Nový dizajn stránky

Centrum si pre Vás pripravilo nový dizajn webstránky. Uplatňuje sa v ňej náš nový vizuál a logo.

Stránka je podľa našej agendy rozdelená do prehľadných sekcií, kde nájdete všetky informácie na danú tematiku.

Centrum môžete kontaktovať elektronicky pomocou formulára na stránke Kontakty. Tam takisto nájdete číslo našej Nonstop linky a mapu s vyznačením našeho sídla v Bratislave.

V časti Poradňa si môžete prečítať naše odpovede na často kladené otázky, môžete si v Slovníku zistiť význam niektorých odborných termínov, alebo nám môžete položiť otázku prostredníctvom formulára.

Formuláre, žiadosti, zaujímavé odkazy a povinne zverejňované informácie nájdete v sekcii Informácie.

Ak máte zrakové problémy, môžete si pomocou tlačidiel zväčšiť písmo, alebo si celú stránku zjednodušiť v sekcii Prispôsobenie stránky.

Pôvodná stránka Centra

Vzhľadom ku skutočnosti, že sme zmenili štruktúru našej web stráky, môže sa stať, že niektoré vaše odkazy na našu stránku prestanú fungovať.

Preto vám doporučujeme vaše odkazy presmerovať na obsah nových stránok.

Našu pôvodnú stránku nájdete na adrese old.cipc.sk. (Jej obsah od 1. 8. 2013 neaktualizujeme!)

 

Právo styku – postup – dieťa na Slovensku

Dieťa, ktoré je predmetom úpravy práva styku sa nachádza na území Slovenskej republiky

V prípadoch, keď je predmetom úpravy práva styku dieťa nachádzajúce sa na území Slovenskej republiky a rodič, ktorý má záujem o styk s ním sa nachádza mimo územia Slovenskej republiky, môže požiadať o:

  • účinný výkon práva styku, určeného právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu,
  • zmenu úpravy práva styku,
  • úpravu práva styku.

Centrum odporúča žiadateľovi obrátiť sa na partnerský ústredný orgán Centra v štáte, v ktorom sa nachádza.

Kontaktné údaje na jednotlivé ústredné orgány.

Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009

Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009

z 18. decembra 2008

o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 61 písm. c) a článok 67 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

keďže:

(1) Spoločenstvo si stanovilo za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb osôb. Pre postupné vytvorenie takéhoto priestoru má Spoločenstvo, okrem iného, prijať opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach s cezhraničnými dôsledkami v miere potrebnej pre dobré fungovanie vnútorného trhu.

(2) Podľa článku 65 písm. b) zmluvy majú tieto opatrenia okrem iného zahŕňať opatrenia na podporu zlučiteľnosti noriem členských štátov týkajúcich sa kolíznych noriem a konfliktov právomoci.

(3) V tejto súvislosti Spoločenstvo okrem iných opatrení už prijalo nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach [3], rozhodnutie Rady 2001/470/ES z 28. mája 2001 o vytvorení Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci [4], nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach [5], smernicu Rady 2003/8/ES z 27. januára 2003 o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch [6], nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností [7], nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky [8], a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) [9].

(4) Európska rada na zasadnutí v Tampere 15. a 16. októbra 1999 vyzvala Radu a Komisiu, aby ustanovili osobitné spoločné procesné normy na zjednodušenie a urýchlenie riešenia cezhraničných sporov týkajúcich sa okrem iného pohľadávok na výživné. Tiež vyzvala na zrušenie opatrení, ktoré tvoria medzistupeň potrebný v dožiadanom štáte na uznanie a výkon rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte, najmä rozhodnutia o pohľadávke na výživné.

(5) Spoločný program opatrení Komisie a Rady o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach [10] sa prijal 30. novembra 2000. Tento program ustanovuje zrušenie konania o vyhlásení vykonateľnosti pre pohľadávky na výživné s cieľom zefektívniť prostriedky, ktoré majú oprávnení na výživné k dispozícii na ochranu svojich práv.

(6) Európska rada na zasadnutí v Bruseli 4. a 5. novembra 2004 prijala nový program s názvom „Haagsky program: Posilňovanie slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii“ (ďalej len „Haagsky program“) [11].

(7) Rada na zasadnutí 2. a 3. júna 2005 prijala akčný plán Rady a Komisie [12], ktorý premieta Haagsky program do konkrétnych opatrení a ktorý uvádza potrebu prijať návrhy týkajúce sa vyživovacej povinnosti.

(8) V rámci Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného sa Spoločenstvo a jeho členské štáty zúčastnili na rokovaniach, ktoré 23. novembra 2007 vyústili do prijatia Dohovoru o medzinárodnom vymáhaní výživného na deti a iných členov rodiny (ďalej len „Haagsky dohovor z roku 2007“) a Protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť (ďalej len „Haagsky protokol z roku 2007“). Tieto dva nástroje by sa preto mali v rámci tohto nariadenia zohľadniť.

(9) Oprávnenému na výživné by sa malo umožniť jednoduchým spôsobom dosiahnuť v členskom štáte vydanie rozhodnutia, ktoré bude automaticky, bez akejkoľvek ďalšej formality vykonateľné v inom členskom štáte.

(10) Na dosiahnutie tohto cieľa je žiaduce vytvoriť nástroj Spoločenstva vo veciach vyživovacej povinnosti, ktorý by obsahoval súbor ustanovení o právomoci, o kolíznych normách, o uznávaní a vykonateľnosti, výkone, právnej pomoci a o spolupráci medzi ústrednými orgánmi.

(11) Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by mal pokrývať každú vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva, a to s cieľom zaručiť rovnosť zaobchádzania so všetkými oprávnenými na výživné. Na účely tohto nariadenia by sa mal pojem „vyživovacia povinnosť“ vykladať autonómnym spôsobom.

(12) S cieľom zohľadniť rôzne spôsoby riešenia otázok týkajúcich sa vyživovacej povinnosti v členských štátoch by sa toto nariadenie malo vzťahovať tak na súdne rozhodnutia, ako aj na rozhodnutia vydané správnymi orgánmi za predpokladu, že tieto orgány poskytujú záruky týkajúce sa najmä nestrannosti a práva strán na vypočutie. Tieto orgány by preto mali uplatňovať všetky normy tohto nariadenia.

(13) Z uvedených dôvodov je potrebné v tomto nariadení zabezpečiť uznávanie a výkon súdnych zmierov a verejných listín bez toho, aby tým bolo dotknuté právo účastníka takéhoto súdneho zmieru a verejnej listiny napadnúť súdny zmier alebo verejnú listinu na súde členského štátu pôvodu.

(14) Na účely návrhu na uznanie a výkon rozhodnutia týkajúceho sa vyživovacej povinnosti je preto potrebné v tomto nariadení ustanoviť, že pojem „oprávnený“ zahŕňa verejné orgány, ktoré sú oprávnené konať namiesto osoby, ktorá má nárok na výživné, alebo ktoré sú oprávnené žiadať náhradu za dávky poskytnuté oprávnenému náhradou za výživné. Keď verejný orgán koná v takomto postavení, mal by mať tiež nárok na rovnaké služby a rovnakú právnu pomoc ako oprávnený.

(15) S cieľom ochrániť záujmy oprávnených na výživné a podporiť riadny výkon spravodlivosti v rámci Európskej únie je potrebné prispôsobiť normy právomoci, ako vyplývajú z nariadenia (ES) č. 44/2001. Skutočnosť, že povinný má obvyklý pobyt v treťom štáte by nemala vylučovať uplatnenie noriem Spoločenstva týkajúcich sa právomoci, a preto by sa viac nemalo odkazovať na normy vnútroštátneho právneho poriadku. Preto je potrebné v tomto nariadení určiť, v ktorých prípadoch môže súd členského štátu vykonávať subsidiárnu právomoc.

(16) S cieľom napraviť najmä prípady odoprenia spravodlivosti je v tomto nariadení potrebné upraviť forum necessitatis a umožniť tak súdu členského štátu vo výnimočných prípadoch konať vo veci, ktorá má úzku väzbu s tretím štátom. Takýto výnimočný prípad môže nastať, keď sa konanie v dotknutom treťom štáte ukáže ako nemožné (napríklad z dôvodu občianskej vojny), alebo keď od navrhovateľa nemožno rozumne očakávať, že v tom štáte začne alebo bude viesť konanie. Právomoc založenú na forum necessitatis však možno vykonávať, iba ak má spor dostatočnú väzbu s členským štátom konajúceho súdu, akou je napríklad štátna príslušnosť jedného z účastníkov.

(17) Dodatočná norma právomoci by mala ustanovovať, že s výnimkou osobitných okolností môže povinný začať konanie na vydanie zmeneného alebo nového rozhodnutia len v štáte, v ktorom mal oprávnený obvyklý pobyt, keď sa rozhodnutie vydalo, a v ktorom má oprávnený naďalej obvyklý pobyt. S cieľom zabezpečiť dobré prepojenie medzi Haagskym dohovorom z roku 2007 a týmto nariadením je potrebné uplatňovať toto pravidlo aj na rozhodnutia tretieho štátu, ktorý je zmluvnou stranou uvedeného dohovoru, pokiaľ je tento dohovor platný vo vzťahu medzi dotknutým štátom a Spoločenstvom a uplatňuje sa v dotknutom štáte aj Spoločenstve na rovnaké vyživovacie povinnosti.

(18) Na účely uplatňovania tohto nariadenia je potrebné ustanoviť, že pojem „štátna príslušnosť“ sa v prípade Írska nahrádza pojmom „domicil“ a rovnako aj v prípade Spojeného kráľovstva, ak sa v ňom bude toto nariadenie uplatňovať na základe článku 4 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva.

(19) S cieľom zvýšiť právnu istotu, predvídateľnosť a zmluvnú voľnosť účastníkov by toto nariadenie malo účastníkom umožniť zvoliť si dohodou súd podľa vymedzených kritérií právomoci. S cieľom zabezpečiť ochranu slabšieho účastníka by sa takáto voľba súdu mala vylúčiť, ak ide o vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vo veku do 18 rokov.

(20) V tomto nariadení je potrebné ustanoviť, že pokiaľ ide o kolízne normy, členské štáty, ktoré sú viazané Haagskym protokolom z roku 2007, uplatňujú kolízne normy ustanovené v uvedenom protokole. Na tento účel by sa malo uviesť ustanovenie s odkazom na uvedený protokol. Spoločenstvo uzavrie Haagsky protokol z roku 2007 v dostatočnom predstihu, aby sa umožnilo uplatňovanie tohto nariadenia. S cieľom zohľadniť situáciu, keď sa Haagsky protokol z roku 2007 nebude uplatňovať vo všetkých členských štátoch, je na účely uznávania, vykonateľnosti a výkonu rozhodnutí potrebné rozlišovať medzi členskými štátmi, ktoré sú viazané Haagskym protokolom z roku 2007, a členskými štátmi, ktoré ním nie sú viazané.

(21) V rámci tohto nariadenia je potrebné upresniť, že kolízne normy určujú len rozhodné právo pre vyživovaciu povinnosť a neurčujú rozhodné právo pre určenie rodinných vzťahov, na ktorých sa zakladá vyživovacia povinnosť. Určenie rodinných vzťahov i naďalej závisí od vnútroštátneho práva členských štátov vrátane ich noriem medzinárodného práva súkromného.

(22) S cieľom zabezpečiť rýchle a účinné vymáhanie pohľadávky na výživné a predísť zdĺhavým konaniam o opravných prostriedkoch by rozhodnutia vo veciach vyživovacej povinnosti vydané v členskom štáte mali byť v zásade predbežné vykonateľné. Preto je potrebné v tomto nariadení ustanoviť, že súd pôvodu byť mal mať možnosť vyhlásiť rozhodnutie za vykonateľné, aj keď podľa vnútroštátneho právneho poriadku nie je vykonateľné zo zákona a aj keď sa proti rozhodnutiu podal alebo ešte môže podať opravný prostriedok podľa vnútroštátneho právneho poriadku.

(23) S cieľom obmedziť náklady súvisiace s konaniami, ktoré upravuje toto nariadenie, by bolo vhodné čo najviac využívať moderné komunikačné technológie najmä pri vypočúvaní účastníkov.

(24) Záruky, ktoré poskytuje uplatňovanie kolíznych noriem, by mali byť dostatočným dôvodom, aby sa rozhodnutia týkajúce sa vyživovacej povinnosti vydané členským štátom viazaným Haagskym protokolom z roku 2007 uznávali a boli vykonateľné vo všetkých ostatných členských štátoch bez potreby osobitného konania, a bez akejkoľvek formy kontroly obsahu v členskom štáte výkonu.

(25) Jediným cieľom uznania rozhodnutia týkajúceho sa vyživovacej povinnosti v členskom štáte je umožniť vymáhanie pohľadávky na výživné určenej v rozhodnutí. Neznamená to zo strany tohto členského štátu uznanie rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva, na ktorých sa zakladá vyživovacia povinnosť, ktorá viedla k vydaniu rozhodnutia.

(26) Pre rozhodnutia o vyživovacej povinnosti vydané členským štátom, ktorý nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, je vhodné v tomto nariadení ustanoviť konanie o uznaní a vyhlásení vykonateľnosti. Toto konanie by malo vychádzať z konania a dôvodov odmietnutia uznania podľa nariadenia (ES) č. 44/2001. S cieľom urýchliť konanie a umožniť oprávnenému rýchle vymoženie jeho pohľadávky je potrebné ustanoviť, že konajúci súd by mal vydať rozhodnutie v určitej lehote, pokiaľ tomu nebránia výnimočné okolnosti.

(27) Tiež je vhodné čo najviac obmedziť formálne náležitosti výkonu, ktoré zvyšujú výdavky pre oprávneného na výživné. Na tento účel by sa v tomto nariadení malo ustanoviť, že oprávnený na výživné nie je povinný mať v členskom štáte výkonu poštovú adresu ani splnomocneného zástupcu bez toho, aby tým bola dotknutá vnútorná organizácia vykonávacieho konania v členských štátoch.

(28) S cieľom obmedziť náklady vykonávacieho konania by sa nemal vyžadovať žiaden preklad, pokiaľ sa proti výkonu nenamieta, a bez toho, aby boli dotknuté príslušné normy o doručovaní písomností.

(29) S cieľom zaručiť dodržiavanie požiadaviek na spravodlivý proces je vhodné ustanoviť v tomto nariadení právo odporcu, ktorý sa nezúčastnil konania na súde pôvodu v členskom štáte, ktorý je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, navrhnúť v štádiu výkonu rozhodnutia vydaného proti nemu jeho preskúmanie. Odporca by však mal takýto návrh na preskúmanie podať v určitej lehote, ktorá by mala začať plynúť najneskôr odo dňa, keď v priebehu vykonávacieho konania prvýkrát stratil možnosť sčasti alebo úplne nakladať so svojím majetkom. Toto právo podať návrh na preskúmanie by mal byť mimoriadny opravný prostriedok poskytovaný odporcovi, ktorý sa nezúčastnil konania, a nie je ním dotknuté uplatnenie iných mimoriadnych opravných prostriedkov ustanovených v právnom poriadku členského štátu pôvodu, pokiaľ nie sú nezlučiteľné s právom na preskúmanie podľa tohto nariadenia.

(30) S cieľom urýchliť výkon rozhodnutia vydaného v členskom štáte, ktorý je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, v inom členskom štáte je potrebné obmedziť dôvody zamietnutia alebo prerušenia výkonu, ktorých sa môže dovolať povinný z dôvodu cezhraničnej povahy pohľadávky na výživné. Týmto obmedzením by nemali byť dotknuté dôvody zamietnutia alebo prerušenia výkonu upravené vo vnútroštátnom právnom poriadku, ktoré nie sú nezlučiteľné s dôvodmi uvedenými v tomto nariadení, ako napríklad splnenie dlhu povinným v čase výkonu alebo nepostihnuteľná povaha častí majetku.

(31) S cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávky výživného je potrebné zaviesť systém spolupráce medzi ústrednými orgánmi určenými členskými štátmi. Tieto orgány by mali poskytovať pomoc oprávneným na výživné a povinným na účely presadzovania ich práv v inom členskom štáte prostredníctvom podávania žiadostí na uznanie, vyhlásenie vykonateľnosti a výkon existujúcich rozhodnutí, na zmenu takýchto rozhodnutí alebo vydanie rozhodnutia. Mali by si tiež vymieňať informácie na účely zistenia miesta pobytu povinných a oprávnených, a zistenia ich príjmov a majetku podľa potreby. Tieto orgány by napokon mali navzájom spolupracovať pri výmene všeobecných informácií a pri podpore spolupráce medzi príslušnými orgánmi vo svojich členských štátoch.

(32) Ústredný orgán určený na základe tohto nariadenia by mal znášať svoje náklady s výnimkou osobitne určených prípadov a poskytovať pomoc každému žiadateľovi, ktorý má pobyt v jeho členskom štáte. Kritérium pre určenie práva osoby žiadať ústredný orgán o pomoc by teda malo byť menej prísne ako kritérium „obvyklého pobytu“ používané inde v tomto nariadení. Kritérium „pobytu“ by však malo vylučovať len bežnú prítomnosť.

(33) S cieľom poskytovať pomoc oprávneným na výživné a povinným v plnom rozsahu a uľahčiť optimálnym spôsobom cezhraničné vymáhanie výživného by ústredné orgány mali mať možnosť získať určité množstvo osobných informácií. V tomto nariadení by sa preto mala uložiť členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby ich ústredné orgány mali prístup k takýmto informáciám, ktorými disponujú verejné alebo správne orgány, ktoré majú dotknuté informácie v držbe v rámci svojej bežnej činnosti. Je však potrebné ponechať členským štátom možnosť určiť podrobnosti tohto prístupu. Členský štát by tak mal mať možnosť určiť verejné alebo správne orgány, ktoré budú povinné poskytovať informácie ústredným orgánom v súlade s týmto nariadením, vrátane, ak je to vhodné, verejných alebo správnych orgánov už určených v rámci iných režimov prístupu k informáciám. Pri určovaní verejných alebo správnych orgánov by členský štát mal zabezpečiť, aby mal jeho ústredný orgán prístup k požadovaným informáciám, ktoré majú skôr uvedené orgány v držbe, ako to upravuje toto nariadenie. Členský štát by tiež mal mať možnosť poskytnúť ústrednému orgánu prístup k požadovaným informáciám od akejkoľvek právnickej osoby, ktorá ich má v držbe a zodpovedá za ich spracúvanie.

(34) V rámci prístupu k osobným údajom, ich používania a prenosu je potrebné dodržiavať všetky požiadavky ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov [13], ako je transponovaná do vnútroštátneho práva členských štátov.

(35) Na účely uplatňovania tohto nariadenia je však potrebné vymedziť osobitné podmienky prístupu k osobným údajom, ich používania a prenosu. V tejto súvislosti sa zohľadnilo stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov [14]. Informovanie dotknutej osoby by sa malo uskutočňovať podľa vnútroštátneho právneho poriadku. Mala by však existovať možnosť odložiť toto informovanie, aby sa povinnému zabránilo v prevode majetku, a tým ohrozeniu vymáhania pohľadávky na výživné.

(36) Vzhľadom na trovy konania je potrebné ustanoviť výhodný systém právnej pomoci spočívajúci v úplnom znášaní nákladov spojených s konaním týkajúcim sa vyživovacej povinnosti voči deťom mladším ako 21 rokov, ktoré sa vedie prostredníctvom ústredných orgánov. Existujúce normy v oblasti právnej pomoci v rámci Európskej únie podľa smernice 2003/8/ES by sa preto mali doplniť osobitnými normami tvoriacimi osobitný systém právnej pomoci v oblasti vyživovacej povinnosti. Príslušný orgán dožiadaného členského štátu by mal mať v takom prípade možnosť výnimočne vymáhať náhradu trov od neúspešného navrhovateľa, ktorému sa poskytla bezplatná právna pomoc za predpokladu, že to umožňuje jeho finančná situácia. Uplatnilo by sa to najmä v prípade majetnej osoby, ktorá nekonala dobromyseľne.

(37) Pre iné druhy vyživovacej povinnosti ako sú uvedené v predchádzajúcom odôvodnení je potrebné zabezpečiť, aby pri výkone rozhodnutia v inom členskom štáte sa všetkým účastníkom poskytlo rovnaké zaobchádzanie. Ustanovenia o kontinuite právnej pomoci v tomto nariadení by sa preto mali vykladať tak, že právna pomoc sa prizná aj účastníkovi, ktorému sa neposkytla právna pomoc počas konania o vydanie alebo zmenu rozhodnutia v členskom štáte pôvodu a neskôr sa mu poskytla v tom istom štáte v prípade návrhu na výkon rozhodnutia. Nárok na poskytnutie najvýhodnejšej právnej pomoci alebo oslobodenia od platenia nákladov a výdavkov v členskom štáte výkonu by mal mať tiež účastník, ktorý konal v bezplatnom konaní pred správnym orgánom uvedeným v prílohe X, ak sa preukáže, že by na oslobodenie bol mal nárok v členskom štáte pôvodu.

(38) S cieľom znížiť náklady na preklad podporných písomností by mal konajúci súd požadovať preklad týchto písomností, iba ak je ich preklad potrebný, a bez toho, aby tým boli dotknuté práva na obhajobu a normy týkajúce sa doručovania písomností.

