Často kladené otázky

Všeobecné

Ako sa možno obrátiť na Centrum?

Na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže sa možno so svojou žiadosťou o pomoc alebo radu obrátiť osobne, alebo telefonicky každý pracovný deň v čase od 8.00 hod. do 16.00 hod.

V nevyhnutných prípadoch môžete mimo pracovných hodín využiť našu Nonstop linku.

Všetky možnosti spojenia nájdete na stránke Kontakty.

Výživné

Akú úlohu zohráva Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže vo veciach vymáhania výživného z cudziny?

Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže bolo určené za prijímajúci a odosielajúci orgán pre vykonávanie Dohovoru o vymáhaní výživného v cudzine z 20.6.1956, ako aj iných Dohovorov upravujúcich problematiku vymáhania výživného.

Centrum ako prijímajúci orgán:

  • prijíma z cudziny žiadosti o vymáhanie výživného od povinnej osoby na území SR,
  • podniká kroky na dobrovoľnú úhradu výživného,
  • zastupuje navrhovateľa v exekučnom konaní,
  • zabezpečuje transfer a kontrolu vymožených platieb oprávnenej osobe v cudzine.
Centrum ako odosielajúci orgán:
  • poskytuje právnu pomoc pri príprave dokladov potrebných na podanie návrhu na uznanie a výkon rozhodnutia v cudzine,
  • vypracúva samotný návrh na uznanie a výkon rozhodnutia,
  • poskytuje súčinnosť pri samotnom uznávacom a následne vykonávacom konaní,
  • zabezpečuje kontrolu a transfer platieb výživného oprávneným osobám v SR.

Čo je náhradné výživné?

Náhradné výživné je štátny príspevok na zabezpečenie výživy dieťaťa ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť, alebo nezaopatrenému dieťaťu nevznikol nárok na sirotský dôchodok, ktorého priznávanie je v kompetencií miestne príslušných úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.

Centrum v prípade žiadosti vydáva k náhradnému výživnému potvrdenie o priebehu konania o vymáhanie výživného zo zahraničia.

Čo v prípade, ak nemáte rozhodnutie o určenej vyživovacej povinnosti?

Ak máte určené otcovstvo, môžete podať návrh na určenie výživného na príslušný okresný súd v SR v mieste bydliska maloletého dieťaťa.

Ak otcovstvo k dieťaťu nie je určené, je možné ho dobrovoľne určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov na matričnom úrade, v ktorom je zapísané narodenie dieťaťa. V prípade ak je predpoklad, že nedôjde k dobrovoľnému priznaniu otcovstva (zo strany otca), máte možnosť podať návrh na určenie otcovstva a určenie výživného na príslušný okresný súd v SR v mieste bydliska maloletého dieťaťa.

Dokedy trvá vyživovacia povinnosť rodičov k deťom?

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť vykonávať prácu, majetkové pomery a pod.

Kedy Vám Centrum môže pomôcť pri vymáhaní výživného z cudziny?

Centrum Vám môže pomôcť pri vymáhaní výživného z cudziny ak:

  • je známy pobyt povinnej osoby v zahraničí (nie je možné pomôcť v prípade, ak sa oprávnená aj povinná osoba nachádza v tej istej krajine),
  • krajina, z ktorej žiadate vymáhať výživné je členom Európskej únie, alebo ratifikovala medzinárodné dohovory, na základe ktorých je možné vymáhať výživné z tejto krajiny.
  • výživné je určené rozhodnutím slovenského súdu, príp. zahraničného súdu a toto rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné.
  • povinná osoba si nepravidelne, resp. vôbec neplní svoju vyživovaciu povinnosť.

Komu Centrum vydáva potvrdenie na účely náhradného výživného?

Centrum vydáva potvrdenie na účely náhradného výživného oprávnenej osobe pred podaním žiadosti o náhradné výživné, alebo príslušnému ÚPSVAR v zmysle zákona č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom.

Kto má nárok na výživné?

Nárok na výživné má maloleté dieťa a aj plnoleté dieťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť, t.j. dieťa sa pripravuje na svoje budúce povolanie denným štúdiom na strednej alebo vysokej škole, a to v SR alebo v zahraničí.

