to tieto právne predpisy:

  • Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len Dohovor)
  • Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len Nariadenie)

Na základe týchto právnych predpisov môže rodič, ktorý nedal súhlas k premiestneniu a zadržiavaniu dieťaťa, podať na súde v štáte, do ktorého bolo dieťaťa premiestnené, návrh na nariadenie návratu dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu.

Konanie o nariadenie návratu dieťaťa

V tomto konaní súd rieši len to, či nariadi, alebo nenariadi návrat dieťaťa. Skúma pritom, ktorý štát je štátom obvyklého pobytu dieťaťa a či dieťa bolo premiestnené neoprávnene. V konaní o nariadenie návratu sa neriešia práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu (tzn. zverenie dieťaťa do starostlivosti, výživné, styk rodičov s dieťaťom, atď.); tieto skutočnosti sú predmetom samostatného súdneho konania.

Dôležitou skutočnosťou, ktorá sa v konaní o nariadenie návratu tiež skúma, je to, kedy k premiestneniu došlo. Podľa Dohovoru je totiž vhodné podať žiadosť o návrat dieťaťa na súd do jedného roka od premiestnenia dieťaťa. Predpokladá sa totiž, že po uplynutí tohto obdobia (1 roka), sa už dieťa zžilo s novým prostredím. O tom, či sa tak už stalo záleží od konkrétnych okolností každého prípadu a rozhodovanie o týchto časových súvislostiach je výlučne v kompetencii príslušného súdu, ktorý rozhoduje o návrate dieťaťa.

Hraničným vekom dieťaťa, kedy možno postupovať na základe Dohovoru, teda kedy možno podať žiadosť o nariadenie návratu dieťaťa, je 16 rokov dieťaťa.

Aké sú následky medzinárodného únosu dieťaťa?

Rodičia musia mať na pamäti, že skutočnou obeťou únosu dieťaťa je samotné dieťa, ktoré trpí v dôsledku náhleho narušenia jeho stability a traumatizujúcej straty kontaktu s jedným z rodičov.

Dieťa zažíva pocity neistoty, ktoré sú spôsobené nevyhnutnosťou prispôsobiť sa neznámemu jazyku, cudzím kultúrnym tradíciám, neznámym učiteľom a príbuzným.

Rodič, ktorý sa dopustil únosu je na začiatku konania vyzvaný, aby dobrovoľne zabezpečil návrat dieťaťa do štátu obvyklého pobytu a požiadal o úpravu rodičovských práv k dieťaťu pred príslušným súdom v štáte obvyklého pobytu dieťaťa (to znamená podal návrh na začatie konania o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu).

V prípade, ak rodič, ktorý sa dopustil únosu nezabezpečí dobrovoľne návrat dieťaťa, druhému rodičovi bude ústredným orgánom poskytnuté bezplatné právne poradenstvo.

Rodič, ktorý k premiestneniu dieťaťa nedal súhlas môže iniciovať konanie o návrat pred príslušným súdom v štáte, do ktorého bolo dieťa premiestnené.

Toto konanie pritom môže byť časovo aj finančne veľmi náročné. Ústredné orgány sa preto vždy snažia prispieť k zmierlivému urovnaniu.

Ak súd rozhodne o tom, že dieťa má byť navrátené do štátu jeho obvyklého pobytu, nasleduje nútený výkon takéhoto súdneho rozhodnutia (v krajnom prípade aj odovzdaním dieťaťa druhému rodičovi za prítomnosti súdneho vykonávateľa, polície alebo sociálneho úradu).

Ako sa možno obrátiť na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže?

Je veľmi dôležité, aby sa žiadateľ o pomoc pri zabezpečení návratu dieťaťa zo zahraničia obrátil na Centrum čo najskôr po premiestnení dieťaťa do zahraničia. Vypracovanie žiadosti a jej postúpenie do zahraničia si vyžaduje určitý čas a administratívny postup. Až následne môže byť v štáte, do ktorého bolo dieťa premiestnené, podaný návrh na súd na nariadenie návratu dieťaťa. Viac informácií nájdete na stránke venovanej únosom detí.

Ak by bol návrh na začatie konania na nariadenie návratu dieťaťa podaný na príslušnom súde po uplynutí 1 roka od premiestnenia dieťaťa, príslušný súd nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak sa v konaní preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím (čl. 12 Dohovoru). O tom, či sa tak už stalo záleží od konkrétnych okolností každého prípadu a rozhodovanie o týchto časových súvislostiach je výlučne v kompetencii príslušného súdu, ktorý rozhoduje o návrate dieťaťa.  