(39) S cieľom uľahčiť uplatňovanie tohto nariadenia je potrebné ustanoviť povinnosť členských štátov oznámiť Komisii názvy a kontaktné údaje svojich ústredných orgánov, ako aj iné informácie. Tieto informácie by sa mali sprístupniť právnikom a verejnosti uverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie alebo elektronickým prístupom k Európskej justičnej sieti v občianskych a obchodných veciach vytvorenej rozhodnutím 2001/470/ES. Okrem toho by používanie tlačív uvedených v tomto nariadení malo uľahčiť a urýchliť komunikáciu medzi ústrednými orgánmi a umožniť elektronické podávanie návrhov.

(40) Je potrebné upraviť vzťah medzi týmto nariadením a dvojstrannými alebo viacstrannými dohovormi a dohodami vo veciach vyživovacej povinnosti, ktorých zmluvnými stranami sú členské štáty. V tejto súvislosti je potrebné ustanoviť, že členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru medzi Švédskom, Dánskom, Fínskom, Islandom a Nórskom o vymáhaní pohľadávok na výživné z 23. marca 1962, ho budú môcť naďalej uplatňovať vzhľadom na to, že obsahuje výhodnejšie normy o uznávaní a výkone ako toto nariadenie. Pokiaľ ide o budúce dvojstranné dohody s tretími štátmi vo veciach vyživovacej povinnosti, postupy a podmienky, za ktorých by boli členské štáty oprávnené vo vlastnom mene dohodnúť a uzavrieť takéto dohody, by sa mali určiť v rámci rokovania o návrhu, ktorý v súvislosti s touto otázkou predloží Komisia.

(41) Na výpočet období a lehôt ustanovených v tomto nariadení by sa malo uplatňovať nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa určujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny [15].

(42) Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia, by sa mali prijímať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu [16].

(43) Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená prijímať všetky zmeny a doplnenia tlačív ustanovených v tomto nariadení v súlade s konzultačným postupom ustanoveným v článku 3 rozhodnutia 1999/468/ES. Pre ustanovenie zoznamu správnych orgánov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a zoznamu orgánov príslušných na vydanie osvedčenia o práve na právnu pomoc je potrebné poveriť Komisiu, aby konala v súlade s riadiacim postupom ustanovený v článku 4 uvedeného rozhodnutia.

(44) Týmto nariadením by sa malo zmeniť a doplniť nariadenie (ES) č. 44/2001 nahradením ustanovení uvedeného nariadenia týkajúcich sa vyživovacej povinnosti. S výhradou prechodných ustanovení tohto nariadenia by členské štáty mali vo veciach vyživovacej povinnosti uplatňovať ustanovenia tohto nariadenia o právomoci, uznávaní, vykonateľnosti a výkone rozhodnutí a o právnej pomoci namiesto ustanovení nariadenia (ES) č. 44/2001 odo dňa začiatku uplatňovania tohto nariadenia.

(45) Keďže ciele tohto nariadenia, a to zavedenie súboru opatrení umožňujúcich zabezpečiť účinné vymáhanie pohľadávok na výživné v cezhraničných situáciách a tak uľahčiť voľný pohyb osôb v rámci Európskej únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(46) V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Írsko oznámilo svoju vôľu podieľať sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(47) V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Tým však nie je dotknutá možnosť Spojeného kráľovstva oznámiť v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu svoj záujem akceptovať toto nariadenie po jeho prijatí.

(48) V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu bez toho, aby tým bola dotknutá možnosť Dánska uplatňovať obsah zmien a doplnení nariadenia (ES) č. 44/2001 na základe článku 3 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach z 19. októbra 2005 [17],

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1. Toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.

2. V tomto nariadení pojem „členský štát“ znamená každý členský štát, na ktorý sa toto nariadenie uplatňuje.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1. Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto definície:

1. „rozhodnutie“ je rozhodnutie vo veci vyživovacej povinnosti vydané súdom členského štátu bez ohľadu na jeho označenie, vrátane uznesenia, nariadenia, rozsudku alebo exekučného príkazu, ako aj rozhodnutie o trovách konania vydané súdnym úradníkom. Na účely kapitol VII a VIII pojem „rozhodnutie“ zahŕňa aj rozhodnutie vo veci vyživovacej povinnosti vydané v treťom štáte;

2. „súdny zmier“ je zmier vo veci vyživovacej povinnosti, ktorý schválil súd alebo bol v priebehu konania uzavretý na súde;

3. „verejná listina“ je:

a) písomnosť vo veci vyživovacej povinnosti, ktorá bola úradne vyhotovená alebo zaregistrovaná ako verejná listina v členskom štáte pôvodu a ktorej pravosť:

i) súvisí s podpisom a obsahom listiny a

ii) bola potvrdená verejným orgánom alebo iným orgánom oprávneným na tento účel; alebo

b) dohoda týkajúca sa vyživovacej povinnosti uzavretá so správnymi orgánmi členského štátu pôvodu alebo nimi overená;

4. „členský štát pôvodu“ je členský štát, v ktorom bolo vydané, podľa okolností veci, rozhodnutie, schválený alebo uzavretý súdny zmier a vyhotovená verejná listina;

5. „členský štát výkonu“ je členský štát, v ktorom sa žiada o výkon rozhodnutia, súdneho zmieru alebo verejnej listiny;

6. „dožadujúci členský štát“ je členský štát, ktorého ústredný orgán zasiela žiadosť podľa kapitoly VII;

7. „dožiadaný členský štát“ je členský štát, ktorého ústredný orgán prijíma žiadosť podľa kapitoly VII;

8. „haagsky zmluvný štát“ je štát, ktorý je zmluvnou stranou haagskeho Dohovoru o medzinárodnom vymáhaní výživného na deti a iných členov rodiny z 23. novembra 2007 (ďalej len „Haagsky dohovor z roku 2007“) v rozsahu, v akom sa tento dohovor uplatňuje medzi Spoločenstvom a týmto štátom;

9. „súd pôvodu“ je súd, ktorý vydal rozhodnutie, ktoré sa má vykonať;

10. „oprávnený“ je každá fyzická osoba, ktorá má nárok výživné alebo o ktorej sa tvrdí, že má takýto nárok;

11. „povinný“ je každá fyzická osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť alebo o ktorej sa tvrdí, že má takúto povinnosť.

2. Na účely tohto nariadenia pojem „súd“ zahŕňa aj správne orgány v členských štátoch príslušné vo veciach vyživovacej povinnosti za predpokladu, že tieto orgány poskytujú záruky týkajúce sa nestrannosti a práva strán na vypočutie a ich rozhodnutia podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom boli vydané,

i) môžu byť napadnuté opravným prostriedkom podaným justičným orgánom alebo preskúmané týmto orgánom a

ii) majú podobnú právnu silu a účinky ako rozhodnutie justičného orgánu v rovnakej veci.

Tieto správne orgány sa uvádzajú v prílohe X. Táto príloha sa vypracuje a mení a dopĺňa v súlade s riadiacim postupom ustanoveným v článku 73 ods. 2 na žiadosť členského štátu, v ktorom sa nachádza dotknutý správny orgán.

3. Na účely článkov 3, 4 a 6 sa pojem „štátna príslušnosť“ nahrádza pojmom „domicil“ v tých členských štátoch, ktoré tento inštitút používajú ako kolízne kritérium v rodinných veciach.

Na účely článku 6 sa účastníci, ktorí majú „domicil“ v rôznych územných celkoch rovnakého členského štátu, považujú za účastníkov, ktorí majú spoločný „domicil“ v tomto členskom štáte.

KAPITOLA II

PRÁVOMOC

Článok 3

Všeobecné ustanovenia o právomoci

V členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná:

a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo

b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo

c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo

d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

Článok 4

Voľba súdu

1. Účastníci konania sa môžu dohodnúť, že právomoc konať o existujúcich alebo prípadných budúcich sporoch medzi nimi vo veci vyživovacej povinnosti majú tieto súdy členských štátov:

a) súd alebo súdy členského štátu, v ktorom má jeden z účastníkov obvyklý pobyt;

b) súd alebo súdy členského štátu, ktorého štátnym príslušníkom je jeden z účastníkov;

c) v prípade vyživovacej povinnosti medzi manželmi alebo bývalými manželmi:

i) súd, ktorý má právomoc konať o ich spore v manželskej veci, alebo

ii) súd alebo súdy členského štátu, ktorý bol aspoň jeden rok členským štátom posledného spoločného obvyklého pobytu manželov.

Podmienky ustanovené v písmenách a), b) alebo c) musia byť splnené v čase uzavretia dohody o voľbe súdu alebo v čase začatia konania na súde.

Právomoc založená dohodou je výlučná, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak.

2. Dohoda o voľbe súdu sa uzaviera v písomnej forme. Každá komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za rovnocennú s písomnou formou.

3. Tento článok sa nevzťahuje na spor o vyživovaciu povinnosť na dieťa vo veku do 18 rokov.

4. Ak sa účastníci dohodli, že založia výlučnú právomoc súdu alebo súdov zmluvného štátu Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach [18] podpísaného 30. októbra 2007 v Lugáne (ďalej len „Lugánsky dohovor“), ktorý nie je členským štátom, uplatňuje sa uvedený dohovor s výnimkou sporov uvedených v odseku 3.

Článok 5

Právomoc založená na účasti odporcu

Okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa odporca zúčastní konania. To neplatí, ak sa odporca zúčastní konania len, aby namietol absenciu právomoci.

Článok 6

Subsidiárna právomoc

Ak podľa článkov 3, 4 a 5 nemá právomoc žiadny súd členského štátu ani žiaden súd zmluvného štátu Lugánskeho dohovoru, ktorý nie je členským štátom, na základe ustanovení uvedeného dohovoru, majú právomoc súdy členského štátu spoločnej štátnej príslušnosti účastníkov.

Článok 7

Forum necessitatis

Ak podľa článkov 3, 4, 5 a 6 nemá právomoc žiadny súd členského štátu, súdy členského štátu môžu vo výnimočných prípadoch vo veci rozhodovať, ak sa konanie nemôže účinne začať alebo uskutočniť v treťom štáte, ktorý má so sporom úzku väzbu.

Spor musí mať dostatočnú väzbu s členským štátom konajúceho súdu.

Článok 8

Obmedzenie možnosti konania

1. Ak sa rozhodnutie vydalo v členskom štáte alebo haagskom zmluvnom štáte, v ktorom má oprávnený obvyklý pobyt, povinný nemôže začať konanie s účelom zmeniť toto rozhodnutie alebo získať nové rozhodnutie v žiadnom inom členskom štáte, pokiaľ má oprávnený naďalej obvyklý pobyt v štáte, v ktorom sa rozhodnutie vydalo.

2. Odsek 1 sa neuplatní:

a) ak sa účastníci v súlade s článkom 4 dohodli na právomoci súdov tohto druhého členského štátu;

b) ak sa oprávnený podrobí právomoci súdov tohto druhého členského štátu podľa článku 5;

c) ak príslušný orgán v haagskom zmluvnom štáte pôvodu nemôže alebo odmieta vykonávať svoju právomoc na zmenu rozhodnutia alebo na vydanie nového rozhodnutia, alebo

d) ak rozhodnutie vydané v haagskom zmluvnom štáte pôvodu nemožno uznať alebo vyhlásiť za vykonateľné v členskom štáte, v ktorom sa zamýšľa konať o zmene rozhodnutia alebo o vydaní nového rozhodnutia.

Článok 9

Začatie konania na súde

Na účely tejto kapitoly sa konanie na súde považuje za začaté:

a) momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie alebo rovnocennej písomnosti na súd, za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré bol povinný prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti odporcovi, alebo

b) ak sa písomnosť musí pred podaním na súd doručiť odporcovi, momentom jej prevzatia orgánom povereným doručovaním za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré bol povinný prijať, aby zabezpečil podanie písomnosti na súd.

Článok 10

Skúmanie právomoci

Ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Článok 11

Skúmanie prípustnosti

1. Ak sa odporca s obvyklým pobytom v inom štáte ako v členskom štáte, v ktorom sa začalo konať, nezúčastní konania, súd s právomocou preruší konanie dovtedy, kým sa nepreukáže, že odporca mal možnosť prevziať písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocennú písomnosť v dostatočnom predstihu tak, aby mohol pripraviť svoju obhajobu, alebo sa na tento účel prijali všetky potrebné kroky.

2. Namiesto ustanovení odseku 1 tohto článku sa uplatní článok 19 nariadenia (ES) č. 1393/2007, ak sa písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť musela podľa uvedeného nariadenia doručovať z jedného členského štátu do iného.

3. Ak sa neuplatnia ustanovenia nariadenia (ES) č. 1393/2007, uplatní sa článok 15 haagskeho Dohovoru o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach z 15. novembra 1965, ak sa písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť musela doručovať do cudziny podľa tohto dohovoru.

Článok 12

Prekážka začatej veci

1. Ak sa v tej istej veci a medzi rovnakými účastníkmi vedú konania na súdoch rôznych členských štátov, každý súd, ktorý nezačal konať ako prvý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý.

2. Keď sa potvrdí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý, každý iný súd odmietne vykonávať svoju právomoc v prospech tohto súdu.

Článok 13

Súvisiace veci

1. Ak sa koná o súvisiacich veciach na súdoch rôznych členských štátov, každý súd, ktorý nezačal konať ako prvý, môže konanie prerušiť.

2. Ak ide o konania na prvom stupni, súd, ktorý nezačal konať ako prvý, môže tiež na návrh jedného z účastníkov odmietnuť vykonávať svoju právomoc, ak súd, ktorý začal konať ako prvý, má právomoc rozhodovať v uvedených veciach a ak právny poriadok jeho štátu pripúšťa ich zlúčenie.

3. Na účely tohto článku sa veci považujú za súvisiace, ak sú navzájom tak úzko spojené, že je vhodné ich prerokovať a rozhodnúť o nich spoločne, a tak sa vyhnúť riziku nezlučiteľných rozhodnutí vydaných v samostatných konaniach.

Článok 14

Predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení

Súdom členského štátu možno podať návrh na vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mali právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu.

KAPITOLA III

ROZHODNÉ PRÁVO

Článok 15

Určenie rozhodného práva

Rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len „Haagsky protokol z roku 2007“), určuje podľa tohto protokolu.

KAPITOLA IV

UZNÁVANIE, VYKONATEĽNOSŤ A VÝKON ROZHODNUTÍ

Článok 16

Rozsah pôsobnosti tejto kapitoly

1. Táto kapitola upravuje uznávanie, vykonateľnosť a výkon všetkých rozhodnutí, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

2. Oddiel 1 sa vzťahuje na rozhodnutia vydané v členskom štáte, ktorý je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007.

3. Oddiel 2 sa vzťahuje na rozhodnutia vydané v členskom štáte, ktorý nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007.

4. Oddiel 3 sa vzťahuje na všetky rozhodnutia.

ODDIEL 1

Rozhodnutia vydané v členskom štáte, ktorý je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007

Článok 17

Zrušenie konania o vyhlásenie vykonateľnosti

1. Rozhodnutie vydané v členskom štáte, ktorý je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007 sa v inom členskom štáte uznáva bez potreby osobitného konania a bez akejkoľvek možnosti namietať proti jeho uznaniu.

2. Rozhodnutie vydané v členskom štáte, ktorý je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, ktoré je vykonateľné v tomto štáte, je vykonateľné v inom členskom štáte bez potreby jeho vyhlásenia za vykonateľné.

Článok 18

Ochranné opatrenia

Vykonateľné rozhodnutie je zo zákona spojené s oprávnením prijať akékoľvek ochranné opatrenie, ktoré existuje v právnom poriadku členského štátu výkonu.

Článok 19

Právo podať návrh na preskúmanie

1. Odporca, ktorý sa nezúčastnil konania na súde v členskom štáte pôvodu, má právo podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na príslušný súd tohto členského štátu, ak:

a) mu písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť nebola doručená v dostatočnom predstihu a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, alebo

b) mu vyššia moc alebo mimoriadne okolnosti bez zavinenia na jeho strane zabránili vzniesť námietku proti nároku na výživné,

okrem prípadu, keď opomenul začať konanie, ktorým by napadol rozhodnutie, keď tak mohol urobiť.

2. Lehota na podanie návrhu na preskúmanie začína plynúť odo dňa, keď sa odporca skutočne oboznámil s obsahom rozhodnutia a mohol konať, najneskôr však odo dňa prvého opatrenia v rámci výkonu rozhodnutia, v ktorého dôsledku úplne alebo čiastočne stratil možnosť nakladať so svojím majetkom. Odporca musí konať bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote 45 dní. Predĺženie tejto lehoty z dôvodu vzdialenosti nie je prípustné.

3. Ak súd zamietne návrh na preskúmanie uvedený v odseku 1 z dôvodu, že nie je splnený žiaden z dôvodov na preskúmanie uvedených v tom istom odseku, rozhodnutie zostáva v platnosti.

Ak súd rozhodne, že preskúmanie je odôvodnené jedným z dôvodov uvedených v odseku 1, rozhodnutie sa stane neplatným. Oprávnený však nestráca prospech vyplývajúci z prerušenia plynutia premlčacích lehôt ani právo požadovať výživné za dobu minulú, ktoré mal v pôvodnom konaní.

Článok 20

Písomnosti na účely výkonu

1. Na účely výkonu rozhodnutia v inom členskom štáte predloží navrhovateľ orgánom príslušným pre výkon rozhodnutia:

a) vyhotovenie rozhodnutia, ktoré spĺňa podmienky potrebné na preukázanie jeho pravosti;

b) výpis z rozhodnutia vydaný súdom pôvodu na tlačive uvedenom v prílohe I;

c) v prípade potreby písomnosť uvádzajúcu stav dlhu a dátum, ku ktorému bol vyčíslený;

d) v prípade potreby prepis alebo preklad obsahu tlačiva uvedeného v písmene b) do úradného jazyka členského štátu výkonu alebo, ak je v tomto členskom štáte viacero úradných jazykov, do jedného z úradných jazykov súdneho konania v mieste, v ktorom sa o výkon žiada, v súlade s právnym poriadkom tohto členského štátu alebo do iného jazyka, ktorý dotknutý členský štát uviedol ako prijateľný. Každý členský štát môže okrem svojho vlastného jazyka uviesť iný úradný jazyk alebo jazyky inštitúcií Európskej únie, ktoré považuje za prijateľné na vyplnenie tlačiva.

2. Príslušné orgány členského štátu výkonu nesmú od navrhovateľa vyžadovať, aby predložil preklad rozhodnutia. Preklad však možno požadovať, ak sa proti výkonu rozhodnutia namieta.

3. Každý preklad podľa tohto článku musí vyhotoviť osoba, ktorá je na to oprávnená v niektorom z členských štátov.

Článok 21

Zamietnutie alebo prerušenie výkonu

1. Dôvody zamietnutia alebo prerušenia výkonu podľa právneho poriadku členského štátu výkonu sa uplatnia, pokiaľ nie sú nezlučiteľné s uplatnením odsekov 2 a 3.

2. Príslušný orgán v členskom štáte výkonu na návrh povinného sčasti alebo úplne zamietne výkon rozhodnutia súdu pôvodu, ak sa právo na výkon rozhodnutia súdu pôvodu premlčalo podľa právneho poriadku členského štátu pôvodu alebo podľa právneho poriadku členského štátu výkonu, podľa toho, ktorý určuje dlhšiu premlčaciu lehotu.

Príslušný orgán v členskom štáte výkonu môže okrem toho na návrh povinného sčasti alebo úplne zamietnuť výkon rozhodnutia súdu pôvodu, ak je nezlučiteľné s rozhodnutím vydaným v členskom štáte výkonu alebo s rozhodnutím vydaným v inom členskom štáte alebo v treťom štáte, ktoré spĺňa podmienky potrebné na jeho uznanie v členskom štáte výkonu.

Rozhodnutie, ktoré mení skoršie rozhodnutie o vyživovacej povinnosti z dôvodu zmenených okolností, sa nepovažuje za nezlučiteľné rozhodnutie v zmysle druhého pododseku.

3. Príslušný orgán v členskom štáte výkonu môže na návrh povinného sčasti alebo úplne prerušiť výkon rozhodnutia súdu pôvodu, ak príslušný súd členského štátu pôvodu začal konať o návrhu povinného na preskúmanie rozhodnutia súdu pôvodu podľa článku 19.

Okrem toho príslušný orgán členského štátu výkonu na návrh povinného preruší výkon rozhodnutia súdu pôvodu vtedy, ak bola jeho vykonateľnosť pozastavená v členskom štáte pôvodu.

Článok 22

Absencia vplyvu na existenciu rodinných vzťahov

Uznanie a výkon rozhodnutia vydaného vo veci vyživovacej povinnosti podľa tohto nariadenia v žiadnom prípade neznamená uznanie rodinného vzťahu, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva, na ktorom sa zakladá vyživovacia povinnosť, o ktorú ide v rozhodnutí.

ODDIEL 2

Rozhodnutia vydané v členskom štáte, ktorý nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007

Článok 23

Uznanie

1. Rozhodnutie vydané v členskom štáte, ktorý nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, sa v ostatných členských štátoch uznáva bez osobitného konania.

2. Ak je otázka uznania rozhodnutia hlavným predmetom sporu, môže zainteresovaný účastník postupom upraveným v tomto oddiele navrhnúť, aby sa rozhodlo, že rozhodnutie sa uznáva.

3. Ak výsledok konania na súde členského štátu závisí od posúdenia uznania ako predbežnej otázky, potom má tento súd právomoc rozhodnúť v tejto otázke.