Kto môže požiadať Centrum o pomoc pri vymáhaní výživného z cudziny?

Osoba (spravidla jeden z rodičov), ktorej bolo rozhodnutím súdu maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti a ktorá je oprávnená prijímať výživné pre maloleté dieťa od povinnej osoby žijúcej v zahraničí.

Plnoletá oprávnená osoba (osoba po dovŕšení 18 roku veku), voči ktorej má povinná osoba súdom určenú vyživovaciu povinnosť.

V prípade vymáhania výživného v rámci krajín Európskej únie Centrum môže pomôcť žiadateľom o vymáhanie v prípade, že sú v čase podania žiadosti mladší ako 21 rokov.

Môžem žiadať Centrum o vymáhanie výživného ak je povinný iným štátnym príslušníkom žijúcim na území SR?

Centrum môže poskytnúť bezplatnú právnu pomoc pri vymáhaní výživného len v prípade keď sa oprávnená alebo povinná nachádza v zahraničí.

Nie je možné pomôcť v prípade, ak sa oprávnená aj povinná osoba nachádza v tej istej krajine a to bez ohľadu na štátnu príslušnosť oprávnenej alebo povinnej osoby.

Únosy detí

Aké sú následky medzinárodného únosu dieťaťa?

Rodičia musia mať na pamäti, že skutočnou obeťou únosu dieťaťa je samotné dieťa, ktoré trpí v dôsledku náhleho narušenia jeho stability a traumatizujúcej straty kontaktu s jedným z rodičov.

Dieťa zažíva pocity neistoty, ktoré sú spôsobené nevyhnutnosťou prispôsobiť sa neznámemu jazyku, cudzím kultúrnym tradíciám, neznámym učiteľom a príbuzným.

Rodič, ktorý sa dopustil únosu je na začiatku konania vyzvaný, aby dobrovoľne zabezpečil návrat dieťaťa do štátu obvyklého pobytu a požiadal o úpravu rodičovských práv k dieťaťu pred príslušným súdom v štáte obvyklého pobytu dieťaťa (to znamená podal návrh na začatie konania o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu).

V prípade, ak rodič, ktorý sa dopustil únosu nezabezpečí dobrovoľne návrat dieťaťa, druhému rodičovi bude ústredným orgánom poskytnuté bezplatné právne poradenstvo.

Rodič, ktorý k premiestneniu dieťaťa nedal súhlas môže iniciovať konanie o návrat pred príslušným súdom v štáte, do ktorého bolo dieťa premiestnené.

Toto konanie pritom môže byť časovo aj finančne veľmi náročné. Ústredné orgány sa preto vždy snažia prispieť k zmierlivému urovnaniu.

Ak súd rozhodne o tom, že dieťa má byť navrátené do štátu jeho obvyklého pobytu, nasleduje nútený výkon takéhoto súdneho rozhodnutia (v krajnom prípade aj odovzdaním dieťaťa druhému rodičovi za prítomnosti súdneho vykonávateľa, polície alebo sociálneho úradu).

Ako sa možno obrátiť na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže?

Je veľmi dôležité, aby sa žiadateľ o pomoc pri zabezpečení návratu dieťaťa zo zahraničia obrátil na Centrum čo najskôr po premiestnení dieťaťa do zahraničia. Vypracovanie žiadosti a jej postúpenie do zahraničia si vyžaduje určitý čas a administratívny postup. Až následne môže byť v štáte, do ktorého bolo dieťa premiestnené, podaný návrh na súd na nariadenie návratu dieťaťa. Viac informácií nájdete na stránke venovanej únosom detí.

Ak by bol návrh na začatie konania na nariadenie návratu dieťaťa podaný na príslušnom súde po uplynutí 1 roka od premiestnenia dieťaťa, príslušný súd nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak sa v konaní preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím (čl. 12 Dohovoru). O tom, či sa tak už stalo záleží od konkrétnych okolností každého prípadu a rozhodovanie o týchto časových súvislostiach je výlučne v kompetencii príslušného súdu, ktorý rozhoduje o návrate dieťaťa.  