Na Centrum sa možno so svojou žiadosťou o pomoc alebo radu obrátiť osobne v pracovných dňoch v čase od 8 h do 16 h, písomne, telefonicky, alebo e-mailom.

Všetky možnosti spojenia nájdete na stránke Kontakty.

Akú úlohu zohráva Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže vo veciach tzv. rodičovských únosov?

Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže bolo určené za ústredný orgán pre vykonávanie Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25.10.1980, ako aj iných Dohovorov a Nariadení Rady (ES) upravujúcich problematiku tzv. rodičovských únosov detí.

Z pozície ústredného orgánu Centrum spolupracuje s ústrednými orgánmi iných zmluvných štátov za účelom zabezpečenia urýchleného návratu dieťaťa.

Ak bolo dieťa premiestnené na územie Slovenskej republiky, Centrum ako ústredný orgán prijíma všetky vhodné opatrenia, aby:

  1. sa zistilo, kde a v akej sociálnej situácii sa dieťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané nachádza.
    Centrum, v spolupráci s príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, preverí sociálnu situáciu dieťaťa, ako aj podmienky, v akých dieťa na území Slovenskej republiky žije, a to vykonaním šetrenia priamo v rodine dieťaťa.
  2. sa zabezpečilo dobrovoľné vrátenie dieťaťa alebo prispelo k zmierneniu situácie.
    Centrum využíva postup zmierlivého riešenia veci, ktorý považuje za najšetrnejší k dieťaťu, ako aj k rodičom. V prípade záujmu Centrum komunikuje s oboma stranami sporu a snaží sa, aby vec bola vyriešená bez podania návrhu na súd.

​V nevyhnutných prípadoch poskytne Centrum poradenstvo pri postúpení veci na príslušný súd na účely konania o nariadenie návratu. V tomto súdnom konaní je už žiadateľ zastúpený buď advokátom zvoleným zo zoznamu advokátov, alebo právnym zástupcom ustanoveným v rámci právnej pomoci, za splnenia stanovených podmienok (Centrum právnej pomoci).

Aký zmysel má konanie o návrat?

Konanie o nariadenie návratu dieťaťa nemožno v žiadnom prípade chápať ako konanie o tom, komu z rodičov sa dieťa odovzdá do starostlivosti.

V tomto konaní sa neriešia práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu (tzn. zverenie dieťaťa do starostlivosti, výživné, styk rodičov s dieťaťom, atď.); tieto skutočnosti sú predmetom samostatného súdneho konania.

V konaní o nariadenie návratu súd rieši len to, či nariadi, alebo nenariadi návrat dieťaťa. Skúma pritom, ktorý štát je štátom obvyklého pobytu dieťaťa a či dieťa bolo premiestnené neoprávnene.

Základným cieľom konania je obnovenie pôvodného stavu (pred premiestnením dieťaťa), a to nariadením okamžitého návratu dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu.

Tým má byť umožnené, aby príslušný súd v štáte obvyklého pobytu dieťaťa mohol po jeho návrate rozhodnúť vo veci starostlivosti o dieťa - teda o tom, komu zverí dieťa do osobnej starostlivosti a ako bude upravené právo styku druhého rodiča k dieťaťu.

Čo je medzinárodný únos?

Medzinárodný únos dieťaťa, alebo tzv. rodičovský únos dieťaťa je neoprávnené premiestnenie dieťaťa zo štátu jeho obvyklého pobytu alebo jeho zadržiavanie v štáte, ktorý nie je štátom obvyklého pobytu dieťaťa.

Premiestnenie, alebo zadržiavanie dieťaťa je neoprávneným vtedy, keď rodič nemá súhlas druhého rodiča, ani súhlas súdu toho štátu, v ktorom malo dieťa pred premiestnením obvyklý pobyt.

Čo je štát obvyklého pobytu dieťaťa?

Štátom obvyklého pobytu dieťaťa je štát, v ktorom dieťa skutočne určitý čas žilo, kde navštevovalo predškolské alebo školské zariadenia, rôzne mimoškolské aktivity, kde si vytvorilo blízke citové väzby či už k príbuzným alebo priateľom.

V tomto štáte je dieťa zdravotne poistené, má tu svojho lekára, a pod. Je to teda štát, ku ktorému dieťa viažu určité väzby. Presná definícia štátu obvyklého pobytu však neexistuje a o otázke, ktorý štát je /bol štátom obvyklého pobytu dieťaťa rozhoduje výlučne súd.