Článok 24

Dôvody odmietnutia uznania

Rozhodnutie sa neuzná, ak:

a) uznanie je v zjavnom rozpore s verejným poriadkom v členskom štáte, v ktorom sa o uznanie žiada. Posúdenie súladu s verejným poriadkom nemožno uplatniť na normy týkajúce sa právomoci;

b) odporcovi sa nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom predstihu a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, keď opomenul začať konanie, ktorým by napadol rozhodnutie, keď tak mohol urobiť;

c) je nezlučiteľné s rozhodnutím vydaným v spore medzi rovnakými účastníkmi v členskom štáte, v ktorom sa o uznanie žiada;

d) je nezlučiteľné so skorším rozhodnutím vydaným v inom členskom štáte alebo v treťom štáte v rovnakej veci a medzi rovnakými účastníkmi za predpokladu, že skoršie rozhodnutie spĺňa podmienky na jeho uznanie v členskom štáte, v ktorom sa o uznanie žiada.

Rozhodnutie, ktoré mení skoršie rozhodnutie o vyživovacej povinnosti z dôvodu zmenených okolností, sa nepovažuje za nezlučiteľné rozhodnutie v zmysle písmen c) alebo d).

Článok 25

Prerušenie konania o uznanie

Súd členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie rozhodnutia vydaného v členskom štáte, ktorý nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, preruší konanie, ak je vykonateľnosť rozhodnutia v členskom štáte pôvodu pozastavená z dôvodu podania opravného prostriedku.

Článok 26

Vykonateľnosť

Rozhodnutie vydané v členskom štáte, ktorý nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, ktoré je v ňom vykonateľné, je vykonateľné v inom členskom štáte, ak tam bolo na návrh zainteresovaného účastníka vyhlásené za vykonateľné.

Článok 27

Príslušnosť

1. Návrh na vyhlásenie vykonateľnosti sa podáva na súd alebo príslušný orgán členského štátu výkonu, ktorý daný členský štát oznámil Komisii v súlade s článkom 71.

2. Miestna príslušnosť sa určuje podľa miesta obvyklého pobytu účastníka, proti ktorému sa má rozhodnutie vykonať, alebo podľa miesta výkonu.

Článok 28

Konanie

1. K návrhu na vydanie vyhlásenia vykonateľnosti sa prikladajú tieto písomnosti:

a) vyhotovenie rozhodnutia, ktoré spĺňa podmienky potrebné na preukázanie jeho pravosti;

b) výpis z rozhodnutia vydaný súdom pôvodu na tlačive uvedenom v prílohe II, bez toho, aby bol dotknutý článok 29;

c) v prípade potreby prepis alebo preklad obsahu tlačiva uvedeného v písmene b) do úradného jazyka členského štátu výkonu alebo, ak je v tomto členskom štáte viacero úradných jazykov, do jedného z úradných jazykov súdneho konania v mieste, v ktorom sa podáva návrh, v súlade s právnym poriadkom tohto členského štátu alebo do iného jazyka, ktorý dotknutý členský štát uviedol ako prijateľný. Každý členský štát môže okrem svojho vlastného jazyka uviesť iný úradný jazyk alebo jazyky inštitúcií Európskej únie, ktoré považuje za prijateľné na vyplnenie tlačiva.

2. Súd alebo príslušný orgán, ktorý začal konať o návrhu, nesmie od navrhovateľa vyžadovať, aby predložil preklad rozhodnutia. Preklad možno požadovať v rámci odvolacieho konania podľa článku 32 alebo konania podľa článku 33.

3. Každý preklad podľa tohto článku musí vyhotoviť osoba, ktorá je na to oprávnená v niektorom z členských štátov.

Článok 29

Nepredloženie výpisu

1. Ak sa nepredloží výpis podľa článku 28 ods. 1 písm. b), súd alebo iný príslušný orgán môže určiť lehotu na jeho predloženie alebo prijať rovnocennú písomnosť, alebo upustiť od jej predloženia, ak považuje predložené údaje za postačujúce.

2. V prípade ustanovenom v odseku 1 sa predloží preklad uvedených písomností, ak to súd alebo iný príslušný orgán požaduje. Preklad vyhotoví osoba, ktorá je na to oprávnená v niektorom z členských štátov.

Článok 30

Vyhlásenie vykonateľnosti

Rozhodnutie sa vyhlási za vykonateľné bez skúmania podľa článku 24 po splnení formálnych náležitostí podľa článku 28, najneskôr do 30 dní od splnenia týchto formálnych náležitostí okrem prípadu, keď to vzhľadom na výnimočné okolnosti nie je možné. Účastník, voči ktorému sa o výkon žiada, nemá v tomto štádiu konania právo robiť žiadne podania k návrhu.

Článok 31

Oznámenie rozhodnutia o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti

1. Rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa bez odkladu oznámi navrhovateľovi spôsobom upraveným právnym poriadkom členského štátu výkonu.

2. Vyhlásenie vykonateľnosti sa doručí účastníkovi, proti ktorému sa o výkon žiada, spolu s rozhodnutím, ak mu toto nebolo doručené už predtým.

Článok 32

Odvolanie proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti

1. Proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa môže odvolať každý z účastníkov.

2. Odvolanie sa podáva na súd, ktorý dotknutý členský štát oznámil Komisii podľa článku 71.

3. Odvolacie konanie sa spravuje procesnými predpismi, ktoré upravujú sporové konanie.

4. Ak sa účastník, proti ktorému sa žiada o výkon, nedostaví na odvolací súd v konaní o odvolaní, ktoré podal navrhovateľ, uplatní sa článok 11, a to aj keď účastník, proti ktorému sa o výkon žiada, nemá obvyklý pobyt v žiadnom z členských štátov.

5. Odvolanie proti vyhláseniu vykonateľnosti sa podáva do 30 dní od jeho doručenia. Ak má účastník, proti ktorému sa o výkon žiada, obvyklý pobyt v inom členskom štáte, než v ktorom sa vydalo vyhlásenie vykonateľnosti, lehota na odvolanie je 45 dní a začína plynúť odo dňa doručenia buď tejto osobe do vlastných rúk alebo do jej obydlia. Predĺženie tejto lehoty z dôvodu vzdialenosti nie je prípustné.

Článok 33

Konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní

Rozhodnutie vydané v odvolacom konaní možno napadnúť iba v konaniach, ktoré dotknutý členský štát oznámil Komisii podľa článku 71.

Článok 34

Odmietnutie alebo odvolanie vyhlásenia vykonateľnosti

1. Súd, ktorý koná o odvolaní podľa článku 32 alebo o opravnom prostriedku podľa článku 33, odmietne vydať alebo zruší vyhlásenie vykonateľnosti len z dôvodu uvedeného v článku 24.

2. S výhradou článku 32 ods. 4 súd, na ktorý sa podalo odvolanie podľa článku 32, rozhodne do 90 dní od podania odvolania okrem prípadu, keď to vzhľadom na výnimočné okolnosti nie je možné.

3. Súd, na ktorý sa podal opravný prostriedok podľa článku 33, svoje rozhodnutie vydá bezodkladne.

Článok 35

Prerušenie konania

Súd, na ktorý sa podalo odvolanie podľa článku 32 alebo opravný prostriedok podľa článku 33, preruší na návrh účastníka, proti ktorému sa žiada o výkon, konanie v prípade, ak je vykonateľnosť rozhodnutia v členskom štáte pôvodu pozastavená z dôvodu opravného prostriedku.

Článok 36

Predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení

1. Ak sa podľa tohto oddielu má uznať rozhodnutie, nič nebráni navrhovateľovi, aby využil možnosť navrhnúť vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení podľa právneho poriadku členského štátu výkonu bez potreby vyhlásenia vykonateľnosti podľa článku 30.

2. Vyhlásenie vykonateľnosti je spojené s oprávnením vydať akékoľvek ochranné opatrenie.

3. Počas odvolacej lehoty podľa článku 32 ods. 5 proti vyhláseniu vykonateľnosti a až do rozhodnutia o odvolaní sa nesmú prijať žiadne opatrenia smerujúce k výkonu, okrem ochranných opatrení týkajúcich sa majetku účastníka, proti ktorému sa žiada o výkon.

Článok 37

Čiastočná vykonateľnosť

1. Ak sa rozhodnutie týka viacerých vecí a vyhlásenie vykonateľnosti nemožno vydať vo všetkých týchto veciach, súd alebo iný príslušný orgán ho vydá v jednej veci alebo niekoľkých veciach.

2. Navrhovateľ môže žiadať vyhlásenie vykonateľnosti len vo vzťahu k častiam rozhodnutia.

Článok 38

Zákaz poplatku, odvodu alebo inej platby

V členskom štáte výkonu nemožno za konanie o vydanie vyhlásenia vykonateľnosti vyberať poplatok, odvod alebo inú platbu vypočítanú z výšky vymáhaného nároku.

ODDIEL 3

Spoločné ustanovenia

Článok 39

Predbežná vykonateľnosť

Súd pôvodu môže vyhlásiť rozhodnutie za predbežne vykonateľné bez ohľadu na prípadný opravný prostriedok, a to aj vtedy, ak vnútroštátny právny poriadok neustanovuje vykonateľnosť zo zákona.

Článok 40

Dovolávanie sa uznaného rozhodnutia

1. Účastník, ktorý chce uplatniť v inom členskom štáte rozhodnutie uznané podľa článku 17 ods. 1 alebo rozhodnutie uznané v súlade s oddielom 2, musí predložiť vyhotovenie rozhodnutia, ktoré spĺňa podmienky potrebné na preukázanie jeho pravosti.

2. Súd, na ktorom sa uplatňuje uznané rozhodnutie, môže vo vhodnom prípade požiadať účastníka, ktorý sa ho dovoláva, aby predložil výpis vydaný súdom pôvodu na tlačive uvedenom v prílohe I, prípadne v prílohe II.

Súd pôvodu vydá takýto výpis na žiadosť ktoréhokoľvek zainteresovaného účastníka.

3. Účastník, ktorý sa dovoláva uznaného rozhodnutia, predloží vo vhodnom prípade prepis alebo preklad obsahu tlačiva uvedeného v odseku 2 do úradného jazyka dotknutého členského štátu alebo, ak je v tomto členskom štáte viacero úradných jazykov, do jedného z úradných jazykov súdneho konania v mieste, v ktorom sa dovoláva uznaného rozhodnutia, v súlade s právnym poriadkom tohto členského štátu alebo do iného jazyka, ktorý dotknutý členský štát uviedol ako prijateľný. Každý členský štát môže okrem svojho vlastného jazyka uviesť iný úradný jazyk alebo jazyky inštitúcií Európskej únie, ktoré považuje za prijateľné na vyplnenie tlačiva.

4. Každý preklad podľa tohto článku musí vyhotoviť osoba, ktorá je na to oprávnená v niektorom z členských štátov.

Článok 41

Vykonávacie konanie a podmienky výkonu

1. Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, výkon rozhodnutí vydaných v inom členskom štáte sa spravuje právnym poriadkom členského štátu výkonu. Rozhodnutie vydané v inom členskom štáte, ktoré je vykonateľné v členskom štáte výkonu, sa v ňom vykonáva za rovnakých podmienok ako rozhodnutie vydané v členskom štáte výkonu.

2. Od účastníka, ktorý sa domáha výkonu rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte, sa nevyžaduje, aby mal v členskom štáte výkonu poštovú adresu ani splnomocneného zástupcu okrem osôb príslušných na vykonávacie konanie.

Článok 42

Zákaz skúmania vo veci samej

Rozhodnutie vydané v niektorom z členských štátov sa za žiadnych okolností nesmie skúmať vo veci samej v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie, vyhlásenie vykonateľnosti alebo výkon.

Článok 43

Neuprednostňovanie náhrady nákladov

Náhrada akýchkoľvek nákladov, ktoré vznikli pri uplatňovaní tohto nariadenia, nemá prednosť pred vymáhaním výživného.

KAPITOLA V

PRÍSTUP K SPRAVODLIVOSTI

Článok 44

Právo na právnu pomoc

1. Účastníci sporu, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie, musia mať účinný prístup k spravodlivosti v inom členskom štáte, vrátane vykonávacieho a odvolacieho konania, za podmienok ustanovených v tejto kapitole.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje kapitola VII, tento účinný prístup dožiadaný členský štát zaručuje pre každého žiadateľa, ktorý má pobyt v dožadujúcom členskom štáte.

2. Na účely zaručenia takéhoto účinného prístupu členské štáty poskytujú právnu pomoc v súlade s touto kapitolou, pokiaľ sa neuplatní odsek 3

3. V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje kapitola VII, nie je členský štát povinný poskytnúť právnu pomoc, ak konanie v tomto členskom štáte umožňuje účastníkom konať bez potreby právnej pomoci a ústredný orgán poskytuje potrebné služby bezplatne.

4. Podmienky pre poskytnutie právnej pomoci nesmú byť reštriktívnejšie ako podmienky pre jej poskytnutie v porovnateľných vnútroštátnych prípadoch.

5. Na zabezpečenie zaplatenia nákladov a výdavkov konania vo veci vyživovacej povinnosti sa nesmie vyžadovať žiadna záruka alebo preddavok, bez ohľadu na ich označenie.

Článok 45

Obsah právnej pomoci

Právna pomoc poskytnutá podľa tejto kapitoly znamená pomoc potrebnú na to, aby sa účastníkom umožnilo poznať a presadiť svoje práva a aby sa zaručilo, že o ich žiadostiach zaslaných prostredníctvom ústredných orgánov alebo návrhoch podaných priamo príslušným orgánom sa bude konať v plnom rozsahu a účinne. Podľa prípadu zahŕňa tieto prvky:

a) predsporové poradenstvo s cieľom dosiahnuť zmier pred začatím súdneho konania;

b) právnu pomoc pri podaní návrhu na orgán alebo súd a právne zastúpenie;

c) oslobodenie od platenia trov konania a odmien osobám splnomocneným na výkon úkonov počas konania;

d) v členských štátoch, v ktorých neúspešnému účastníkovi možno uložiť povinnosť zaplatiť trovy protistrany, ak príjemca právnej pomoci prehrá spor, trovy, ktoré vznikli protistrane, ak by sa takéto trovy hradili, keby mal príjemca právnej pomoci obvyklý pobyt v členskom štáte konajúceho súdu;

e) tlmočenie;

f) preklad písomností požadovaných súdom alebo príslušným orgánom, ktoré predkladá príjemca právnej pomoci a ktoré sú potrebné na vyriešenie veci;

g) cestovné výdavky, ktoré má znášať príjemca právnej pomoci, keď právny poriadok alebo súd členského štátu vyžaduje fyzickú prítomnosť osôb dotknutých podaním návrhu a súd rozhodne, že dotknuté osoby nemožno vypočuť k spokojnosti súdu žiadnymi inými prostriedkami.

Článok 46

Bezplatná právna pomoc pre žiadosti podané prostredníctvom ústredných orgánov v prípade výživného pre deti

1. Dožiadaný členský štát poskytne bezplatnú právnu pomoc ohľadne všetkých žiadostí oprávneného podľa článku 56 týkajúcich sa vyživovacej povinnosti, ktorá vyplýva zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, voči osobe mladšej ako 21 rokov.

2. Bez ohľadu na odsek 1 príslušný orgán dožiadaného členského štátu môže ohľadne iných žiadostí ako žiadostí podľa článku 56 ods. 1 písm. a) a b) odmietnuť poskytnúť bezplatnú právnu pomoc, ak sa domnieva, že žiadosť alebo opravný prostriedok sú z vecnej stránky zjavne nepodložené.

Článok 47

Prípady, na ktoré sa nevzťahuje článok 46

1. V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje článok 46 a s výhradou článkov 44 a 45, sa bezplatná právna pomoc môže poskytnúť podľa vnútroštátneho právneho poriadku, najmä na základe preskúmania majetkových pomerov žiadateľa alebo odôvodnenosti návrhu.

2. Bez ohľadu na odsek 1 účastník, ktorému sa v členskom štáte pôvodu poskytla úplná alebo čiastočná právna pomoc alebo mu bolo priznané oslobodenie od platenia trov a výdavkov, má v konaní o uznanie, o vyhlásenie vykonateľnosti alebo o výkon nárok na poskytnutie najvýhodnejšej právnej pomoci alebo najrozsiahlejšieho oslobodenia od trov alebo výdavkov podľa právneho poriadku členského štátu výkonu.

3. Bez ohľadu na odsek 1 účastník, ktorý bol v členskom štáte pôvodu oslobodený od trov konania v konaní pred správnym orgánom uvedeným v prílohe X, má v akomkoľvek konaní o uznanie, o vyhlásenie vykonateľnosti alebo o výkon nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 2. Na tento účel predloží listinu vyhotovenú príslušným orgánom členského štátu pôvodu, ktorá osvedčuje, že účastník spĺňa majetkové podmienky na získanie úplnej alebo čiastočnej právnej pomoci alebo oslobodenie od platenia trov a výdavkov.

Príslušné orgány na účely tohto odseku sa uvádzajú v prílohe XI. Táto príloha sa vypracuje a mení a dopĺňa v súlade s riadiacim postupom uvedeným v článku 73 ods. 2

KAPITOLA VI

SÚDNE ZMIERY A VEREJNÉ LISTINY

Článok 48

Uplatňovanie tohto nariadenia na súdne zmiery a verejné listiny

1. Súdne zmiery a verejné listiny, ktoré sú vykonateľné v členskom štáte pôvodu sa uznávajú v inom členskom štáte a sú v ňom vykonateľné ako rozhodnutia v súlade s kapitolou IV.

2. Na súdne zmiery a verejné listiny sa primerane použijú ustanovenia tohto nariadenia.

3. Príslušný orgán členského štátu pôvodu na návrh každého zainteresovaného účastníka vydá výpis zo súdneho zmieru alebo verejnej listiny na tlačivách uvedených v prílohách I a II alebo v prílohách III a IV.

KAPITOLA VII

SPOLUPRÁCA MEDZI ÚSTREDNÝMI ORGÁNMI

Článok 49

Určenie ústredných orgánov

1. Členský štát určí ústredný orgán na vykonávanie povinností, ktoré sú takémuto orgánu uložené v tomto nariadení.

2. Federálne členské štáty, členské štáty s viac ako jedným právnym systémom alebo členské štáty s autonómnymi územnými celkami môžu určiť viacero ústredných orgánov a musia vymedziť rozsah ich územnej alebo osobnej právomoci. Ak členský štát určil viac ako jeden ústredný orgán, určí ústredný orgán, ktorému sa môže zasielať všetka korešpondencia s cieľom jej postúpenia príslušnému ústrednému orgánu v tomto členskom štáte. Ak sa korešpondencia zašle ústrednému orgánu, ktorý nie je príslušný, tento je povinný ju postúpiť príslušnému ústrednému orgánu a informovať o tom odosielateľa.

3. Určenie ústredného orgánu alebo ústredných orgánov, ich kontaktné údaje a, podľa okolností, rozsah ich právomoci v zmysle odseku 2 oznámi členský štát Komisii v súlade s článkom 71.

Článok 50

Všeobecné úlohy ústredných orgánov

1. Ústredné orgány:

a) navzájom spolupracujú, najmä výmenou informácií, a podporujú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi vo svojich členských štátoch na účely dosiahnutia cieľov tohto nariadenia;

b) všetkými možnými spôsobmi hľadajú riešenia ťažkostí, ktoré sa vyskytnú pri uplatňovaní tohto nariadenia.

2. Ústredné orgány prijímajú opatrenia na uľahčenie uplatňovania tohto nariadenia a na prehĺbenie vzájomnej spolupráce. Na tento účel sa využíva Európska justičná sieť v občianskych a obchodných veciach vytvorená rozhodnutím 2001/470/ES.

Článok 51

Osobitné úlohy ústredných orgánov

1. Ústredné orgány poskytujú pomoc ohľadne žiadostí podľa článku 56, najmä:

a) zasielajú a prijímajú takéto žiadosti;

b) iniciujú konanie o týchto žiadostiach alebo pomáhajú s jeho začatím.

2. Vo vzťahu k takýmto žiadostiam ústredné orgány prijímajú všetky primerané opatrenia:

a) na poskytnutie alebo pomoc pri poskytnutí právnej pomoci, ak si to okolnosti vyžadujú;

b) na pomoc pri zistení miesta pobytu povinného alebo oprávneného, najmä pri uplatnení článkov 61, 62 a 63;

c) na pomoc pri získavaní informácií o príjme a v prípade potreby o majetkových pomeroch povinného alebo oprávneného, vrátane zistenia, kde sa majetok nachádza, najmä pri uplatnení článkov 61, 62 a 63;

d) na podporu zmierlivého riešenia s cieľom zabezpečiť dobrovoľné platenie výživného, ak je to vhodné, prostredníctvom mediácie, zmierovacieho konania alebo podobných postupov;

e) na pomoc s priebežným výkonom rozhodnutí o výživnom vrátane dlžného výživného;

f) na pomoc pri vymožení a urýchlenom prevode platieb výživného;

g) na pomoc pri získaní listinných alebo iných dôkazov bez toho, aby tým bolo dotknuté nariadenie (ES) č. 1206/2001;

h) na poskytovanie pomoci pri určení rodičovstva, ak je to potrebné na vymáhanie výživného;

i) na začatie konania alebo na pomoc so začatím konania na vydanie akýchkoľvek potrebných predbežných opatrení územného charakteru, ktorých cieľom je zabezpečiť výsledok prebiehajúceho konania o výživnom;

j) na pomoc pri doručení písomností bez toho, aby tým bolo dotknuté nariadenie (ES) č. 1393/2007.