Na Centrum sa možno so svojou žiadosťou o pomoc alebo radu obrátiť osobne v pracovných dňoch v čase od 8 h do 16 h, písomne, telefonicky, alebo e-mailom.

Všetky možnosti spojenia nájdete na stránke Kontakty.

Akú úlohu zohráva Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže vo veciach tzv. rodičovských únosov?

Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže bolo určené za ústredný orgán pre vykonávanie Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25.10.1980, ako aj iných Dohovorov a Nariadení Rady (ES) upravujúcich problematiku tzv. rodičovských únosov detí.

Z pozície ústredného orgánu Centrum spolupracuje s ústrednými orgánmi iných zmluvných štátov za účelom zabezpečenia urýchleného návratu dieťaťa.

Ak bolo dieťa premiestnené na územie Slovenskej republiky, Centrum ako ústredný orgán prijíma všetky vhodné opatrenia, aby:

  1. sa zistilo, kde a v akej sociálnej situácii sa dieťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané nachádza.
    Centrum, v spolupráci s príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, preverí sociálnu situáciu dieťaťa, ako aj podmienky, v akých dieťa na území Slovenskej republiky žije, a to vykonaním šetrenia priamo v rodine dieťaťa.
  2. sa zabezpečilo dobrovoľné vrátenie dieťaťa alebo prispelo k zmierneniu situácie.
    Centrum využíva postup zmierlivého riešenia veci, ktorý považuje za najšetrnejší k dieťaťu, ako aj k rodičom. V prípade záujmu Centrum komunikuje s oboma stranami sporu a snaží sa, aby vec bola vyriešená bez podania návrhu na súd.

​V nevyhnutných prípadoch poskytne Centrum poradenstvo pri postúpení veci na príslušný súd na účely konania o nariadenie návratu. V tomto súdnom konaní je už žiadateľ zastúpený buď advokátom zvoleným zo zoznamu advokátov, alebo právnym zástupcom ustanoveným v rámci právnej pomoci, za splnenia stanovených podmienok (Centrum právnej pomoci).

Aký zmysel má konanie o návrat?

Konanie o nariadenie návratu dieťaťa nemožno v žiadnom prípade chápať ako konanie o tom, komu z rodičov sa dieťa odovzdá do starostlivosti.

V tomto konaní sa neriešia práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu (tzn. zverenie dieťaťa do starostlivosti, výživné, styk rodičov s dieťaťom, atď.); tieto skutočnosti sú predmetom samostatného súdneho konania.

V konaní o nariadenie návratu súd rieši len to, či nariadi, alebo nenariadi návrat dieťaťa. Skúma pritom, ktorý štát je štátom obvyklého pobytu dieťaťa a či dieťa bolo premiestnené neoprávnene.

Základným cieľom konania je obnovenie pôvodného stavu (pred premiestnením dieťaťa), a to nariadením okamžitého návratu dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu.

Tým má byť umožnené, aby príslušný súd v štáte obvyklého pobytu dieťaťa mohol po jeho návrate rozhodnúť vo veci starostlivosti o dieťa - teda o tom, komu zverí dieťa do osobnej starostlivosti a ako bude upravené právo styku druhého rodiča k dieťaťu.

Čo je medzinárodný únos?

Medzinárodný únos dieťaťa, alebo tzv. rodičovský únos dieťaťa je neoprávnené premiestnenie dieťaťa zo štátu jeho obvyklého pobytu alebo jeho zadržiavanie v štáte, ktorý nie je štátom obvyklého pobytu dieťaťa.

Premiestnenie, alebo zadržiavanie dieťaťa je neoprávneným vtedy, keď rodič nemá súhlas druhého rodiča, ani súhlas súdu toho štátu, v ktorom malo dieťa pred premiestnením obvyklý pobyt.

Čo je štát obvyklého pobytu dieťaťa?