To, kde sa dieťa narodilo, kde je zaevidované k trvalému pobytu (alebo inému druhu pobytu), alebo ktorého štátu je dieťa občanom, nie je podstatné. Rozhodnou skutočnosťou je iba obvyklý pobyt dieťaťa.

Kedy sa rodič dopúšťa medzinárodného únosu dieťaťa?

Rodič sa dopúšťa medzinárodného únosu dieťaťa vtedy, ak premiestni dieťa zo štátu jeho obvyklého pobytu do iného štátu a pritom poruší opatrovnícke právo druhého rodiča, ktorý sa o dieťa pred jeho premiestnením staral.

Najčastejšie ide o prípady, ak rodičia nemajú súdnym rozhodnutím upravené právo starostlivosti o dieťa (majú teda rovnaké rodičovské práva a povinnosti) a jeden z rodičov bez súhlasu druhého rodiča premiestni dieťa zo štátu jeho obvyklého pobytu do cudziny.

Avšak, aj v tých prípadoch, ak sú rodičovské práva a povinnosti upravené súdnym rozhodnutím (napr. dieťa je zverené do osobnej starostlivosti matke a otec má súdom upravené právo styku), ani jeden z rodičov nemá výhradné právo určiť a meniť obvyklý pobyt dieťaťa.

O zmene štátu obvyklého pobytu dieťaťa rozhodujú rodičia spoločne, nakoľko ide o podstatnú záležitosť starostlivosti o dieťa (ust. § 35 zákona o rodine). Preto aj v prípade, ak ten rodič, ktorý má zverené dieťa do svojej osobnej starostlivosti (napr. matka), premiestni dieťa zo štátu jeho obvyklého pobytu bez súhlasu druhého rodiča, dopúšťa sa medzinárodného únosu dieťaťa.

Kedy súd nenariadi návrat dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu?

Súd nemusí nariadiť návrat dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu, ak je preukázané, že existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie (čl. 13 Dohovoru).

Toto vážne nebezpečenstvo musí preukázať ten rodič, ktorý dieťa neoprávnene premiestnil a odmieta zabezpečiť jeho dobrovoľný návrat. Nestačí iba tvrdenie, že takéto nebezpečenstvo existuje, rodič ho musí podložiť relevantnými dôkazmi, napr. trestným oznámením (ako dôkaz o fyzickom násilí) urobeným v štáte obvyklého pobytu dieťaťa pred premiestnením, psychologickými správami, výpoveďami svedkov, súdnymi rozhodnutiami, zápisnicami, atď.

Ak sa jedná o štát, ktorý je členským štátom Európskej únie, súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa z dôvodu existencie vážneho nebezpečenstva, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie, za splnenia podmienky, že sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate do štátu obvyklého pobytu (čl. 11.4 Nariadenia).

Návrat sa taktiež nenariadi, ak sa konanie začalo po uplynutí jedného roka od premiestnenia dieťaťa a ak sa v konaní preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím (čl. 12 Dohovoru). O tom, či sa tak už stalo záleží od konkrétnych okolností každého prípadu a rozhodovanie o týchto časových súvislostiach je výlučne v kompetencii príslušného súdu, ktorý rozhoduje o návrate dieťaťa.

Kto sa môže obrátiť na centrum v prípade únosu dieťaťa?

Na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže sa môže so žiadosťou o pomoc obrátiť rodič, bez ktorého súhlasu bolo dieťa neoprávnene premiestnené do zahraničia. V takomto prípade bude Centrum spolupracovať s partnerským ústredným orgánom s cieľom zabezpečiť návrat dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu, teda do Slovenskej republiky. Viac informácií nájdete na našej stránke Únosy, v časti Návrat uneseného dieťaťa. O pomoc Centra môže požiadať aj rodič, ktorý zamýšľa premiestniť dieťaťa do zahraničia alebo zo zahraničia na územie Slovenskej republiky. V tomto prípade sa Centrum snaží poskytnúť rodičovi právne poradenstvo za účelom predchádzania únosu dieťaťa a jeho negatívnym následkom. Ďalšie možnosti spojenia nájdete na stránke Kontakty.

Ako sa možno obrátiť na Centrum?

Na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže sa možno so svojou žiadosťou o pomoc alebo radu obrátiť osobne, alebo telefonicky každý pracovný deň v čase od 8.00 hod. do 16.00 hod.

V nevyhnutných prípadoch môžete mimo pracovných hodín využiť našu Nonstop linku.

Všetky možnosti spojenia nájdete na stránke Kontakty.

Slovenské právne predpisy

  • Zákon 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. (Odkaz HTML)

Medzinárodné právne predpisy a právne predpisy EÚ