3. Úlohy ústredného orgánu podľa tohto článku môžu v rozsahu povolenom právnym poriadkom dotknutého členského štátu vykonávať verejné orgány alebo iné subjekty podliehajúce dohľadu príslušných orgánov uvedeného členského štátu. Určenie akýchkoľvek takýchto verejných orgánov alebo iných subjektov, ako aj ich kontaktné údaje a rozsah ich právomocí oznámi členský štát Komisii v súlade s článkom 71.

4. Žiadne ustanovenie tohto článku a článku 53 neukladá povinnosť ústrednému orgánu vykonávať právomoci, ktoré majú podľa právneho poriadku dožiadaného členského štátu len justičné orgány.

Článok 52

Plnomocenstvo

Ústredný orgán dožiadaného členského štátu môže žiadať od žiadateľa plnomocenstvo, len ak koná v jeho mene v súdnom konaní alebo vystupuje pred inými orgánmi alebo na účely ustanovenia zástupcu, aby tak konal.

Článok 53

Dožiadania o osobitné opatrenia

1. Ústredný orgán môže odôvodneným dožiadaním požiadať iný ústredný orgán, aby prijal vhodné osobitné opatrenia podľa článku 51 ods. 2 písm. b), c), g), h), i) a j), ak sa nezaslala žiadna žiadosť podľa článku 56. Dožiadaný ústredný orgán prijme takéto vhodné opatrenia, ak podľa jeho uváženia sú potrebné pre potenciálneho žiadateľa na podanie žiadosti podľa článku 56 alebo na rozhodnutie, či žiadosť podať.

2. Ak sa podalo dožiadanie o opatrenia podľa článku 51 ods. 2 písm. b) a c), dožiadaný ústredný orgán zistí požadované informácie, pričom v prípade potreby uplatní článok 61 Informácie uvedené v článku 61 ods. 2 písm. b), c) a d) však možno zisťovať len vtedy, ak oprávnený predloží vyhotovenie vykonateľného rozhodnutia, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, podľa okolností spolu s výpisom podľa článkov 20, 28 alebo 48.

Dožiadaný ústredný orgán oznámi získané informácie dožadujúcemu ústrednému orgánu. Ak sa informácie získali podľa článku 61, oznámi sa len adresa potenciálneho odporcu v dožiadanom členskom štáte. V rámci žiadosti o uznanie, vyhlásenie vykonateľnosti alebo výkon sa okrem toho oznámi len existencia príjmu alebo majetku povinného v tomto štáte.

Ak dožiadaný ústredný orgán nemôže poskytnúť požadované informácie, bezodkladne o tom informuje dožadujúci orgán, pričom uvedie dôvody, prečo ich nemôže poskytnúť.

3. Ústredný orgán tiež môže na dožiadanie iného ústredného orgánu prijať osobitné opatrenia vo veci vymáhania výživného s medzinárodným prvkom, v ktorej sa koná v dožadujúcom členskom štáte.

4. Ústredné orgány zasielajú dožiadania podľa tohto článku na tlačive uvedenom v prílohe V.

Článok 54

Náklady ústredného orgánu

1. Každý ústredný orgán znáša vlastné náklady pri uplatňovaní tohto nariadenia.

2. Ústredné orgány nesmú od žiadateľa požadovať úhradu žiadnych nákladov za poskytovanie služieb podľa tohto nariadenia okrem výnimočných nákladov vyplývajúcich z dožiadaní o osobitné opatrenie podľa článku 53.

Na účely tohto odseku sa náklady zistenia miesta pobytu povinného nepovažujú za výnimočné.

3. Dožiadaný ústredný orgán nesmie vymáhať výnimočné náklady uvedené v odseku 2 bez predchádzajúceho súhlasu žiadateľa s poskytnutím týchto služieb za dané náklady.

Článok 55

Žiadosti prostredníctvom ústredných orgánov

Žiadosť podľa tejto kapitoly sa podáva prostredníctvom ústredného orgánu členského štátu, v ktorom má žiadateľ pobyt, ústrednému orgánu dožiadaného členského štátu.

Článok 56

Dostupné žiadosti

1. Oprávnený, ktorý sa snaží vymôcť výživné podľa tohto nariadenia, môže podať žiadosť o:

a) uznanie alebo uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti rozhodnutia;

b) výkon rozhodnutia vydaného alebo uznaného v dožiadanom členskom štáte;

c) vydanie rozhodnutia v dožiadanom členskom štáte, ak žiadne neexistuje, vrátane určenia rodičovstva, ak je to potrebné;

d) vydanie rozhodnutia v dožiadanom členskom štáte, ak rozhodnutie vydané v inom štáte ako dožiadanom členskom štáte nemožno uznať alebo vyhlásiť za vykonateľné;

e) zmenu rozhodnutia vydaného v dožiadanom členskom štáte;

f) zmenu rozhodnutia vydaného v inom štáte ako dožiadanom členskom štáte.

2. Povinný, voči ktorému už existuje rozhodnutie o výživnom, môže podať žiadosť o:

a) uznanie rozhodnutia, ktoré spôsobuje prerušenie alebo obmedzenie výkonu skoršieho rozhodnutia v dožiadanom členskom štáte;

b) zmenu rozhodnutia vydaného v dožiadanom členskom štáte;

c) zmenu rozhodnutia vydaného v inom štáte ako dožiadanom členskom štáte.

3. Pri žiadostiach podľa tohto článku poskytuje pomoc a zastupovanie ustanovené v článku 45 písm. b) ústredný orgán dožiadaného členského štátu priamo alebo prostredníctvom verejných orgánov alebo iných orgánov alebo osôb.

4. Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, o žiadostiach uvedených v odsekoch 1 a 2 sa koná podľa právneho poriadku dožiadaného členského štátu a vzťahujú sa na ne normy právomoci platné v tomto členskom štáte.

Článok 57

Obsah žiadosti

1. Všetky žiadosti podľa článku 56 sa podávajú na tlačive uvedenom v prílohe VI alebo v prílohe VII.

2. Všetky žiadosti podľa článku 56 musia obsahovať aspoň:

a) označenie povahy žiadosti alebo žiadostí;

b) meno a kontaktné údaje žiadateľa vrátane adresy a dátumu narodenia;

c) meno odporcu a ak sú známe, jeho adresu a dátum narodenia;

d) meno a dátum narodenia každej osoby, pre ktorú sa žiada o výživné;

e) dôvody, o ktoré žiadosť opiera;

f) v žiadosti, ktorú podáva oprávnený, informácie o tom, kam sa majú zasielať alebo elektronicky poukazovať platby výživného;

g) meno a kontaktné údaje osoby alebo útvaru ústredného orgánu dožadujúceho členského štátu zodpovedných za vybavovanie žiadosti.

3. Na účely odseku 2 písm. b) sa adresa žiadateľa môže nahradiť inou adresou v prípadoch domáceho násilia, ak vnútroštátny právny poriadok dožiadaného členského štátu nevyžaduje na účely konania, aby žiadateľ poskytol svoju osobnú adresu.

4. Podľa potreby žiadosť okrem toho obsahuje najmä tieto informácie, ak sú známe:

a) majetkové pomery oprávneného;

b) majetkové pomery povinného vrátane mena a adresy jeho zamestnávateľa a umiestnenia a povahy majetku povinného;

c) akékoľvek ďalšie informácie, ktoré umožnia zistiť miesto pobytu odporcu.

5. K žiadosti sa pripoja potrebné podporné informácie alebo písomnosti vrátane písomností, ktorými sa v prípade potreby dá preukázať nárok žiadateľa na právnu pomoc. K žiadostiam podľa článku 56 ods. 1 písm. a) a b) a článku 56 ods. 2 písm. a) sa podľa okolností pripoja len písomnosti uvedené v článkoch 20, 28 alebo 48 alebo v článku 25 Haagskeho dohovoru z roku 2007.

Článok 58

Zasielanie, prijímanie a vybavovanie žiadostí a vecí prostredníctvom ústredných orgánov

1. Ústredný orgán dožadujúceho členského štátu pomáha žiadateľovi, aby sa zabezpečilo, že sa k žiadosti pripoja všetky informácie a písomnosti, ktoré sú podľa jeho vedomosti potrebné na posúdenie žiadosti.

2. Ak je ústredný orgán dožadujúceho členského štátu presvedčený, že žiadosť spĺňa požiadavky tohto nariadenia, zašle žiadosť ústrednému orgánu dožiadaného členského štátu.

3. Dožiadaný ústredný orgán do 30 dní odo dňa prijatia žiadosti potvrdí prijatie na tlačive uvedenom v prílohe VIII a informuje ústredný orgán dožadujúceho členského štátu, aké úvodné kroky sa podnikli alebo sa podniknú ohľadne žiadosti, a môže požiadať o ďalšie potrebné písomnosti a informácie. V rámci tej istej 30 dňovej lehoty dožiadaný ústredný orgán poskytne dožadujúcemu ústrednému orgánu meno a kontaktné údaje osoby alebo útvaru, ktorý zodpovie otázky týkajúce sa stavu vybavovania žiadosti.

4. Dožiadaný ústredný orgán do 60 dní odo dňa potvrdenia prijatia informuje dožadujúci ústredný orgán o stave vybavovania žiadosti.

5. Dožadujúci a dožiadaný ústredný orgán sa navzájom informujú o:

a) osobe alebo útvare zodpovednom za konkrétny prípad;

b) stave konania vo veci

a odpovedajú bez odkladu na dotazy o informácie.

6. Ústredné orgány konajú vo veci tak rýchlo, ako to umožňuje náležité posúdenie všetkých otázok.

7. Ústredné orgány využívajú najrýchlejšie a najúčinnejšie komunikačné prostriedky, ktoré majú k dispozícii.

8. Dožiadaný ústredný orgán môže odmietnuť konať o žiadosti, len ak preukáže, že neboli splnené požiadavky tohto nariadenia. V takom prípade ústredný orgán bezodkladne oznámi dožadujúcemu ústrednému orgánu dôvody odmietnutia na tlačive uvedenom v prílohe IX.

9. Dožiadaný ústredný orgán nemôže zamietnuť žiadosť len z dôvodu, že sú potrebné dodatočné písomnosti alebo informácie. Dožiadaný ústredný orgán však môže požiadať dožadujúci ústredný orgán o poskytnutie týchto dodatočných písomností alebo informácií. Ak ich dožadujúci ústredný orgán neposkytne do 90 dní alebo v dlhšej lehote určenej dožiadaným ústredným orgánom, dožiadaný ústredný orgán môže rozhodnúť, že nebude o žiadosti ďalej konať. V takom prípade toto rozhodnutie bezodkladne oznámi dožadujúcemu ústrednému orgánu na tlačive uvedenom v prílohe IX.

Článok 59

Jazyky

1. Tlačivo dožiadania alebo žiadosti sa vypĺňa v úradnom jazyku dožiadaného členského štátu alebo, ak je v danom členskom štáte viacero úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta dotknutého ústredného orgánu alebo v inom úradnom jazyku inštitúcií Európskej únie, ktorý tento členský štát označil za prijateľný, pokiaľ ústredný orgán tohto členského štátu povinnosť predložiť preklad neodpustí.

2. Písomnosti priložené k tlačivu dožiadania alebo žiadosti sa do jazyka určeného podľa odseku 1 prekladajú iba vtedy, ak je preklad potrebný na poskytnutie požadovanej pomoci bez toho, aby tým boli dotknuté články 20, 28, 40 a 66.

3. Všetka ostatná komunikácia medzi ústrednými orgánmi sa uskutočňuje v jazyku určenom v súlade s odsekom 1, pokiaľ sa ústredné orgány nedohodnú inak.

Článok 60

Zasadnutia

1. V záujme uľahčiť uplatňovanie tohto nariadenia sa ústredné orgány pravidelne schádzajú.

2. Tieto zasadnutia sa zvolávajú v súlade s rozhodnutím 2001/470/ES.

Článok 61

Prístup ústredných orgánov k informáciám

1. Za podmienok ustanovených v tejto kapitole a ako výnimka k článku 51 ods. 4 dožiadaný ústredný orgán využíva všetky vhodné a rozumné prostriedky na získanie informácií uvedených v odseku 2 potrebných v konkrétnej veci na uľahčenie vydania, zmeny, uznania, vyhlásenia vykonateľnosti alebo výkonu rozhodnutia.

Verejné alebo správne orgány, ktoré majú v dožiadanom členskom štáte v rámci svojej bežnej činnosti v držbe informácie uvedené v odseku 2 a sú zodpovedné za ich spracovanie podľa smernice 95/46/ES, ich s výhradou opodstatnených obmedzení z dôvodov národnej bezpečnosti alebo verejnej bezpečnosti na požiadanie poskytnú dožiadanému ústrednému orgánu, ak k nim tento orgán nemá priamy prístup.

Členské štáty môžu určiť, ktoré verejné alebo správne orgány budú môcť dožiadanému ústrednému orgánu poskytnúť informácie uvedené v odseku 2. Ak členský štát takto určí orgány, zabezpečí, aby jeho vyber orgánov umožňoval jeho ústrednému orgánu prístup podľa tohto článku k požadovaným informáciám.

Každá právnická osoba, ktorá má v dožiadanom členskom štáte v držbe informácie uvedené v odseku 2 a je zodpovedná za ich spracovanie podľa smernice 95/46/ES, ich na požiadanie poskytne dožiadanému ústrednému orgánu, ak jej to umožňuje právny poriadok dožiadaného členského štátu.

Dožiadaný ústredný orgán takto získané informácie podľa potreby zašle dožadujúcemu ústrednému orgánu.

2. Ide o informácie uvedené v tomto článku, ktoré už majú v držbe orgány alebo osoby uvedené v odseku 1. Musia byť adekvátne, relevantné a primerané a týkať sa:

a) adresy povinného alebo oprávneného;

b) príjmu povinného;

c) identifikácie zamestnávateľa povinného a/alebo bankového účtu (bankových účtov) povinného;

d) majetku povinného.

Na účely vydania alebo zmeny rozhodnutia môže dožiadaný ústredný orgán žiadať iba informácie uvedené v písmene a).

Na účely uznania, vyhlásenia vykonateľnosti alebo výkonu rozhodnutia môže dožiadaný ústredný orgán žiadať všetky informácie uvedené v prvom pododseku. Informácie uvedené v písmene d) však môže žiadať iba vtedy, ak informácie uvedené v písmenách b) a c) nie sú dostatočné, aby umožnili výkon rozhodnutia.

Článok 62

Odovzdávanie a používanie informácií

1. Ústredné orgány odovzdajú informácie uvedené v článku 61 ods. 2 v rámci svojho členského štátu podľa okolností príslušným súdom, príslušným orgánom zodpovedným za doručovanie písomností a príslušným orgánom zodpovedným za výkon rozhodnutia.

2. Každý orgán alebo súd, ktorému sa zaslali informácie podľa článku 61, ich môže použiť iba na uľahčenie vymáhania pohľadávok na výživné.

S výnimkou informácií týkajúcich sa existencie adresy, príjmu alebo majetku v dožiadanom členskom štáte sa informácie uvedené v článku 61 ods. 2 nemôžu sprístupniť osobe, ktorá sa obrátila na dožadujúci ústredný orgán; tým nie sú dotknuté normy týkajúce sa konania na súde.

3. Orgán, ktorý spracúva informácie, ktoré sa mu zaslali podľa článku 61, nesmie tieto informácie uchovávať dlhšie ako je potrebné na účely, na ktoré sa zaslali.

4. Každý orgán spracúvajúci informácie, ktoré sa mu oznámili podľa článku 61, zabezpečí zachovanie ich dôvernosti v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom.

Článok 63

Informovanie dotknutej osoby

1. Informovanie osoby, ktorej sa zhromaždené informácie týkajú, o ich úplnom alebo čiastočnom poskytnutí sa spravuje vnútroštátnym právnym poriadkom dožiadaného členského štátu.

2. Ak existuje riziko, že sa týmto informovaním ohrozí účinné vymoženie pohľadávky na výživné, možno ho odložiť na obdobie, ktoré nesmie presiahnuť 90 dní odo dňa, keď sa informácie poskytli dožiadanému ústrednému orgánu.

KAPITOLA VIII

VEREJNÉ ORGÁNY

Článok 64

Verejné orgány ako žiadatelia

1. Na účely žiadosti o uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti alebo o výkon rozhodnutí pojem „oprávnený“ zahŕňa verejný orgán konajúci namiesto fyzickej osoby, ktorá má nárok na výživné, alebo orgán, ktorý má nárok na náhradu za dávky poskytnuté namiesto výživného.

2. Právo verejného orgánu konať namiesto fyzickej osoby, ktorá má nárok na výživné, alebo uplatniť si nárok na náhradu za dávky poskytnuté oprávnenému namiesto výživného sa spravuje právnym poriadkom, ktorému podlieha tento orgán.

3. Verejný orgán môže žiadať o uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti alebo o výkon:

a) rozhodnutia vydaného voči povinnému na návrh verejného orgánu, ktorý sa domáha náhrady za dávky poskytnuté namiesto výživného;

b) rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého účastníkmi boli oprávnený a povinný, v rozsahu, v ktorom poskytol oprávnenému dávky namiesto výživného.

4. Verejný orgán, ktorý žiada o uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti alebo o výkon rozhodnutia, predloží na požiadanie písomnosť, ktorá preukáže jeho právo podľa odseku 2 a poskytnutie dávok oprávnenému.

KAPITOLA IX

VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 65

Vyššie overenie alebo podobná formálna náležitosť

V kontexte tohto nariadenia sa nevyžaduje vyššie overenie, ani splnenie inej podobnej formálnej náležitosti.

Článok 66

Preklad podporných písomností

Bez toho, aby boli dotknuté články 20, 28 a 40, môže konajúci súd od účastníkov vyžadovať, aby predložili preklad podporných písomností, ktoré sú vyhotovené v inom jazyku ako v jazyku, v ktorom sa vedie konanie, iba vtedy, ak sa domnieva, že je to potrebné pre vydanie rozhodnutia alebo na zabezpečenie práva na obhajobu.

Článok 67

Náhrada nákladov

Bez toho, aby bol dotknutý článok 54, môže príslušný orgán dožiadaného členského štátu požadovať náhradu nákladov od neúspešného účastníka, ktorému sa poskytla bezplatná právna pomoc podľa článku 46, vo výnimočných prípadoch a ak to jeho majetkové pomery dovoľujú.

Článok 68

Vzťah k iným nástrojom Spoločenstva

1. S výhradou článku 75 ods. 2 toto nariadenie mení nariadenie (ES) č. 44/2001 a nahrádza ustanovenia uvedeného nariadenia, ktoré sa uplatňujú vo veciach vyživovacej povinnosti.

2. Toto nariadenie nahrádza vo veciach vyživovacej povinnosti nariadenie (ES) č. 805/2004, s výnimkou európskych exekučných titulov týkajúcich sa vyživovacej povinnosti vydaných v členskom štáte, ktorý nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007.

3. Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie smernice 2003/8/ES vo veciach vyživovacej povinnosti, s výhradou kapitoly V.

4. Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie smernice 95/46/ES.

Článok 69

Vzťah k platným medzinárodným dohovorom a dohodám

1. Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie dvojstranných alebo mnohostranných medzinárodných dohovorov a dohôd, ktorých zmluvnými stranami sú v čase prijatia tohto nariadenia jeden alebo viacero členských štátov a ktoré sa týkajú otázok upravených týmto nariadením bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov podľa článku 307 zmluvy.

2. Bez ohľadu na odsek 1 a bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, má toto nariadenie vo vzťahoch medzi členskými štátmi prednosť pred dohovormi a dohodami, ktoré sa týkajú otázok upravených týmto nariadením a ktorých zmluvnými stranami sú členské štáty.

3. Toto nariadenie nebráni uplatňovaniu Dohovoru medzi Švédskom, Dánskom, Fínskom, Islandom a Nórskom o vymáhaní pohľadávok na výživné z 23. marca 1962 členskými štátmi, ktoré sú jeho zmluvnými stranami, so zreteľom na skutočnosť, že uvedený dohovor, pokiaľ ide o uznávanie, vykonateľnosť a výkon rozhodnutí, ustanovuje:

a) zjednodušené a zrýchlené konania pre výkon rozhodnutí o vyživovacej povinnosti a

b) priaznivejšiu právnu pomoc, ako je pomoc upravená v kapitole V tohto nariadenia.

Uplatňovanie uvedeného dohovoru však nesmie zbaviť odporcu ochrany, ktorú mu poskytujú články 19 a 21 tohto nariadenia.

Článok 70

Informácie pre verejnosť

Členské štáty v rámci Európskej justičnej siete v občianskych a obchodných veciach vytvorenej rozhodnutím 2001/470/ES poskytujú s cieľom ich sprístupnenia verejnosti tieto informácie:

a) o vnútroštátnom právnom poriadku a konaniach týkajúcich sa vyživovacej povinnosti;

b) o opatreniach prijatých na splnenie povinností podľa článku 51;

c) o tom, ako je zabezpečený účinný prístup k spravodlivosti vyžadovaný podľa článku 44,

d) o vnútroštátnych normách a postupoch, ktorými sa spravuje výkon, vrátane informácií o prípadných obmedzeniach výkonu, najmä normách na ochranu povinného a lehotách na podanie návrhov alebo premlčacích lehotách.

Členské štáty tieto informácie pravidelne aktualizujú.