Štátom obvyklého pobytu dieťaťa je štát, v ktorom dieťa skutočne určitý čas žilo, kde navštevovalo predškolské alebo školské zariadenia, rôzne mimoškolské aktivity, kde si vytvorilo blízke citové väzby či už k príbuzným alebo priateľom.

V tomto štáte je dieťa zdravotne poistené, má tu svojho lekára, a pod. Je to teda štát, ku ktorému dieťa viažu určité väzby. Presná definícia štátu obvyklého pobytu však neexistuje a o otázke, ktorý štát je /bol štátom obvyklého pobytu dieťaťa rozhoduje výlučne súd.

To, kde sa dieťa narodilo, kde je zaevidované k trvalému pobytu (alebo inému druhu pobytu), alebo ktorého štátu je dieťa občanom, nie je podstatné. Rozhodnou skutočnosťou je iba obvyklý pobyt dieťaťa.

Kedy sa rodič dopúšťa medzinárodného únosu dieťaťa?

Rodič sa dopúšťa medzinárodného únosu dieťaťa vtedy, ak premiestni dieťa zo štátu jeho obvyklého pobytu do iného štátu a pritom poruší opatrovnícke právo druhého rodiča, ktorý sa o dieťa pred jeho premiestnením staral.

Najčastejšie ide o prípady, ak rodičia nemajú súdnym rozhodnutím upravené právo starostlivosti o dieťa (majú teda rovnaké rodičovské práva a povinnosti) a jeden z rodičov bez súhlasu druhého rodiča premiestni dieťa zo štátu jeho obvyklého pobytu do cudziny.

Avšak, aj v tých prípadoch, ak sú rodičovské práva a povinnosti upravené súdnym rozhodnutím (napr. dieťa je zverené do osobnej starostlivosti matke a otec má súdom upravené právo styku), ani jeden z rodičov nemá výhradné právo určiť a meniť obvyklý pobyt dieťaťa.

O zmene štátu obvyklého pobytu dieťaťa rozhodujú rodičia spoločne, nakoľko ide o podstatnú záležitosť starostlivosti o dieťa (ust. § 35 zákona o rodine). Preto aj v prípade, ak ten rodič, ktorý má zverené dieťa do svojej osobnej starostlivosti (napr. matka), premiestni dieťa zo štátu jeho obvyklého pobytu bez súhlasu druhého rodiča, dopúšťa sa medzinárodného únosu dieťaťa.

Kedy súd nenariadi návrat dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu?

Súd nemusí nariadiť návrat dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu, ak je preukázané, že existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie (čl. 13 Dohovoru).

Toto vážne nebezpečenstvo musí preukázať ten rodič, ktorý dieťa neoprávnene premiestnil a odmieta zabezpečiť jeho dobrovoľný návrat. Nestačí iba tvrdenie, že takéto nebezpečenstvo existuje, rodič ho musí podložiť relevantnými dôkazmi, napr. trestným oznámením (ako dôkaz o fyzickom násilí) urobeným v štáte obvyklého pobytu dieťaťa pred premiestnením, psychologickými správami, výpoveďami svedkov, súdnymi rozhodnutiami, zápisnicami, atď.

Ak sa jedná o štát, ktorý je členským štátom Európskej únie, súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa z dôvodu existencie vážneho nebezpečenstva, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie, za splnenia podmienky, že sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate do štátu obvyklého pobytu (čl. 11.4 Nariadenia).

Návrat sa taktiež nenariadi, ak sa konanie začalo po uplynutí jedného roka od premiestnenia dieťaťa a ak sa v konaní preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím (čl. 12 Dohovoru). O tom, či sa tak už stalo záleží od konkrétnych okolností každého prípadu a rozhodovanie o týchto časových súvislostiach je výlučne v kompetencii príslušného súdu, ktorý rozhoduje o návrate dieťaťa.

Kto sa môže obrátiť na centrum v prípade únosu dieťaťa?