Článok 71

Kontaktné údaje a informácie o jazykoch

1. Členské štáty do 18. septembra 2010 oznámia Komisii:

a) názvy a kontaktné údaje súdov a orgánov, ktoré majú právomoc rozhodovať o návrhoch na vyhlásenie vykonateľnosti podľa článku 27 ods. 1 a o odvolaniach proti rozhodnutiam o takýchto návrhoch podľa článku 32 ods. 2;

b) konania o opravných prostriedkoch uvedené v článku 33;

c) konanie o preskúmaní na účely uplatňovania článku 19, ako aj názvy a kontaktné údaje príslušných súdov;

d) názvy a kontaktné údaje ústredných orgánov, a podľa okolností, rozsah ich právomoci v súlade s článkom 49 ods. 3;

e) názvy a kontaktné údaje verejných orgánov alebo iných subjektov, a podľa okolností, rozsah ich právomoci v súlade s článkom 51 ods. 3;

f) názvy a kontaktné údaje orgánov s právomocou vo veciach výkonu na účely článku 21;

g) jazyky prijateľné pre preklady písomností uvedených v článkoch 20, 28 a 40;

h) jazyk alebo jazyky prijateľné pre ich ústredné orgány na účely komunikácie s ostatnými ústrednými orgánmi podľa článku 59.

Členské štáty oznamujú Komisii akékoľvek následné zmeny týchto informácií.

2. Komisia uverejní informácie oznámené v súlade s odsekom 1 v Úradnom vestníku Európskej únie, okrem adries a ďalších kontaktných údajov súdov a orgánov uvedených v odseku 1 písm. a), c) a f).

3. Komisia zverejní všetky údaje oznámené v súlade s odsekom 1 akýmkoľvek ďalším vhodným spôsobom, najmä prostredníctvom Európskej justičnej siete v občianskych a obchodných veciach vytvorenej rozhodnutím 2001/470/ES.

Článok 72

Zmeny a doplnenia tlačív

Všetky zmeny a doplnenia tlačív ustanovené v tomto nariadení sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 73 ods. 3

Článok 73

Výbor

1. Komisii pomáha výbor zriadený článkom 70 nariadenia (ES) č. 2201/2003.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

Lehota ustanovená v článku 4 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

Článok 74

Doložka o preskúmaní

Komisia najneskôr do piatich rokov odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia v súlade s tretím pododsekom článku 76 predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tohto nariadenia vrátane zhodnotenia praktických skúseností v oblasti spolupráce medzi ústrednými orgánmi, najmä pokiaľ ide o ich prístup k informáciám, ktoré majú v držbe verejné a správne orgány, a zhodnotenia fungovania konaní o uznaní, vyhlásení vykonateľnosti a výkone vzťahujúcich sa na rozhodnutia vydané v členskom štáte, ktorý nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007. Správa sa v prípade potreby doplní návrhmi na úpravu.

Článok 75

Prechodné ustanovenia

1. Toto nariadenie sa vzťahuje iba na konania začaté, súdne zmiery schválené alebo uzavreté a verejné listiny vyhotovené po začatí jeho uplatňovania s výhradou odsekov 2 a 3.

2. Oddiely 2 a 3 kapitoly IV sa uplatňujú na:

a) rozhodnutia vydané v členských štátoch predo dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia, ktorých uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti sa navrhuje po uvedenom dni;

b) rozhodnutia vydané po začatí uplatňovania tohto nariadenia v konaniach, ktoré sa začali pred uvedeným dňom, v rozsahu, v ktorom tieto rozhodnutia na účely uznávania a výkonu patria do pôsobnosti nariadenia (ES) č. 44/2001.

Nariadenie (ES) č. 44/2001 sa naďalej uplatňuje na konania o uznanie a výkon neukončené ku dňu začatia uplatňovania tohto nariadenia.

Prvý a druhý pododsek sa primerane uplatňujú aj na súdne zmiery schválené alebo uzavreté a verejné listiny vyhotovené v členských štátoch.

3. Kapitola VII o spolupráci medzi ústrednými orgánmi sa vzťahuje na dožiadania a žiadosti doručené ústrednému orgánu ku dňu začatia uplatňovania tohto nariadenia.

Článok 76

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 2 ods. 2, článok 47 ods. 3, články 71, 72 a 73 sa uplatňujú od 18. septembra 2010.

Toto nariadenie sa s výnimkou ustanovení uvedených v druhom odseku uplatňuje od 18. júna 2011 za predpokladu, že Haagsky protokol z roku 2007 sa k tomuto dňu uplatňuje v Spoločenstve. Inak sa toto nariadenie uplatňuje odo dňa, od ktorého sa uvedený protokol začne uplatňovať v Spoločenstve.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.

 

V Bruseli 18. decembra 2008

Za Radu

predseda

M. Barnier

[1] Stanovisko z 13. decembra 2007 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a stanovisko zo 4. decembra 2008 po novej konzultácii (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

[2] Stanovisko vydané po nepovinnej konzultácii (Ú. v. EÚ C 185, 8.8.2006, s. 35).

[3] Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.

[4] Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 25.

[5] Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 1.

[6] Ú. v. ES L 26, 31.1.2003, s. 41.

[7] Ú. v. EÚ L 338, 23.12.2003, s. 1.

[8] Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 15.

[9] Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2007, s. 79.

[10] Ú. v. ES C 12, 15.1.2001, s. 1.

[11] Ú. v. EÚ C 53, 3.3.2005, s. 1.

[12] Ú. v. EÚ C 198, 12.8.2005, s. 1.

[13] Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

[14] Ú. v. EÚ C 242, 7.10.2006, s. 20.

[15] Ú. v. ES L 124, 8.6.1971, s. 1.

[16] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

[17] Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2005, s. 62.

[18] Ú. v. EÚ L 339, 21.12.2007, s. 3.

————————————————–

PRÍLOHA I

VÝPIS Z ROZHODNUTIA/SÚDNEHO ZMIERU VO VECI VYŽIVOVACEJ POVINNOSTI, NA KTORÝ SA NEVZŤAHUJE KONANIE

[články 20 a 48 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti [1]]

UPOZORNENIE

Vydáva súd pôvodu

Vydá sa, len ak rozhodnutie alebo súdny zmier sú vykonateľné v členskom štáte pôvodu

Uvedú sa len informácie, ktoré sú uvedené v rozhodnutí alebo v súdnom zmieri alebo ktoré sú známe súdu pôvodu

1. Povaha listiny:

 | Rozhodnutie |  | Súdny zmier |

Dátum a spisová značka: …

Rozhodnutie/súdny zmier sa uznáva a je vykonateľné(-ý) v inom členskom štáte bez možnosti namietať proti jeho uznaniu, a bez potreby jeho výhlasenia za vykonateľné(-ý) [články 17 a 48 nariadenia (ES) č. 4/2009].

2. Súd pôvodu

2.1. Názov: …

2.2. Adresa:

2.2.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

2.2.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

2.2.3. Členský štát

 Belgicko  Bulharsko  Česká republika  Nemecko  Estónsko  Írsko  Grécko  Španielsko  Francúzsko  Taliansko  Cyprus  Lotyšsko  Litva  Luxembursko  Maďarsko  Malta  Holandsko  Rakúsko  Poľsko  Portugalsko  Rumunsko  Slovinsko  Slovensko  Fínsko  Švédsko

2.3. Telefón/fax:/elektronická pošta: …

3. Navrhovateľ (navrhovatelia) [**] [***]

3.1. Osoba A

3.1.1. Priezvisko a meno (mená): …

3.1.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

3.1.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia: …

3.1.4. Adresa:

3.1.4.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

3.1.4.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

3.1.4.3. Krajina: …

3.1.5. Poskytlo sa jej

3.1.5.1. právna pomoc:

 | Áno |  | Nie |

3.1.5.2. oslobodenie od platenia trov a výdavkov:

 | Áno |  | Nie |

3.1.5.3. bezplatné konanie na správnom orgáne uvedenom v prílohe X k nariadeniu (ES) č. 4/2009:

 | Áno |  | Nie |

3.2. Osoba B

3.2.1. Priezvisko a meno (mená): …

3.2.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

3.2.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia: …

3.2.4. Adresa:

3.2.4.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

3.2.4.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

3.2.4.3. Krajina: …

3.2.5. Poskytlo sa jej

3.2.5.1. právna pomoc:

 | Áno |  | Nie |

3.2.5.2. oslobodenie od platenia trov a výdavkov:

 | Áno |  | Nie |

3.2.5.3. bezplatné konanie na správnom orgáne uvedenom v prílohe X k nariadeniu (ES) č. 4/2009:

 | Áno |  | Nie |

3.3. Osoba C

3.3.1. Priezvisko a meno (mená): …

3.3.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

3.3.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia: …

3.3.4. Adresa:

3.3.4.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

3.3.4.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

3.3.4.3. Krajina: …

3.3.5. Poskytlo sa jej

3.3.5.1. právna pomoc:

 | Áno |  | Nie |

3.3.5.2. oslobodenie od platenia trov a výdavkov:

 | Áno |  | Nie |

3.3.5.3. bezplatné konanie na správnom orgáne uvedenom v prílohe X k nariadeniu (ES) č. 4/2009:

 | Áno |  | Nie |

4. Odporca (odporcovia) [**] [***]

4.1. Osoba A

4.1.1. Priezvisko a meno (mená): …

4.1.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

4.1.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia: …

4.1.4. Adresa:

4.1.4.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

4.1.4.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

4.1.4.3. Krajina: …

4.1.5. Poskytlo sa jej

4.1.5.1. právna pomoc:

 | Áno |  | Nie |

4.1.5.2. oslobodenie od platenia trov a výdavkov:

 | Áno |  | Nie |

4.1.5.3. bezplatné konanie na správnom orgáne uvedenom v prílohe X k nariadeniu (ES) č. 4/2009:

 | Áno |  | Nie |

4.2. Osoba B

4.2.1. Priezvisko a meno (mená): …

4.2.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

4.2.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia: …

4.2.4. Adresa:

4.2.4.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

4.2.4.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …,

4.2.4.3. Krajina: …

4.2.5. Poskytlo sa jej

4.2.5.1. právna pomoc:

 | Áno |  | Nie |

4.2.5.2. oslobodenie od platenia trov a výdavkov:

 | Áno |  | Nie |

4.2.5.3. bezplatné konanie na správnom orgáne uvedenom v prílohe X k nariadeniu (ES) č. 4/2009:

 | Áno |  | Nie |

4.3. Osoba C

4.3.1. Priezvisko a meno (mená): …

4.3.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

4.3.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia: …

4.3.4. Adresa:

4.3.4.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

4.3.4.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

4.3.4.3. Krajina: …

4.3.5. Poskytlo sa jej

4.3.5.1. právna pomoc:

 | Áno |  | Ni |

4.3.5.2. oslobodenie od platenia trov a výdavkov:

 | Áno |  | Nie |

4.3.5.3. bezplatné konanie na správnom orgáne uvedenom v prílohe X k nariadeniu (ES) č. 4/2009:

 | Áno |  | Nie |

5. Výroková časť rozhodnutia/súdneho zmieru

5.1. Mena

 Euro (EUR)  Bulharský lev (BGN)  Česká koruna (CZK)  Estónska koruna (EEK)  Maďarský forint (HUF)  Litovský litas (LTL)  Lotyšský lats (LVL)  Poľský zlotý (PLN)  Rumunský lei (RON)  Švédska koruna (SEK)  Iná (uveďte kód ISO): …

5.2. Pohľadávka na výživné [****]

5.2.1. Pohľadávka na výživné A

5.2.1.1. Výživné je povinný platiť

(kto) … [priezvisko a meno (mená)]

(komu) … [priezvisko a meno (mená) osoby, ktorej sa má výživné skutočne platiť]

Osoba oprávnená na výživné:

… [priezvisko a meno (mená)]

5.2.1.2.  Výživné na úhradu v jednej sume

Prípadne pokryté obdobie:

[od (dd/mm/rrrr) do (dd/mm/rrrr) alebo skutočnosť]

Dátum splatnosti: … (dd/mm/rrrr)

Suma: …

5.2.1.3.  Výživné na úhradu vo viacerých splátkach:

Dátum splatnosti (dd/mm/rrrr) | Suma |

| |

| |

| |

| |

5.2.1.4.  Výživné na úhradu v opakovaných splátkach

 Týždenne

 Mesačne

 Iné (spresniť periodicitu): …

Suma: …

Počínajúc dňom: … (dd/mm/rrrr)

Deň/dátum splatnosti: …

 Prípadne do [dátum (dd/mm/rrrr) alebo skutočnosť]: …

Ak je výška pohľadávky na výživné indexovaná, uveďte spôsob výpočtu indexácie: …

Indexácia sa uplatňuje od: … (dd/mm/rrrr)

5.2.1.5.  Suma výživného za dobu minulú

Pokryté obdobie: … [od (dd/mm/rrrr) do (dd/mm/rrrr)]

Suma: …

Spôsob platby: …

5.2.1.6.  Úroky (ak sú uvedené v rozhodnutí/súdnom zmieri)

Ak sa pri pohľadávke na výživné uplatňujú úroky, uveďte sadzbu: …

Úroky sa počítajú od: … (dd/mm/rrrr)

5.2.1.7.  Nepeňažné plnenie (spresnite): …

5.2.1.8.  Iný spôsob vyčíslenia výživného (spresnite): …

5.2.2. Pohľadávka na výživné B

5.2.2.1. Výživné je povinný platiť

(kto) … [priezvisko a meno (mená)]

(komu) …[priezvisko a meno (mená) osoby, ktorej sa má výživné skutočne platiť]

Osoba oprávnená na výživné:

… [priezvisko a meno (mená)]

5.2.2.2.  Výživné na úhradu v jednej sume

Prípadne pokryté obdobie:

[od (dd/mm/rrrr) do (dd/mm/rrrr) alebo skutočnosť]

Dátum splatnosti: … (dd/mm/rrrr)

Suma: …

5.2.2.3.  Výživné na úhradu vo viacerých splátkach:

Dátum splatnosti (dd/mm/rrrr) | Suma |

| |

| |

| |

| |

5.2.2.4.  Výživné na úhradu v opakovaných splátkach

 Týždenne

 Mesačne

 Iné (spresniť periodicitu): …

Suma: …

Počínajúc dňom: … (dd/mm/rrrr)

Deň/dátum splatnosti: …

 Prípadne do [dátum (dd/mm/rrrr) alebo skutočnosť]:

Ak je výška pohľadávky na výživné indexovaná, uveďte spôsob výpočtu indexácie: …

Indexácia sa uplatňuje od: … (dd/mm/rrrr)

5.2.2.5.  Suma výživného za dobu minulú

Pokryté obdobie: … [od (dd/mm/rrrr) do (dd/mm/rrrr)]

Suma: …

Spôsob platby: …

5.2.2.6.  Úroky (ak sú uvedené v rozhodnutí/súdnom zmieri)

Ak sa pri pohľadávke na výživné uplatňujú úroky, uveďte sadzbu: …

Úroky sa počítajú od: … (dd/mm/rrrr)

5.2.2.7.  Nepeňažné plnenie (spresnite): …

5.2.2.8.  Iný spôsob vyčíslenia výživného (spresnite): …

5.2.3. Pohľadávka na výživné C

5.2.3.1. Výživné je povinný platiť

(kto) … [priezvisko a meno (mená)]

(komu) … [priezvisko a meno (mená) osoby, ktorej sa má výživné skutočne platiť]

Osoba oprávnená na výživné:

… [priezvisko a meno (mená)]

5.2.3.2.  Výživné na úhradu v jednej sume

Prípadne pokryté obdobie:

[od (dd/mm/rrrr) do (dd/mm/rrrr) alebo skutočnosť]

Dátum splatnosti: … (dd/mm/rrrr)

Suma: …

5.2.3.3.  Výživné na úhradu vo viacerých splátkach

Dátum splatnosti (dd/mm/rrrr) | Suma |

| |

| |

| |

| |

5.2.3.4.  Výživné na úhradu v opakovaných splátkach

 Týždenne

 Mesačne

 Iné (spresniť periodicitu): …

Suma: …

Počínajúc dňom: …(dd/mm/rrrr)

Deň/dátum splatnosti: …

 Prípadne do [dátum (dd/mm/rrrr) alebo skutočnosť]:

Ak je výška pohľadávky na výživné indexovaná, uveďte spôsob výpočtu indexácie: …

Indexácia sa uplatňuje od: … (dd/mm/rrrr)

5.2.3.5.  Suma výživného za dobu minulú

Pokryté obdobie: … [od (dd/mm/rrrr) do (dd/mm/rrrr)]

Suma: …

Spôsob platby: …

5.2.3.6.  Úroky (ak sú uvedené v rozhodnutí/súdnom zmieri)

Ak sa pri pohľadávke na výživné uplatňujú úroky, uveďte sadzbu: …

Úroky sa počítajú od: … (dd/mm/rrrr)

5.2.3.7.  Nepeňažné plnenie (spresnite): …

5.2.3.8.  Iný spôsob vyčíslenia výživného (spresnite): …

5.3. Trovy a výdavky

V rozhodnutí/súdnom zmieri sa ustanovuje, že

… [priezvisko a meno (mená)]

je povinný zaplatiť sumu…

(komu) … [priezvisko a meno (mená)].

V prípade priloženia ďalších listov uveďte počet strán: …V… …(dd/mm/rrrr)Podpis a/alebo odtlačok pečiatky súdu pôvodu:…

[1] Ú. v. EÚ L 7, 10.1.2009, s. 1.

[**] Ak nie sú účastníci označení ako navrhovateľ alebo odporca v rozhodnutí/súdnom zmieri, uveďte ich ako navrhovateľa alebo odporcu bez ohľadu na ich procesné postavenie.

[***] Ak sa rozhodnutie alebo súdny zmier týka viac ako troch navrhovateľov alebo troch odporcov, priložte ďalší list.

[****] Ak sa rozhodnutie alebo súdny zmier týka viac ako troch navrhovateľov alebo troch odporcov, priložte ďalší list.

————————————————–

PRÍLOHA II

VÝPIS Z ROZHODNUTIA/SÚDNEHO ZMIERU VO VECI VYŽIVOVACEJ POVINNOSTI, NA KTORÝ SA VZŤAHUJE KONANIE O UZNANÍ A VYHLÁSENÍ VYKONATEĽNOSTI

[článok 28 a článok 75 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti [1]]

UPOZORNENIE

Vydáva súd pôvodu

Vydá sa, len ak rozhodnutie alebo súdny zmier sú vykonateľné v členskom štáte pôvodu

Uvedú sa len informácie, ktoré sú uvedené v rozhodnutí alebo v súdnom zmieri alebo ktoré sú známe súdu pôvodu

1. Povaha listiny:

 | Rozhodnutie |  | Súdny zmier |

Dátum a spisová značka: …

2. Súd pôvodu

2.1. Názov: …

2.2. Adresa:

2.2.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

2.2.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

2.2.3. Členský štát

 Belgicko  Bulharsko  Česká republika  Nemecko  Estónsko  Írsko  Grécko  Španielsko  Francúzsko  Taliansko  Cyprus  Lotyško  Litva  Luxembursko  Maďarsko  Malta  Holandsko  Rakúsko  Poľsko  Portugalsko  Rumunsko  Slovinsko  Slovensko  Fínsko  Švédsko

2.3. Telefón/Fax/Elektronická pošta: …

3. Navrhovateľ(navrhovatelia) [**] [***]

3.1. Osoba A

3.1.1. Priezvisko a meno (mená): …

3.1.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

3.1.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia: …

3.1.4. Adresa:

3.1.4.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

3.1.4.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

p>3.1.4.3. Krajina: …

3.1.5. Poskytlo sa jej

3.1.5.1. právna pomoc:

 | Áno |  | Nie |

3.1.5.2. oslobodenie od platenia trov a výdavkov:

 | Áno |  | Nie |

3.1.5.3. bezplatné konanie na správnom orgáne uvedenom v prílohe X k nariadeniu (ES) č. 4/2009:

 | Áno |  | Nie |

3.2. Osoba B

3.2.1. Priezvisko a meno (mená): …

3.2.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

3.2.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia: …

3.2.4. Adresa:

3.2.4.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

3.2.4.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

3.2.4.3. Krajina: …

3.2.5. Poskytlo sa jej

3.2.5.1. právna pomoc:

 | Áno |  | Nie |

3.2.5.2. oslobodenie od platenia trov a výdavkov:

 | Áno |  | Nie |

3.2.5.3. bezplatné konanie na správnom orgáne uvedenom v prílohe X nariadenia (ES) č. 4/2009:

 | Áno |  | Nie |

3.3. Osoba C

3.3.1. Priezvisko a meno (mená): …

3.3.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

3.3.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia: …

3.3.4. Adresa:

3.3.4.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

3.3.4.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

3.3.4.3. Krajina: …

3.3.5. Poskytlo sa jej

3.3.5.1. právna pomoc:

 | Áno |  | Nie |

3.3.5.2. oslobodenie od platenia trov a výdavkov:

 | Áno |  | Nie |

3.3.5.3. bezplatné konanie na správnom orgáne uvedenom v prílohe X nariadenia (ES) č. 4/2009:

 | Áno |  | Nie |

4. Odporca(odporcovia) [**] [***]

4.1. Osoba A

4.1.1. Priezvisko a meno (mená): …

4.1.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

4.1.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia: …

4.1.4. Adresa:

4.1.4.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

4.1.4.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

4.1.4.3. Krajina: …

4.1.5. Poskytlo sa jej

4.1.5.1. právna pomoc:

 | Áno |  | Nie |

4.1.5.2. oslobodenie od platenia trov a výdavkov:

 | Áno |  | Nie |

4.1.5.3. bezplatné konanie na správnom orgáne uvedenom v prílohe X k nariadeniu (ES) č. 4/2009:

 | Áno |  | Nie |

4.2. Osoba B

4.2.1. Priezvisko a meno (mená): …

4.2.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

4.2.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia: …

4.2.4. Adresa:

4.2.4.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

4.2.4.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

4.2.4.3. Krajina: …

4.2.5. Poskytlo sa jej

4.2.5.1. právna pomoc:

 | Áno |  | Nie |

4.2.5.2. oslobodenie od platenia trov a výdavkov:

 | Áno |  | Nie |

4.2.5.3. bezplatné konanie na správnom orgáne uvedenom v prílohe X k nariadeniu (ES) č. 4/2009:

 | Áno |  | Nie |

4.3. Osoba C

4.3.1. Priezvisko a meno (mená): …

4.3.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

4.3.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia: …

4.3.4. Adresa:

4.3.4.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

4.3.4.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

4.3.4.3. Krajina: …

4.3.5. Poskytlo sa jej

4.3.5.1. právna pomoc:

 | Áno |  | Nie |

4.3.5.2. oslobodenie od platenia trov a výdavkov:

 | Áno |  | Nie |

4.3.5.3. bezplatné konanie na správnom orgáne uvedenom v prílohe X k nariadeniu (ES) č. 4/2009:

 | Áno |  | Nie |

5. Výroková časť rozhodnutia/súdneho zmieru

5.1. Mena

 Euro (EUR)  Bulharský lev (BGN)  Česká koruna (CZK)  Estónska koruna (EEK)  Maďarský forint (HUF)  Litovský litas (LTL)  Lotyšský lats (LVL)  Poľský zlotý (PLN)  Rumunský lei (RON)  Švédska koruna (SEK)  Iná (uveďte kód ISO): …