Na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže sa môže so žiadosťou o pomoc obrátiť rodič, bez ktorého súhlasu bolo dieťa neoprávnene premiestnené do zahraničia. V takomto prípade bude Centrum spolupracovať s partnerským ústredným orgánom s cieľom zabezpečiť návrat dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu, teda do Slovenskej republiky. Viac informácií nájdete na našej stránke Únosy, v časti Návrat uneseného dieťaťa. O pomoc Centra môže požiadať aj rodič, ktorý zamýšľa premiestniť dieťaťa do zahraničia alebo zo zahraničia na územie Slovenskej republiky. V tomto prípade sa Centrum snaží poskytnúť rodičovi právne poradenstvo za účelom predchádzania únosu dieťaťa a jeho negatívnym následkom. Ďalšie možnosti spojenia nájdete na stránke Kontakty.

Právo styku

Čo ak rodič, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aj napriek súdnemu rozhodnutiu odmieta odovzdávať dieťa druhému rodičovi za účelom návštev?

V prípade, ak aj napriek existujúcemu súdnemu rozhodnutiu o úprave práva styku bráni rodič v stretávaní sa dieťaťa s druhým rodičom, môže nasledovať súdny výkon takéhoto rozhodnutia, ktorého súčasťou (a zároveň krajným riešením) je nútené odovzdávanie dieťaťa druhému rodičovi (za prítomnosti sociálneho pracovníka, súdneho vykonávateľa alebo aj polície). Takáto skúsenosť je pre dieťa zvlášť traumatizujúca, a preto súdy na Slovensku, ako aj v zahraničí, pristupujú k takémuto riešeniu až v krajnej situácií. Vzájomný konflikt medzi rodičmi sa snažia riešiť predovšetkým mediáciou, psychologickými rozhovormi a zásahmi sociálnych úradov, nakoľko často sa nejedná ani tak o právny ako o „ľudský“ problém.

Čo ak sa maloleté dieťa nachádza v zahraničí?

V prípade, ak sa maloleté dieťa nachádza v zahraničí a rodič, ktorý má dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti bráni styku medzi dieťaťom a druhým rodičom, návrh na začatie konania o úpravu práva styku sa podáva na príslušný súd v mieste obvyklého pobytu dieťaťa v zahraničí.

Čo je právo styku?

Právo styku je jedným z rodičovských práv. Tým, že právne poriadky niektorých krajín rozlišujú medzi opatrovníckym právom a právom styku, zabezpečujú tak dodržiavanie práva dieťaťa na stretávanie sa s obidvoma rodičmi v prípade, ak rodičia žijú oddelene. Právo styku je často laickou verejnosťou označované ako právo návštev.

Je možné vykonať rozhodnutie slovenského súdu v zahraničí?

V prípade, ak existuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie slovenského súdu o úprave práva styku k dieťaťu, ktoré sa v súčasnosti nachádza v zahraničí, je možné požiadať priamo o výkon takéhoto rozhodnutia na príslušnom súde v zahraničí. Žiadateľ sa môže obrátiť buď priamo na príslušný súd v zahraničí, alebo na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.

Často sa však stáva, že rozhodnutie nie je aktuálne, pretože právo styku bolo upravené na vtedajšie pomery (napr. rodičia žili v jednom meste a druhý rodič sa mohol stretávať s dieťaťom dvakrát do týždňa, čo v prípade, ak dieťa žije 1000 km od druhého rodiča, nie je realizovateľné). V týchto prípadoch je potrebné žiadať o zmenu úpravy práva styku.

Je nevyhnutné, aby bolo právo styku upravené súdnym rozhodnutím?

Právo styku prináleží rodičovi bez ohľadu na to, či je upravené súdnym rozhodnutím alebo nie. Obidvaja rodičia si musia uvedomiť, že udržiavanie kontaktu medzi dieťaťom a rodičom, ktorý nežije v spoločnej domácnosti s dieťaťom, je v záujme dieťaťa a všeobecne sa odporúča, aby sa oddelene žijúci rodičia predovšetkým navzájom dohodli o spoločnej výchove dieťaťa a návštevách druhého rodiča. Veď predsa dieťa nemôže trpieť za to, že si jeho rodičia prestali rozumieť natoľko, že sa rozišli. Dieťa potrebuje prítomnosť a starostlivosť obidvoch rodičov. Je veľmi sebecké od rodičov, ak začnú „bojovať o dieťa“, pričom spôsobujú traumu nielen dieťaťu, ale aj sebe navzájom. Samozrejme, ak v prípade, že rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti nie je schopný sa dohodnúť na návštevách druhého rodiča, resp. bráni styku medzi dieťaťom a druhým rodičom, je nevyhnutné, aby rodič, ktorý sa chce domáhať stretávania sa s dieťaťom, podal na príslušný súd návrh na začatie konania o úpravu práva styku.