5.2. Pohľadávka na výživné [****]

5.2.1. Pohľadávka na výživné A

5.2.1.1. Výživné je povinný platiť

(kto)… [priezvisko a meno (mená)]

(komu)… [priezvisko a meno (mená) osoby, ktorej sa má výživné skutočne platiť]

Osoba oprávnená na výživné:

… [priezvisko a meno (mená)]

5.2.1.2.  Výživné na úhradu v jednej sume

Prípadne pokryté obdobie:

[od (dd/mm/rrrr) do (dd/mm/rrrr) alebo skutočnosť]

Dátum splatnosti: … (dd/mm/rrrr)

Suma: …

5.2.1.3.  Výživné na úhradu vo viacerých splátkach:

Dátum splatnosti (dd/mm/rrrr) | Suma |

| |

| |

| |

| |

5.2.1.4.  Výživné na úhradu v opakovaných splátkach

 Týždenne

 Mesačne

 Iné (spresniť periodicitu): …

Suma: …

Počínajúc dňom: …(dd/mm/rrrr)

Deň/dátum splatnosti: …

 Prípadne do [dátum (dd/mm/rrrr) alebo skutočnosť]:

Ak je výška pohľadávky na výživné indexovaná, uveďte spôsob výpočtu indexácie:

Indexácia sa uplatňuje od: … (dd/mm/rrrr)

5.2.1.5.  Suma výživného za dobu minulú

Pokryté obdobie: … [od (dd/mm/rrrr) do (dd/mm/rrrr)]

Suma: …

Spôsob platby: …

5.2.1.6.  Úroky (ak sú uvedené v rozhodnutí/súdnom zmieri)

Ak sa pri pohľadávke na výživné uplatňujú úroky, uveďte sadzbu: …

Úroky sa počítajú od: … (dd/mm/rrrr)

5.2.1.7.  Nepeňažné plnenie (spresnite): …

5.2.1.8.  Iný spôsob vyčíslenia výživného (spresnite): …

5.2.2. Pohľadávka na výživné B

5.2.2.1. Výživné je povinný platiť

(kto)… [priezvisko a meno (mená)]

(komu)… [priezvisko a meno (mená) osoby, ktorej sa má výživné skutočne platiť]

Osoba oprávnená na výživné:

… [priezvisko a meno (mená)]

5.2.2.2.  Výživné na úhradu v jednej sume

Prípadne pokryté obdobie:

[od (dd/mm/rrrr) do (dd/mm/rrrr) alebo skutočnosť]

Dátum splatnosti: … (dd/mm/rrrr)

Suma: …

5.2.2.3.  Výživné na úhradu vo viacerých splátkach:

Dátum splatnosti (dd/mm/rrrr) | Suma |

| |

| |

| |

| |

5.2.2.4.  Výživné na úhradu v opakovaných splátkach

 Týždenne

 Mesačne

 Iné (spresniť periodicitu): …

Suma: …

Počínajúc dňom: …(dd/mm/rrrr)

Deň/dátum splatnosti: …

 Prípadne do [dátum (dd/mm/rrrr) alebo skutočnosť]:

Ak je výška pohľadávky na výživné indexovaná, uveďte spôsob výpočtu indexácie:

Indexácia sa uplatňuje od: … (dd/mm/rrrr)

5.2.2.5.  Suma výživného za dobu minulú

Pokryté obdobie: … [od (dd/mm/rrrr) do (dd/mm/rrrr)]

Suma: …

Spôsob platby: …

5.2.2.6.  Úroky (ak sú uvedené v rozhodnutí/súdnom zmieri)

Ak sa pri pohľadávke na výživné uplatňujú úroky, uveďte sadzbu: …

Úroky sa počítajú od: … (dd/mm/rrrr)

5.2.2.7.  Nepeňažné plnenie (spresnite): …

5.2.2.8.  Iný spôsob vyčíslenia výživného (spresnite): …

5.2.3. Pohľadávka na výživné C

5.2.3.1. Výživné je povinný platiť

(kto)… [priezvisko a meno (mená)]

(komu)… [priezvisko a meno (mená) osoby, ktorej sa má výživné skutočne platiť]

Osoba oprávnená na výživné:

… [priezvisko a meno (mená)]

5.2.3.2.  Výživné na úhradu v jednej sume

Prípadne pokryté obdobie:

[od (dd/mm/rrrr) do (dd/mm/rrrr) alebo skutočnosť]

Dátum splatnosti: … (dd/mm/rrrr)

Suma: …

5.2.3.3.  Výživné na úhradu vo viacerých splátkach:

Dátum splatnosti (dd/mm/rrrr) | Suma |

| |

| |

| |

| |

5.2.3.4.  Výživné na úhradu v opakovaných splátkach

 Týždenne

 Mesačne

 Iné (upresniť periodicitu): …

Suma: …

Počínajúc dňom: … (dd/mm/rrrr)

Deň/dátum splatnosti: …

 Prípadne do [dátum (dd/mm/rrrr) alebo skutočnosť]:

Ak je výška pohľadávky na výživné indexovaná, uveďte spôsob výpočtu indexácie: …

Indexácia sa uplatňuje od: … (dd/mm/rrrr)

5.2.3.5.  Suma výživného za dobu minulú

Pokryté obdobie: … [od (dd/mm/rrrr) do (dd/mm/rrrr)]

Suma: …

Spôsob platby: …

5.2.3.6.  Úroky (ak sú uvedené v rozhodnutí/súdnom zmieri)

Ak sa pri pohľadávke na výživné uplatňujú úroky, uveďte sadzbu: …

Úroky sa počítajú od: … (dd/mm/rrrr)

5.2.3.7.  Nepeňažné plnenie (spresnite): …

5.2.3.8.  Iný spôsob vyčíslenia výživného (spresnite): …

5.3. Trovy a výdavky

V rozhodnutí/súdnom zmieri sa ustanovuje, že

… [priezvisko a meno (mená)]

je povinný zaplatiť sumu…

(komu)… [priezvisko a meno (mená)].

V prípade priloženia ďalších listov uveďte počet strán: …V … (dd/mm/rrrr)Podpis a/alebo odtlačok pečiatky súdu pôvodu:…

[1] Ú. v. EÚ L 7, 10.1.2009, s. 1.

[**] Ak nie sú účastníci označení ako navrhovateľ alebo odporca v rozhodnutí/súdnom zmieri, uveďte ich ako navrhovateľa alebo odporcu bez ohľadu na ich procesné postavenie.

[***] Ak sa rozhodnutie alebo súdny zmier týka viac ako troch navrhovateľov alebo troch odporcov, priložte ďalší list.

[****] Ak sa rozhodnutie alebo súdny zmier týka viac ako troch navrhovateľov alebo troch odporcov, priložte ďalší list.

————————————————–

PRÍLOHA III

VÝPIS Z VEREJNEJ LISTINY VO VECI VYŽIVOVACEJ POVINNOSTI, NA KTORÚ SA NEVZŤAHUJE KONANIE O UZNANÍ A VYHLÁSENÍ VYKONATEĽNOSTI

[článok 48 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti [1]]

UPOZORNENIE

Vydáva príslušný orgán členského štátu pôvodu

Vydá sa, len ak je verejná listina vykonateľná v členskom štáte pôvodu

Uvedú sa len informácie, ktoré sú uvedené vo verejnej listine, alebo ktoré sú známe príslušnému orgánu

1. Dátum a spisová značka verejnej listiny: …

Verejná listina sa uznáva a je vykonateľná v inom členskom štáte bez možnosti namietať proti jej uznaniu, a bez potreby jej vyhlásenia za vykonateľnú [článok 48 nariadenia (ES) č. 4/2009].

2. Povaha verejnej listiny

2.1.  Listina úradne vyhotovená alebo zaregistrovaná: … (dd/mm/rrrr)

 Dohoda uzavretá alebo schválená: … (dd/mm/rrrr)

2.2. Príslušný orgán:

2.2.1. Názov: …

2.2.2. Adresa:

2.2.2.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

2.2.2.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

2.2.2.3. Členský štát

 Belgicko  Bulharsko  Česká republika  Nemecko  Estónsko  Írsko  Grécko  Španielsko  Francúzsko  Taliansko  Cyprus  Lotyšsko  Litva  Luxembursko  Maďarsko  Malta  Holandsko  Rakúsko  Poľsko  Portugalsko  Rumunsko  Slovinsko  Slovensko  Fínsko  Švédsko

2.2.3. Telefón/fax/elektronická pošta: …

3. Oprávnený (oprávnení) [**]

3.1. Osoba A

3.1.1. Priezvisko a meno (mená): …

3.1.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

3.1.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia: …

3.1.4. Adresa:

3.1.4.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

3.1.4.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

3.1.4.3. Krajina: …

3.2. Osoba B

3.2.1. Priezvisko a meno (mená): …

3.2.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

3.2.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia: …

3.2.4. Adresa:

3.2.4.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

3.2.4.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

3.2.4.3. Krajina: …

3.3. Osoba C

3.3.1. Priezvisko a meno (mená): …

3.3.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

3.3.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia: …

3.3.4. Adresa:

3.3.4.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

3.3.4.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

3.3.4.3. Krajina: …

4. Povinný (povinní) [**]

4.1. Osoba A

4.1.1. Priezvisko a meno (mená): …

4.1.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

4.1.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia: …

4.1.4. Adresa:

4.1.4.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

4.1.4.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

4.1.4.3. Krajina: …

4.2. Osoba B

4.2.1. Priezvisko a meno (mená): …

4.2.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

4.2.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia: …

4.2.4. Adresa:

4.2.4.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

4.2.4.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

4.2.4.3. Krajina: …

4.3. Osoba C

4.3.1. Priezvisko a meno (mená): …

4.3.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

4.3.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia: …

4.3.4. Adresa:

4.3.4.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

4.3.4.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

4.3.4.3. Krajina: …

5. Obsah verejnej listiny

5.1. Mena

 Euro (EUR)  Bulharský lev (BGN)  Česká koruna (CZK)  Estónska koruna (EEK)  Maďarský forint (HUF)  Litovský litas (LTL)  Lotyšský lats (LVL)  Poľský zlotý (PLN)  Rumunský lei (RON)  Švédska koruna (SEK)  Iná (uveďte kód ISO): …

5.2. Pohľadávka na výživné [***]

5.2.1. Pohľadávka na výživné A

5.2.1.1. Výživné je povinný platiť

(kto)… [priezvisko a meno (mená)]

(komu)… [priezvisko a meno (mená) osoby, ktorej sa má výživné skutočne platiť]

Osoba oprávnená na výživné:

… [priezvisko a meno (mená)]

5.2.1.2.  Výživné na úhradu v jednej sume

Prípadne pokryté obdobie:

[od (dd/mm/rrrr) do (dd/mm/rrrr) alebo skutočnosť]

Dátum splatnosti: … (dd/mm/rrrr)

Suma: …

5.2.1.3.  Výživné na úhradu vo viacerých splátkach:

Dátum splatnosti (dd/mm/rrrr) | Suma |

| |

| |

| |

| |

5.2.1.4.  Výživné na úhradu v opakovaných splátkach

 Týždenne

 Mesačne

 Iné (spresniť periodicitu): …

Suma: …

Počínajúc dňom: …(dd/mm/rrrr)

Deň/dátum splatnosti: …

 Prípadne do [dátum (dd/mm/rrrr) alebo skutočnosť]:

Ak je výška pohľadávky na výživné indexovaná, uveďte spôsob výpočtu indexácie: …

Indexácia sa uplatňuje od: … (dd/mm/rrrr)

5.2.1.5.  Suma výživného za dobu minulú

Pokryté obdobie: … [od (dd/mm/rrrr) do (dd/mm/rrrr)]

Suma: …

Spôsob platby: …

5.2.1.6.  Úroky (ak sú uvedené vo verejnej listine)

Ak sa pri pohľadávke na výživné uplatňujú úroky, uveďte sadzbu: …

Úroky sa počítajú od: … (dd/mm/rrrr)

5.2.1.7.  Nepeňažné plnenie (spresnite): …

5.2.1.8.  Iný spôsob vyčíslenia výživného (spresnite): …

5.2.2. Pohľadávka na výživné B

5.2.2.1. Výživné je povinný platiť

(kto)… [priezvisko a meno (mená)]

(komu)… [priezvisko a meno (mená) osoby, ktorej sa má výživné skutočne platiť]

Osoba oprávnená na výživné:

… [priezvisko a meno (mená)]

5.2.2.2.  Výživné na úhradu v jednej sume

Prípadne pokryté obdobie:

[od (dd/mm/rrrr) do (dd/mm/rrrr) alebo skutočnosť]

Dátum splatnosti: … (dd/mm/rrrr)

Suma: …

5.2.2.3.  Výživné na úhradu vo viacerých splátkach:

Dátum splatnosti (dd/mm/rrrr) | Suma |

| |

| |

| |

| |

5.2.2.4.  Výživné na úhradu v opakovaných splátkach

 Týždenne

 Mesačne

 Iné (spresniť periodicitu): …

Suma: …

Počínajúc dňom: …(dd/mm/rrrr)

Deň/dátum splatnosti: …

 Prípadne do [dátum (dd/mm/rrrr) alebo skutočnosť]:

Ak je výška pohľadávky na výživné indexovaná, uveďte spôsob výpočtu indexácie:

Indexácia sa uplatňuje od: … (dd/mm/rrrr)

5.2.2.5.  Suma výživného za dobu minulú

Pokryté obdobie: … [od (dd/mm/rrrr) do (dd/mm/rrrr)]

Suma: …

Spôsob platby: …

5.2.2.6.  Úroky (ak sú uvedené vo verejnej listine)

Ak sa pri pohľadávke na výživné uplatňujú úroky, uveďte sadzbu: …

Úroky sa počítajú od: … (dd/mm/rrrr)

5.2.2.7.  Nepeňažné plnenie (spresnite): …

5.2.2.8.  Iný spôsob vyčíslenia výživného (spresnite): …

5.2.3. Pohľadávka na výživné C

5.2.3.1. Výživné je povinný platiť

(kto)… [priezvisko a meno (mená)]

(komu)… [priezvisko a meno (mená) osoby, ktorej sa má výživné skutočne platiť]

Osoba oprávnená na výživné:

… [priezvisko a meno (mená)]

5.2.3.2.  Výživné na úhradu v jednej sume

Prípadne pokryté obdobie:

[od (dd/mm/rrrr) do (dd/mm/rrrr) alebo skutočnosť]

Dátum splatnosti: … (dd/mm/rrrr)

Suma: …

5.2.3.3.  Výživné na úhradu vo viacerých splátkach:

Dátum splatnosti (dd/mm/rrrr) | Suma |

| |

| |

| |

| |

5.2.3.4.  Výživné na úhradu v opakovaných splátkach

 Týždenne

 Mesačne

 Iné (spresniť periodicitu): …

Suma: …

Počínajúc dňom: …(dd/mm/rrrr)

Deň/dátum splatnosti: …

 Prípadne do [dátum (dd/mm/rrrr) alebo skutočnosť]:

Ak je výška pohľadávky na výživné indexovaná, uveďte spôsob výpočtu indexácie: …

Indexácia sa uplatňuje od: … (dd/mm/rrrr)

5.2.3.5.  Suma výživného za dobu mnulú

Pokryté obdobie: … [od (dd/mm/rrrr) do (dd/mm/rrrr)]

Suma: …

Spôsob platby: …

5.2.3.6.  Úroky (ak sú uvedené vo verejnej listine)

Ak sa pri pohľadávke na výživné uplatňujú úroky, uveďte sadzbu: …

Úroky sa počítajú od: … (dd/mm/rrrr)

5.2.3.7.  Nepeňažné plnenie (spresnite): …

5.2.3.8.  Iný spôsob vyčíslenia výživného (spresnite): …

5.3. Trovy

Vo verejnej listine sa ustanovuje, že

… [priezvisko a meno (mená)]

je povinný zaplatiť sumu…

(komu)… [priezvisko a meno (mená)].

V prípade priloženia ďalších listov uveďte počet strán: …V … … (dd/mm/rrrr)Podpis a/alebo odtlačok pečiatky príslušného orgánu:…

[1] Ú. v. EÚ L 7, 10.1.2009, s. 1.

[**] Ak sa verejná listina týka viac ako troch oprávnených alebo troch povinných, priložte ďalší list.

[***] Ak sa verejná listina týka viac ako troch pohľadávok na výživné, priložte ďalší list.

————————————————–

PRÍLOHA IV

VÝPIS Z VEREJNEJ LISTINY VO VECI VYŽIVOVACEJ POVINNOSTI, NA KTORÚ SA VZŤAHUJE KONANIE O UZNANÍ A VYHLÁSENÍ VYKONATEĽNOSTI

[článok 48 a článok 75 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti [1]]

UPOZORNENIE

Vydáva príslušný orgán členského štátu pôvodu

Vydá sa, len ak je verejná listina vykonateľná v členskom štáte pôvodu

Uvedú sa len informácie, ktoré sú uvedené vo verejnej listine alebo ktoré sú známe príslušnému orgánu

1. Dátum a spisová značka verejnej listiny: …

2. Povaha verejnej listiny

2.1.  Listina úradne vyhotovená alebo zaregistrovaná: … (dd/mm/rrrr)

 Dohoda uzavretá alebo schválená: … (dd/mm/rrrr)

2.2. Príslušný orgán:

2.2.1. Názov: …

2.2.2. Adresa:

2.2.2.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

2.2.2.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

2.2.2.3. Členský štát:

 Belgicko  Bulharsko  Česká republika  Nemecko  Estónsko  Írsko  Grécko  Španielsko  Francúzsko  Taliansko  Cyprus  Lotyšsko  Litva  Luxembursko  Maďarsko  Malta  Holandsko  Rakúsko  Poľsko  Portugalsko  Rumunsko  Slovinsko  Slovensko  Fínsko  Švédsko

2.2.3. Telefón/Fax:/Elektronická pošta: …

3. Oprávnený(oprávnení) [**]

3.1. Osoba A

3.1.1. Priezvisko a meno (mená): …

3.1.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

3.1.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia: …

3.1.4. Adresa:

3.1.4.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

3.1.4.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

3.1.4.3. Krajina: …

3.2. Osoba B

3.2.1. Priezvisko a meno (mená): …

3.2.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

3.2.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia: …

3.2.4. Adresa:

3.2.4.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

3.2.4.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

3.2.4.3. Krajina: …

3.3. Osoba C

3.3.1. Priezvisko a meno (mená): …

3.3.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

3.3.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia: …

3.3.4. Adresa:

3.3.4.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

3.3.4.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

3.3.4.3. Krajina: …

4. Povinný (povinní) [**]

4.1. Osoba A

4.1.1. Priezvisko a meno (mená): …

4.1.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

4.1.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia: …

4.1.4. Adresa:

4.1.4.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

4.1.4.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

4.1.4.3. Krajina: …

4.2. Osoba B

4.2.1. Priezvisko a meno (mená): …

4.2.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

4.2.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia: …

4.2.4. Adresa:

4.2.4.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

4.2.4.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

4.2.4.3. Krajina: …

4.3. Osoba C

4.3.1. Priezvisko a meno (mená): …

4.3.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

4.3.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia: …

4.3.4. Adresa:

4.3.4.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

4.3.4.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

4.3.4.3. Krajina: …

5. Obsah verejnej listiny

5.1. Mena:

 Euro (EUR)  Bulharský lev (BGN)  Česká koruna (CZK)  Estónska koruna (EEK)  Maďarský forint (HUF)  Litovský litas (LTL)  Lotyšský lats (LVL)  Poľský zlotý (PLN)  Rumunský lei (RON)  Švédska koruna (SEK)  Iná (uveďte kód ISO): …