Kto má právo styku?

Právo styku prináleží rodičovi, ktorý nežije v spoločnej domácnosti s dieťaťom, ale ktorý má aj napriek tomuto odlúčeniu rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a samozrejme aj záujem podieľať sa na výchove svojho dieťaťa.

Ktorý súd je príslušný na konanie o zmenu úpravy práva styku, ak je dieťa premiestnené do zahraničia?

Ak ide o krajinu EÚ a od oprávneného presťahovania dieťaťa do inej krajiny neprešli viac ako 3 mesiace, o návrhu na zmenu úpravy práva styku môže rozhodovať aj slovenský súd.

Ak bolo dieťa premiestnené do zahraničia pred viac ako 3 mesiacmi alebo ak sa jedná o krajinu, ktorá nie členským štátom EÚ, návrh musí byť podaný na príslušný súd nového obvyklého pobytu dieťaťa v zahraničí.

Môže rodič, ktorý žiada o úpravu práva styku v zahraničí, požiadať o bezplatnú právnu pomoc na území Slovenskej republiky?

Centrum poskytuje poradenstvo vo veciach zabezpečovania účinného výkonu práva styku upraveného súdnym rozhodnutím a zmenu existujúceho rozhodnutia o úprave práva styku v zmysle medzinárodných dohovorov, na vykonávanie ktorých bolo určené. Centrum pomáha žiadateľovi skompletizovať všetky nevyhnutné doklady a postupuje žiadosť o zabezpečenie účinného výkonu práva styku spolu s podkladmi partnerskému orgánu v zahraničí, ktorý podnikne vo veci všetky potrebné kroky, vrátane kontaktovania druhého rodiča. V niektorých štátoch partnerský orgán v zahraničí iniciuje konanie pred príslušným súdom v zahraničí. Pri splnení stanovených podmienok môže zahraničný súd na žiadosť zahraničného partnerského orgánu ustanoviť žiadateľovi bezplatného právneho zástupcu. Právnik zastupujúci slovenského žiadateľa je v neustálom kontakte s pracovníkom Centra (v prípade, ak žiadateľ rozumie cudziemu jazyku, právnik vstupuje častokrát do priameho kontaktu so žiadateľom), s ktorým si navzájom vymieňajú všetky nevyhnutné informácie.

Na ktorý súd je potrebné podať návrh na začatie konania o úpravu práva styku?

Návrh je potrebné podať na súde v mieste bydliska maloletého dieťaťa v štáte jeho obvyklého pobytu.

Medzištátne osvojenia

Je možné si do Slovenskej republiky osvojiť dieťa zo zahraničia?

Slovenská republika je momentálne len štátom pôvodu, čo znamená, že zahraniční žiadatelia si môžu osvojiť dieťa zo Slovenskej republiky.

Centrum sa však snaží zabezpečiť, aby sa Slovenská republika stala aj prijímajúcim štátom, teda aby bolo možné pre žiadateľov s obvyklým pobytom osvojiť si aj dieťa zo zahraničia.

S akými krajinami Slovenská republika spolupracuje?

Holandsko, Malta, Portugalsko, Monako, Andorra, San Maríno, Francúzsko Centrum momentálne o podmienkach spolupráce rokuje aj s ďalšími krajinami.

Opýtajte sa nás


* povinné polia

Slovník

Exekúcia

Exekúcia je zákonom odobrené siahnutie na majetok dlžníka.

Sankcia

Trest za porušenie povinností.

Transfer

Presun – Napríklad prevod peňazí, výživného, zo zahraničia.