5.2. Pohľadávka na výživné [***]

5.2.1. Pohľadávka na výživné A

5.2.1.1. Výživné je povinný platiť

(kto)… [priezvisko a meno (mená)]

(komu)… [priezvisko a meno (mená) osoby, ktorej sa má výživné skutočne platiť]

Osoba oprávená na výživné:

… [priezvisko a meno (mená)]

5.2.1.2.  Výživné na úhradu v jednej sume

Prípadne pokryté obdobie:

[od (dd/mm/rrrr) do (dd/mm/rrrr) alebo skutočnosť]

Dátum splatnosti: … (dd/mm/rrrr)

Suma: …

5.2.1.3.  Výživné na úhradu vo viacerých splátkach:

Dátum splatnosti (dd/mm/rrrr) | Suma |

| |

| |

| |

| |

5.2.1.4.  Výživné na úhradu v opakovaných splátkach

 Týždenne

 Mesačne

 Iné (spresniť periodicitu): …

Suma: …

Počínajúc dňom: … (dd/mm/rrrr)

Deň/dátum splatnosti: …

 Prípadne do [dátum (dd/mm/rrrr) alebo skutočnosť]:

Ak je výška pohľadávky na výživné indexovaná, uveďte spôsob výpočtu indexácie: …

Indexácia sa uplatňuje od: … (dd/mm/rrrr)

5.2.1.5.  Suma výživného za dobu minulú

Pokryté obdobie: … [od (dd/mm/rrrr) do (dd/mm/rrrr)]

Suma: …

Spôsob platby: …

5.2.1.6.  Úroky (ak sú uvedené vo verejnej listine)

Ak sa pri pohľadávke na výživné uplatňujú úroky, uveďte sadzbu: …

Úroky sa počítajú od: … (dd/mm/rrrr)

5.2.1.7.  Nepeňažné plnenie (spresnite): …

5.2.1.8.  Iný spôsob vyčíslenia výživného (spresnite): …

5.2.2. Pohľadávka na výživné B

5.2.2.1. Výživné je povinný platiť

(kto)… [priezvisko a meno (mená)]

(komu)… [priezvisko a meno (mená) osoby, ktorej sa má výživné skutočne platiť]

Osoba oprávnená na výživné:

… [priezvisko a meno (mená)]

5.2.2.2.  Výživné na úhradu v jednej sume

Prípadne pokryté obdobie:

[od (dd/mm/rrrr) do (dd/mm/rrrr) alebo skutočnosť]

Dátum splatnosti: … (dd/mm/rrrr)

Suma: …

5.2.2.3.  Výživné na úhradu vo viacerých splátkach:

Dátum splatnosti (dd/mm/rrrr) | Suma |

| |

| |

| |

| |

5.2.2.4.  Výživné na úhradu v opakovaných splátkach

 Týždenne

 Mesačne

 Iné (spresniť periodicitu): …

Suma: …

Počínajúc dňom: … (dd/mm/rrrr)

Deň/dátum splatnosti: …

 Prípadne do [dátum (dd/mm/rrrr) alebo skutočnosť]:

Ak je výška pohľadávky na výživné indexovaná, uveďte spôsob výpočtu indexácie: …

Indexácia sa uplatňuje od: … (dd/mm/rrrr)

5.2.2.5.  Suma výživného za dobu minulú

Pokryté obdobie: … [od (dd/mm/rrrr) do (dd/mm/rrrr)]

Suma: …

Spôsob platby: …

5.2.2.6.  Úroky (ak sú uvedené vo verejnej listine)

Ak sa pri pohľadávke na výživné uplatňujú úroky, uveďte sadzbu: …

Úroky sa počítajú od: … (dd/mm/rrrr)

5.2.2.7.  Nepeňažné plnenie (spresnite): …

5.2.2.8.  Iný spôsob vyčíslenia výživného (upresnite): …

5.2.3. Pohľadávka na výživné C

5.2.3.1. Výživné je povinný platiť

(kto)… [priezvisko a meno (mená)]

(komu)… [priezvisko a meno (mená) osoby, ktorej sa má výživné skutočne platiť]

Osoba oprávnená na výživné:

… [priezvisko a meno (mená)]

5.2.3.2.  Výživné na úhradu v jednej sume

Prípadne pokryté obdobie:

[od (dd/mm/rrrr) do (dd/mm/rrrr) alebo skutočnosť]

Dátum splatnosti: … (dd/mm/rrrr)

Suma: …

5.2.3.3.  Výživné na úhradu vo viacerých splátkach:

Dátum splatnosti (dd/mm/rrrr) | Suma |

| |

| |

| |

| |

5.2.3.4.  Výživné na úhradu v opakovaných splátkach

 Týždenne

 Mesačne

 Iné (spresniť periodicitu): …

Suma: …

Počínajúc dňom: … (dd/mm/rrrr)

Deň/dátum splatnosti: …

 Prípadne do [dátum (dd/mm/rrrr) alebo skutočnosť]:

Ak je výška pohľadávky na výživné indexovaná, uveďte spôsob výpočtu indexácie: …

Indexácia sa uplatňuje od: … (dd/mm/rrrr)

5.2.3.5.  Suma výživného za dobu minulú

Pokryté obdobie: … [od (dd/mm/rrrr) do (dd/mm/rrrr)]

Suma: …

Spôsob platby: …

5.2.3.6.  Úroky (ak sú uvedené vo verejnej listine)

Ak sa pri pohľadávke na výživné uplatňujú úroky, uveďte sadzbu: …

Úroky sa počítajú od: … (dd/mm/rrrr)

5.2.3.7.  Nepeňažné plnenie (spresnite): …

5.2.3.8.  Iný spôsob vyčíslenia výživného (spresnite): …

5.3. Trovy

Vo verejnej listine sa ustanovuje, že

… [priezvisko a meno (mená)]

je povinný zaplatiť sumu…

(komu) … [priezvisko a meno (mená)].

V prípade priloženia ďalších listov uveďte strán: …V … (dd/mm/rrrr)Podpis a/alebo odtlačok pečiatky príslušného orgánu:…

[1] Ú. v. EÚ L 7, 10.1.2009, s. 1.

[**] Ak sa verejná listina týka viac ako troch oprávnených alebo troch povinných, priložte ďalší list.

[***] Ak sa verejná listina týka viac ako troch pohľadávok na výživné, priložte ďalší list.

————————————————–

PRÍLOHA V

DOŽIADANIE O OSOBITNÉ OPATRENIA

[článok 53 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti [1]]

ČASŤ A: Vyplní dožadujúci ústredný orgán

1. Dožadujúci ústredný orgán

1.1. Názov: …

1.2. Adresa:

1.2.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

1.2.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

1.2.3. Členský štát

 Belgicko  Bulharsko  Česká republika  Nemecko  Estónsko  Írsko  Grécko  Španielsko  Francúzsko  Taliansko  Cyprus  Lotyšsko  Litva  Luxembursko  Maďarsko  Malta  Holandsko  Rakúsko  Poľsko  Portugalsko  Rumunsko  Slovinsko  Slovensko  Fínsko  Švédsko

1.3. Telefón: …

1.4. Fax: …

1.5. Elektronická pošta: …

1.6. Spisová značka: …

1.7. Osoba zodpovedná za vybavovanie dožiadania:

1.7.1. Priezvisko a meno (mená): …

1.7.2. Telefón: …

1.7.3. Elektronická pošta: …

2. Dožiadaný ústredný orgán

2.1. Názov: …

2.2. Adresa:

2.2.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

2.2.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

2.2.3. Členský štát

 Belgicko  Bulharsko  Česká republika  Nemecko  Estónsko  Írsko  Grécko  Španielsko  Francúzsko  Taliansko  Cyprus  Lotyšsko  Litva  Luxembursko  Maďarsko  Malta  Holandsko  Rakúsko  Poľsko  Portugalsko  Rumunsko  Slovinsko  Slovensko  Fínsko  Švédsko

3. Dožiadanie

3.1. Cieľom požadovaného osobitného opatrenia je:

3.1.1.  pomoc pri zistení miesta pobytu povinného alebo oprávneného (pozri body 3.3 a 3.4)

3.1.2.  pomoc pri získaní informácií o príjme alebo majetkových pomeroch povinného alebo oprávneného (pozri body 3.3 a 3.4)

3.1.3.  pomoc pri získaní listinných a iných dôkazov

3.1.4.  pomoc pri určení rodičovstva

3.1.5.  začatie konania alebo pomoc so začatím konania na vydanie potrebných predbežných opatrení územného charakteru

3.1.6.  pomoc pri doručení písomností

3.2. Odôvodnenie dožiadania:

3.3. Požadované informácie sa týkajú:

3.3.1.  tohto povinného

3.3.1.1. Priezvisko a meno (mená): …

3.3.1.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia [**]: …

3.3.1.3. Posledná známa adresa: …

3.3.1.4. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia [**]: …

3.3.1.5. Ďalšie informácie, ktoré by mohli byť užitočné [***]:

3.3.2.  tohto oprávneného

3.3.2.1. Priezvisko a meno (mená): …

3.3.2.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia [**]: …

3.3.2.3. Posledná známa adresa: …

3.3.2.4. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia [**]: …

3.3.2.5. Ďalšie informácie, ktoré by mohli byť užitočné [***]:

3.4. Požadované informácie

3.4.1.  Súčasná adresa povinného/oprávneného.

3.4.2.  Príjmy povinného/oprávneného

3.4.3.  Majetkové pomery povinného/oprávneného vrátane zistenia, kde sa majetok povinného/oprávneného nachádza

 | Áno |  | Nie |

 Informovanie dotknutej osoby môže ohroziť účinné vymoženie výživného [článok 63 ods. 2 nariadenia (ES) č. 4/2009].

V… (dd/mm/rrrr)Meno a podpis povereného pracovníka dožadujúceho ústredného orgánu:…

ČASŤ B: Vyplní dožiadaný ústredný orgán

4. Spisová značka dožiadaného ústredného orgánu: …

5. Osoba zodpovedná za vybavenie dožiadania:

5.1. Priezvisko a meno (mená): …

5.2. Telefón: …

5.3. Fax: …

5.4. Elektronická pošta: …

6. Prijaté opatrenia a dosiahnuté výsledky

7. Získané informácie

7.1. Bez uplatnenia článkov 61, 62 a 63 nariadenia (ES) č. 4/2009:

7.1.1. Adresa povinného/oprávneného:

 | Nie |  | Áno (spresnite): |

7.1.2. Príjmy povinného/oprávneného:

 | Nie |  | Áno (spresnite) |

7.1.3. Majetkové pomery povinného/oprávneného:

 | Nie |  | Áno (spresnite) |

7.2. S uplatnením článkov 61, 62 a 63 nariadenia (ES) č. 4/2009:

7.2.1. Adresa povinného/oprávneného:

 | Nie |  | Áno (spresnite): |

7.2.2. Existencia príjmov povinného:

 | Nie |  | Áno |

7.2.3. Existencia majetkových pomerov povinného:

 | Nie |  | Áno |

UPOZORNENIE

[pri uplatnení článkov 61, 62 a 63 nariadenia (ES) č. 4/2009]S výnimkou informácií týkajúcich sa existencie adresy, príjmu alebo majetkových pomerov v dožiadanom členskom štáte sa informácie uvedené v článku 61 ods. 2 nemôžu sprístupniť osobe, ktorá sa obrátila na dožadujúci ústredný orgán; tým nie sú dotknuté normy týkajúce sa konania na súde [článok 62 ods. 2 druhý pododsek nariadenia (ES) č. 4/2009].

8. Nemožnosť oznámiť požadované informácie

Dožiadaný ústredný orgán nie je schopný poskytnúť požadované informácie z týchto dôvodov:

V… (dd/mm/rrrr)Meno a podpis povereného pracovníka dožiadaného ústredného orgánu:…

[1] Ú. v. EÚ L 7, 10.1.2009, s. 1.

[**] Ak sú tieto údaje k dispozícii.

[***] Napríklad meno/názov predchádzajúceho zamestnávateľa, mená a priezviská a adresy rodinných príslušníkov, údaje o vozidle alebo nehnuteľnosti, ktorých je dotknutá osoba vlastníkom.

————————————————–

PRÍLOHA VI

TLAČIVO ŽIADOSTI O UZNANIE, VYHLÁSENIE VYKONATEĽNOSTI ALEBO VÝKON ROZHODNUTIA VO VECI VYŽIVOVACEJ POVINNOSTI

[články 56 a 57 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti [1]]

ČASŤ A: Vyplní dožadujúci ústredný orgán

1. Žiadosť

 Žiadosť o uznanie alebo o uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti rozhodnutia [článok 56 ods. 1 písm. a)]

 Žiadosť o uznanie rozhodnutia [článok 56 ods. 2 písm. a)]

 Žiadosť o výkon rozhodnutia vydaného alebo uznaného v dožiadanom členskom štáte [článok 56 ods. 1 písm. b)]

2. Dožadujúci ústredný orgán

2.1. Názov: …

2.2. Adresa:

2.2.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

2.2.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

2.2.3. Členský štát

 Belgicko  Bulharsko  Česká republika  Nemecko  Estónsko  Írsko  Grécko  Španielsko  Francúzsko  Taliansko  Cyprus  Lotyšsko  Litva  Luxembursko  Maďarsko  Malta  Holandsko  Rakúsko  Poľsko  Portugalsko  Rumunsko  Slovinsko  Slovensko  Fínsko  Švédsko

2.3. Telefón: …

2.4. Fax: …

2.5. Elektronická pošta: …

2.6. Spisová značka žiadosti: …

Žiadosť vybaviť spolu so žiadosťou/žiadosťami s týmto spisovými značkami: …

2.7. Osoba zodpovedná za vybavovanie žiadosti:

2.7.1. Priezvisko a meno (mená): …

2.7.2. Telefón: …

2.7.3. Elektronická pošta: …

3. Dožiadaný ústredný orgán

3.1. Názov: …

3.2. Adresa:

3.2.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

3.2.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

3.2.3. Členský štát

 Belgicko  Bulharsko  Česká republika  Nemecko  Estónsko  Írsko  Grécko  Španielsko  Francúzsko  Taliansko  Cyprus  Lotyšsko  Litva  Luxembursko  Maďarsko  Malta  Holandsko  Rakúsko  Poľsko  Portugalsko  Rumunsko  Slovinsko  Slovensko  Fínsko  Švédsko

4. Písomnosti pripojené [**] k žiadosti v prípade rozhodnutia vydaného v členskom štáte

 Kópia rozhodnutia/súdneho zmieru/verejnej listiny

 Výpis z rozhodnutia/súdneho zmieru/verejnej listiny na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I, prílohe II, prílohe Y alebo prílohe Z

 Prepis alebo preklad obsahu vzorového tlačiva uvedeného v prílohe I, prílohe II, prílohe Y alebo prílohe Z

 Prípadná kópia rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie vyhlasuje za vykonateľné

 Písomnosť, v ktorej sa uvádza stav dlhu a dátum, ku ktorému bol vyčíslený

 Písomnosť, ktorá preukazuje, že žiadateľovi sa poskytla právna pomoc alebo sa mu priznalo oslobodenie od platenia trov a výdavkov

 Písomnosť, ktorá osvedčuje, že žiadateľovi sa poskytlo bezplatné konanie na správnom orgáne v členskom štáte pôvodu a že spĺňa majetkové podmienky na získanie právnej pomoci alebo oslobodenie od platenia trov a výdavkov

 Písomnosť, ktorá preukazuje právo verejného orgánu žiadať o náhradu dávok poskytnutých oprávnenému a poskytnutie dávok

 Iné (spresnite): …

5. Písomnosti pripojené [**] k žiadosti v prípade rozhodnutia vydaného v treťom štáte

 Úplné znenie rozhodnutia

 Zhrnutie alebo výpis z rozhodnutia vypracovaný príslušným orgánom štátu pôvodu

 Písomnosť, ktorá preukazuje vykonateľnosť rozhodnutia v štáte pôvodu, a v prípade rozhodnutia správneho orgánu písomnosť, ktorá preukazuje, že sú splnené požiadavky podľa článku 19 ods. 3 Haagskeho dohovoru z roku 2007

 Ak sa odporca nezúčastnil konania v štáte pôvodu, ani v ňom nebol zastúpený, písomnosť alebo písomnosti, ktoré preukazujú, že odporca bol riadne oboznámený s konaním a mal možnosť byť vypočutý, alebo že bol riadne oboznámený s rozhodnutím a mal možnosť ho napadnúť alebo podať odvolanie z hľadiska skutkových okolností a práva

 Písomnosť, v ktorej sa uvádza stav dlhu a dátum, ku ktorému bol vyčíslený

 V prípade rozhodnutia stanovujúceho automatickú indexáciu, písomnosť obsahujúca informácie potrebné na výpočet indexácie

 Písomnosť, z ktorej vyplýva rozsah bezplatnej právnej pomoci poskytnutej žiadateľovi v členskom štáte pôvodu

 Iné (spresnite): …

Celkový počet písomností pripojených k tlačivu žiadosti: …V … (dd/mm/rrrr)Meno a podpis povereného pracovníka dožadujúceho ústredného orgánu: …

ČASŤ B: Vyplní žiadateľ prípadne osoba/orgán, ktoré sú v dožadujúcom členskom štáte oprávnené vyplniť tlačivo v mene žiadateľa

6. Žiadosť

6.1.  Žiadosť o uznanie alebo o uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti rozhodnutia

Žiadosť sa opiera o:

6.1.1.  kapitolu IV oddiele 2 nariadenia (ES) č. 4/2009

6.1.2.  Haagsky dohovor z roku 2007

6.1.2.1. Uveďte základ pre uznanie a výkon podľa článku 20 Haagskeho dohovoru z roku 2007: …

6.1.2.2. Odporca sa zúčastnil na konaní v štáte pôvodu alebo bol zastúpený:

Áno |  | Nie |  |

6.1.3.  Vnútroštátny právny poriadok dožiadaného členského štátu

6.1.4.  Iné (spresnite): …

6.2.  Žiadosť o výkon rozhodnutia vydaného alebo uznaného v dožiadanom členskom štáte

7. Rozhodnutie

7.1. Dátum a spisová značka: …

7.2. Názov súdu pôvodu: …

8. Žiadateľ

8.1. Fyzická osoba:

8.1.1. Priezvisko a meno (mená): …

8.1.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

8.1.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia [***]: …

8.1.4. Štátna príslušnosť: …

8.1.5. Povolanie: …

8.1.6. Rodinný stav: …

8.1.7. Adresa:

8.1.7.1. K rukám: … [priezvisko a meno (mená)] [****]

8.1.7.2. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

8.1.7.3. Obec a poštové smerovacie číslo: …

8.1.7.4. Členský štát

 Belgicko  Bulharsko  Česká republika  Nemecko  Estónsko  Írsko  Grécko  Španielsko  Francúzsko  Taliansko  Cyprus  Lotyšsko  Litva  Luxembursko  Maďarsko  Malta  Holandsko  Rakúsko  Poľsko  Portugalsko  Rumunsko  Slovinsko  Slovensko  Fínsko  Švédsko

8.1.8. Telefón/fax/elektronická pošta: …

8.1.9. Poskytlo sa jej:

8.1.9.1. právna pomoc:

 | Áno |  | Nie |

8.1.9.2. oslobodenie od platenia trov a výdavkov:

 | Áno |  | Nie |

8.1.9.3. bezplatné konanie na správnom orgáne uvedenom v prílohe X k nariadeniu (ES) č. 4/2009:

 | Áno |  | Nie |

8.1.10. Prípadne priezvisko a meno (mená) a kontaktné údaje zástupcu žiadateľa (advokáta…): …

8.2. Verejný orgán:

8.2.1. Názov: …

8.2.2. Adresa:

8.2.2.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

8.2.2.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

8.2.2.3. Členský štát

 Belgicko  Bulharsko  Česká republika  Nemecko  Estónsko  Írsko  Grécko  Španielsko  Francúzsko  Taliansko  Cyprus  Lotyšsko  Litva  Luxembursko  Maďarsko  Malta  Holandsko  Rakúsko  Poľsko  Portugalsko  Rumunsko  Slovinsko  Slovensko  Fínsko  Švédsko

8.2.3. Telefón/fax/elektronická pošta: …

8.2.4. Meno osoby zastupujúcej orgán v konaní [*****]:

8.2.5. Osoba zodpovedná za vybavovanie žiadosti:

8.2.5.1. Priezvisko a meno (mená): …

8.2.5.2. Telefón: …

8.2.5.3. Fax: …

8.2.5.4. Elektronická pošta: …

9. Odporca

9.1. Priezvisko a meno (mená): …

9.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia [******]: …

9.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia [******]: …

9.4. Štátna príslušnosť [******]: …

9.5. Povolanie [******]: …

9.6. Rodinný stav [******]: …

9.7. Adresa [******]:

9.7.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

9.7.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

9.7.3. Členský štát

 Belgicko  Bulharsko  Česká republika  Nemecko  Estónsko  Írsko  Grécko  Španielsko  Francúzsko  Taliansko  Cyprus  Lotyšsko  Litva  Luxembursko  Maďarsko  Malta  Holandsko  Rakúsko  Poľsko  Portugalsko  Rumunsko  Slovinsko  Slovensko  Fínsko  Švédsko

10. Akékoľvek ďalšie informácie, ktoré umožnia zistiť miesto, kde sa zdržiava odporca:

11. Osoba (osoby) oprávnená (oprávnené) na výživné []

11.1.  Osoba je totožná so žiadateľom uvedeným v bode 8

11.2.  Osoba je totožná s odporcom uvedeným v bode 9

 | Žiadateľ |  | Odporca |

11.3. je zákonným zástupcom [], ktorý zastupuje záujmy tejto osoby alebo týchto osôb:

11.3.1. Osoba A

11.3.1.1. Priezvisko a meno (mená): …

11.3.1.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

11.3.1.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia []: …

11.3.1.4. Štátna príslušnosť []: …

11.3.1.5. Povolanie []: …

11.3.1.6. Osobný stav []: …

11.3.2. Osoba B

11.3.2.1. Priezvisko a meno (mená): …

11.3.2.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

11.3.2.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia []: …

11.3.2.4. Štátna príslušnosť []: …

11.3.2.5. Povolanie []: …

11.3.2.6. Osobný stav []: …

11.3.3. Osoba C

11.3.3.1. Priezvisko a meno (mená): …

11.3.3.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

11.3.3.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia []: …

11.3.3.4. Štátna príslušnosť []: …

11.3.3.5. Povolanie []: …

11.3.3.6. Osobný stav []: …

12. Povinný

12.1.  Osoba je totožná so žiadateľom uvedeným v bode 3

12.2.  Osoba je totožná s odporcom uvedeným v bode 4

 | Žiadateľ |  | Odporca |

12.3. je zákonným zástupcom [], ktorý zastupuje záujmy tejto osoby:

12.3.1. Priezvisko a meno (mená): …

12.3.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

12.3.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia [******]: …

12.3.4. Štátna príslušnosť [******]: …

12.3.5. Povolanie [******]: …

12.3.6. Osobný stav [******]: …

13. Informácie týkajúce sa platby, ak žiadosť podáva oprávnený

13.1. Platba elektronickým prevodom

13.1.1. Názov banky: …

13.1.2. BIC alebo iný relevantný kód banky: …

13.1.3. Majiteľ účtu: …

13.1.4. Medzinárodné číslo bankového účtu (IBAN): …

13.2. Platba šekom

13.2.1. Šek vystavený v mene: …

13.2.2. Šek adresovaný

13.2.2.1. Priezvisko a meno (mená): …

13.2.2.2. Adresa:

13.2.2.2.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

13.2.2.2.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

13.2.2.2.3. Krajina: …

14. Dodatočné informácie (v prípade potreby):

V … (dd/mm/rrrr)Podpis žiadateľa: …a/alebo prípadne:Meno/názov a podpis osoby/orgánu, ktoré sú v dožadujúcom členskom štáte oprávnené vyplniť tlačivo v mene žiadateľa:…

[1] Ú. v. EÚ L 7, 10.1.2009, s. 1.

[**] Príslušné okienka sa musia označiť a písomnosti sa musia očíslovať v poradí, v akom sú pripojené.

[***] Ak je tento údaj k dispozícii.

[****] V prípade domáceho násilia [pozri článok 57 ods. 3 nariadenia (ES) č. 4/2009].

[*****] Ak je tento údaj relevantný.

[******] Ak sú tieto údaje k dispozícii

[] Ak ide o viac ako tri osoby, priložte ďalší list.

[] Napr. osoba vykonávajúca rodičovské práva a povinnosti alebo opatrovník dospelej osoby.

[] Ak sú tieto údaje k dispozícii a/alebo relevantné.

————————————————–

PRÍLOHA VII

TLAČIVO ŽIADOSTI O VYDANIE ALEBO ZMENU ROZHODNUTIA VO VECI VYŽIVOVACEJ POVINNOSTI

[články 56 a 57 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti [1]]

ČASŤ A: Vyplní dožadujúci ústredný orgán

1. Žiadosť

 Žiadosť o vydanie rozhodnutia [článok 56 ods. 1 písm. c)]

 Žiadosť o vydanie rozhodnutia [článok 56 ods. 1 písm. d)]

 Žiadosť o zmenu rozhodnutia [článok 56 ods. 1 písm. e)]

 Žiadosť o zmenu rozhodnutia [článok 56 ods. 1 písm. f)]

 Žiadosť o zmenu rozhodnutia [článok 56 ods. 2 písm. b)]

 Žiadosť o zmenu rozhodnutia [článok 56 ods. 2 písm. c)]

2. Dožadujúci ústredný orgán

2.1. Názov: …

2.2. Adresa:

2.2.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

2.2.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

2.2.3. Členský štát

 Belgicko  Bulharsko  Česká republika  Nemecko  Estónsko  Írsko  Grécko  Španielsko  Francúzsko  Taliansko  Cyprus  Lotyšsko  Litva  Luxembursko  Maďarsko  Malta  Holandsko  Rakúsko  Poľsko  Portugalsko  Rumunsko  Slovinsko  Slovensko  Fínsko  Švédsko

2.3. Telefón: …

2.4. Fax: …

2.5. Elektronická pošta: …

2.6. Spisová značka žiadosti: …

Žiadosť vybaviť spolu so žiadosťou/žiadosťami s týmito spisovými značkami: …

2.7. Osoba zodpovedná za vybavovanie žiadosti:

2.7.1. Priezvisko a meno (mená): …

2.7.2. Telefón: …

2.7.3. Elektronická pošta: …

3. Dožiadaný ústredný orgán

3.1. Názov: …

3.2. Adresa:

3.2.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

3.2.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

3.2.3. Členský štát

 Belgicko  Bulharsko  Česká republika  Nemecko  Estónsko  Írsko  Grécko  Španielsko  Francúzsko  Taliansko  Cyprus  Lotyšsko  Litva  Luxembursko  Maďarsko  Malta  Holandsko  Rakúsko  Poľsko  Portugalsko  Rumunsko  Slovinsko  Slovensko  Fínsko  Švédsko

4. Prípadné písomnosti pripojené [**] k žiadosti

 Rozhodnutie dožiadaného členského štátu o odmietnutí uznať rozhodnutie alebo vyhlásiť jeho vykonateľnosť

 Vyhotovenie rozhodnutia, o ktorého zmenu ide

 Výpis z rozhodnutia, o ktorého zmenu ide

 Písomnosť (písomnosti), z ktorej (ktorých) vyplýva zmena príjmov alebo iná zmena okolností

 Rodný(-é) list(-y) alebo rovnocenný doklad

 Uznanie rodičovstva povinným

 Písomnosť (písomnosti) potvrdzujúca(-e) biologické rodičovstvo

 Rozhodnutie príslušného orgánu o rodičovstve

 Výsledky genetických testov

 Doklad o osvojení

 Sobášny list alebo doklad o rovnocennom zväzku

 Dokument (dokumenty) preukazujúci (preukazujúce) dátum rozvodu/rozluky

 Písomnosť(písomnosti) potvrdzujúca(-e), že účastníci žijú spoločne

 Osvedčenie(-a) o školskej dochádzke

 Písomnosť (písomnosti) preukazujúca (-e) majetkové pomery

 Iné (upresniť): …

Celkový počet písomností pripojených k tlačivu žiadosti: …V…(dd/mm/rrrr)Meno a podpis povereného pracovníka dožadujúceho ústredného orgánu: ……

ČASŤ B: Vyplní žiadateľ prípadne osoba/orgán, ktoré sú v dožadujúcom členskom štáte oprávnené vyplniť tlačivo v mene žiadateľa

5. Žiadosť

5.1.  Žiadosť o vydanie rozhodnutia

5.1.1.  Nebolo určené rodičovstvo

5.1.2.  Neexistuje žiadne rozhodnutie

5.1.3.  Uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti existujúceho rozhodnutia nie je možné

5.1.4.  Požadovaná suma:

5.2.  Žiadosť o zmenu rozhodnutia

5.2.1.  Rozhodnutie sa vydalo v dožiadanom členskom štáte

5.2.2.  Rozhodnutie sa vydalo v inom štáte ako dožiadanom členskom štáte

5.2.3. Dátum (dd/mm/rrrr) a spisová značka rozhodnutia: …

5.2.4. Názov súdu pôvodu: …

5.2.5. Zmena okolností:

 Zmena v príjmoch:

 osoby (osôb) oprávnenej (oprávnených) na výživné

 osoby, ktorá má hlavnú zodpovednosť za osobu (osoby) oprávnenú (oprávnené) na výživné

 povinného

 Zmena výdavkov a nákladov:

 osoby (osôb) oprávnenej (oprávnených) na výživné

 osoby, ktorá má hlavnú zodpovednosť za osobu (osoby) oprávnenú (oprávnené) na výživné

 povinného

 Zmena pomerov dieťaťa (detí)

 Zmena osobného stavu:

 osoby (osôb) oprávnenej (oprávnených) na výživné

 osoby, ktorá má hlavnú zodpovednosť za osobu (osoby) oprávnenej (oprávnených) na výživné

 povinného

 Iné (spresnite): …

5.2.6. Požadovaná(-é) zmena(-y):

 Zvýšenie výšky výživného (spresnite): …

 Zníženie výšky výživného (spresnite): …

 Zmena periodicity platieb (spresnite): …

 Zmena spôsobu platby (spresnite): …

 Zmena povahy platby (spresnite): …

 Ukončenie vyživovacej povinnosti (spresnite): …

 Iné (spresniť): …

6. Žiadateľ

6.1. Priezvisko a meno (mená): …

6.2. Adresa:

6.2.1. K rukám: … [priezvisko a meno (mená)] [***]

6.2.2. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

6.2.3. Obec a poštové smerovacie číslo: …

6.2.4. Členský štát

 Belgicko  Bulharsko  Česká republika  Nemecko  Estónsko  Írsko  Grécko  Španielsko  Francúzsko  Taliansko  Cyprus  Lotyšsko  Litva  Luxembursko  Maďarsko  Malta  Holandsko  Rakúsko  Poľsko  Portugalsko  Rumunsko  Slovinsko  Slovensko  Fínsko  Švédsko

6.3. Telefón/fax/elektronická pošta: …

6.4. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

6.5. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia [****]: …

6.6. Štátna príslušnosť: …

6.7. Povolanie: …

6.8. Osobný stav: …

6.9. Prípadne priezvisko a meno (mená) a kontaktné údaje zástupcu žiadateľa (advokáta…): …

7. Odporca

7.1. Priezvisko a meno (mená): …

7.2. Adresa [****]:

7.2.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

7.2.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

7.2.3. Členský štát

 Belgicko  Bulharsko  Česká republika  Nemecko  Estónsko  Írsko  Grécko  Španielsko  Francúzsko  Taliansko  Cyprus  Lotyšsko  Litva  Luxembursko  Maďarsko  Malta  Holandsko  Rakúsko  Poľsko  Portugalsko  Rumunsko  Slovinsko  Slovensko  Fínsko  Švédsko

7.3. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia [****]: …

7.4. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia [****]: …

7.5. Štátna príslušnosť [****]: …

7.6. Povolanie [****]: …

7.7. Osobný stav [****]: …

8. Akékoľvek ďalšie informácie, ktoré umožnia zistiť miesto pobytu odporcu:

9. Osoba (osoby) oprávnená (oprávnené) na výživné [*****]

9.1.  Osoba je totožná so žiadateľom uvedeným v bode 6

9.2.  Osoba je totožná s odporcom uvedeným v bode 7.

 | Žiadateľ |  | Odporca |

9.3. je zákonným zástupcom [******], ktorý zastupuje záujmy tejto osoby alebo týchto osôb:

9.3.1. Osoba A

9.3.1.1. Priezvisko a meno (mená): …

9.3.1.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

9.3.1.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia []: …

9.3.1.4. Štátna príslušnosť []: …

9.3.1.5. Povolanie []: …

9.3.1.6. Osobný stav []: …

9.3.1.7. Výživné vyplýva z tohto vzťahu:

 Vzťah medzi rodičom a dieťaťom (upresnite): …

 Manželstvo

 Zväzok podobný manželstvu

 Švagrovstvo (spresnite): …

 Iný vzťah (spresnite): …

9.3.2. Osoba B

9.3.2.1. Priezvisko a meno (mená): …

9.3.2.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

9.3.2.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia []: …

9.3.2.4. Štátna príslušnosť []: …

9.3.2.5. Povolanie []: …

9.3.2.6. Osobný stav []: …

9.3.2.7. Výživné vyplýva z tohto vzťahu:

 Vzťah medzi rodičom a dieťaťom (spresnite): …

 Manželstvo

 Zväzok podobný manželstvu

 Švagrovstvo (spresnite): …

 Iný vzťah (spresnite): …

9.3.3. Osoba C

9.3.3.1. Priezvisko a meno (mená): …

9.3.3.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

9.3.3.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia []: …

9.3.3.4. Štátna príslušnosť []: …

9.3.3.5. Povolanie []: …

9.3.3.6. Osobný stav []: …

9.3.3.7. Výživné vyplýva z tohto vzťahu:

 Vzťah medzi rodičom a dieťaťom (spresnite): …

 Manželstvo

 Zväzok podobný manželstvu

 Švagrovstvo (spresnite): …

 Iný vzťah (spresnite): …

10. Povinný

10.1.  Osoba je totožná so žiadateľom uvedeným v bode 6

10.2.  Osoba je totožná s odporcom uvedeným v bode 7

 | Žiadateľ |  | Odporca |

10.3. je zákonným zástupcom [******], ktorý zastupuje záujmy tejto osoby:

10.3.1. Priezvisko a meno (mená): …

10.3.2. Dátum (dd/mm/rrrr) a miesto narodenia: …

10.3.3. Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia [****]: …

10.3.4. Štátna príslušnosť [****]: …

10.3.5. Povolanie [****]: …

10.3.6. Osobný stav [****]: …

10.3.7. Výživné vyplýva z tohto vzťahu:

 Vzťah medzi rodičom a dieťaťom (upresnite): …

 Manželstvo

 Zväzok podobný manželstvu

 Švagrovstvo (spresnite): …

 Iný vzťah (spresnite): …

11. Informácie o majetkových pomeroch osôb dotknutých žiadosťou (uviesť len relevantné údaje na účely vydania alebo zmeny rozhodnutia)

11.1. Mena

 Euro (EUR)  Bulharský lev (BGN)  Česká koruna (CZK)  Estónska koruna (EEK)  Maďarský forint (HUF)  Litovský litas (LTL)  Lotyšský lats (LVL)  Poľský zlotý (PLN)  Rumunský lei (RON)  Švédska koruna (SEK)  Iná (uveďte kód ISO): …

11.2. Osoba (osoby) oprávnená (oprávnené) na výživné a osoba, ktorá má hlavnú zodpovednosť za túto osobu (tieto osoby)

11.2.1. Hrubý príjem

Mesačný základRočný základ | Osoba, ktorá má hlavnú zodpovednosť za osobu (osoby) oprávnenú (oprávnené) na výživné | Súčasný(-á) manžel(-ka) alebo partner(-ka) osoby, ktorá má hlavnú zodpovednosť za osobu (osoby) oprávnenej (oprávnených) na výživné | Osoba oprávnená na výživné (osoba A) | Osoba oprávnená na výživné (osoba B) | Osoba oprávnená na výživné (osoba C) |

Príjmy zo závislej činnosti (vrátane nepeňažných výhod), starobný dôchodok, invalidný dôchodok, náhradné výživné, renta, renta podmienená prežitím, dávky v nezamestnanosti | | | | | |

Príjmy z inej ako závislej činnosti | | | | | |

Príjmy z kapitálového/hnuteľného majetku/nehnuteľností | | | | | |

Iné zdroje príjmov | | | | | |

SPOLU | | | | | |

11.2.2. Výdavky a náklady

Mesačný základRočný základ | Osoba, ktorá má hlavnú zodpovednosť za osobu (osoby) oprávnenú (oprávnené) na výživné | Súčasný(-á) manžel(-ka) alebo partner(-ka) osoby, ktorá má hlavnú zodpovednosť za osobu (osoby) oprávnenú (oprávnené) na výživné | Osoba oprávnená na výživné (osoba A) | Osoba oprávnená na výživné (osoba B) | Osoba oprávnená na výživné (osoba C) |

Dane a poplatky | | | | | |

Poistné, povinné príspevky na sociálne zabezpečenie a vyplývajúce z povolania | | | | | |

Nájom/náklady spoluvlastníkov, splátky pôžičiek na nehnuteľnosti | | | | | |

Výdavky na stravu a oblečenie | | | | | |

Náklady na liečivá | | | | | |

Výživné v prospech tretej osoby na základe právnej povinnosti a/alebo výdavky za iné závislé osoby, ktoré nie sú uvedené v žalobe | | | | | |

Náklady na školu za deti | | | | | |

Splátky pôžičiek na hnuteľné veci, ostatné pasíva | | | | | |

Ostatné výdavky | | | | | |

SPOLU | | | | | |

11.2.3. Iný majetok

11.3. Povinný

11.3.1. Hrubé príjmy

Mesačný základRočný základ | Povinný | Súčasný(-á) manžel(-ka) alebo partner(-ka) povinného |

Príjmy zo závislej činnosti (vrátane nepeňažných výhod), starobný dôchodok, invalidný dôchodok, náhradné výživné, renta, renta podmienená prežitím, dávky v nezamestnanosti | | |

Príjmy z inej ako závislej činnosti | | |

Príjmy z kapitálového/hnuteľného majetku/nehnuteľností | | |

Iné zdroje príjmov | | |

SPOLU | | |

11.3.2. Výdavky a náklady

Mesačný základRočný základ | Povinný | Súčasný(-á) manžel(-ka) alebo partner(-ka) povinného |

Dane a poplatky | | |

Poistné, povinné príspevky na sociálne zabezpečenie a vyplývajúce z povolania | | |

Nájom/náklady spoluvlastníkov, splátky pôžičiek na nehnuteľnosti | | |

Výdavky na stravu a oblečenie | | |

Náklady na liečivá | | |

Výživné v prospech tretej osoby na základe právnej povinnosti a/alebo výdavky za iné závislé osoby, ktoré nie sú uvedené v žalobe | | |

Náklady na školu za deti | | |

Splátky pôžičiek na hnuteľné veci, ostatné pasíva | | |

Ostatné výdavky | | |

SPOLU | | |

11.3.3. Iný majetok

12. Informácie týkajúce sa poukazovania platieb, ak žiadosť podáva oprávnený

12.1. Platba elektronickým prevodom

12.1.1. Názov banky: …

12.1.2. BIC alebo iný relevantný kód banky: …

12.1.3. Majiteľ účtu: …

12.1.4. Medzinárodné číslo bankového účtu (IBAN): …

12.2. Platba šekom

12.2.1. Šek vystavený v mene: …

12.2.2. Šek adresovaný

12.2.2.1. Priezvisko a meno (mená): …

12.2.2.2. Adresa:

12.2.2.2.1. Ulica a číslo/poštový priečinok: …

12.2.2.2.2. Obec a poštové smerovacie číslo: …

12.2.2.2.3. Krajina: …

13. Dodatočné informácie (v prípade potreby):

V … (dd/mm/rrrr)Podpis žiadateľa: …a/alebo prípadne:Meno/názov a podpis osoby/orgánu, ktoré sú v dožadujúcom členskom štáte oprávnené vyplniť tlačivo v mene žiadateľa:…

[1] Ú. v. EÚ L 7, 10.1.2009, s. 1.

[**] Príslušné okienka sa musia označiť a písomnosti sa musia očíslovať v poradí, v akom sú priložené

[***] V prípade domáceho násilia [pozri článok 57 ods. 3 nariadenia (ES) č. 4/2009].

[****] Ak sú tieto údaje k dispozícii.

[*****] Ak ide o viac ako tri osoby, priložte ďalší list.

[******] Napr. osoba vykonávajúca rodičovské práva a povinnosti alebo opatrovník dospelej osoby.

[] Ak sú tieto údaje k dispozícii a/alebo relevantné.

————————————————–

PRÍLOHA VIII

POTVRDENIE O PRIJATÍ ŽIADOSTI

[článok 58 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti [1]]

Toto potvrdenie o prijatí žiadosti sa musí zaslať do 30 dní od jej prijatia.

1. Dožadujúci ústredný orgán

1.1. Spisová značka dožadujúceho ústredného orgánu: …

1.2. Priezvisko a meno (mená) osoby zodpovednej za vybavovanie žiadosti:

2. Dožiadaný ústredný orgán

2.1. Spisová značka dožiadaného ústredného orgánu: …

2.2. Osoba zodpovedná za vybavovanie žiadosti:

2.2.1. Priezvisko a meno (mená): …

2.2.2. Telefón: …

2.2.3. Fax: …

2.2.4. Elektronická pošta: …

3. Dátum prijatia: … (dd/mm/rrrr)

4. Prvé opatrenia, ktoré sa ohľadne žiadosti prijali

5.  Potrebné ďalšie písomnosti alebo informácie (spresnite)

Informácie o stave vybavovania žiadosti sa zašlú v lehote 60 dní.

V… (dd/mm/rrrr)Meno a podpis povereného pracovníka dožiadaného ústredného orgánu:…

[1] Ú. v. EÚ L 7, 10.1.2009, s. 1.

————————————————–

PRÍLOHA IX

OZNÁMENIE O ZAMIETNUTÍ ŽIADOSTI ALEBO O POZASTAVENÍ KONANIA O ŽIADOSTI

[článok 58 ods. 8 a 9 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti [1]]

1. Dožadujúci ústredný orgán

1.1. Spisová značka dožadujúceho ústredného orgánu: …

1.2. Priezvisko a meno (mená) osoby zodpovednej za vybavovanie žiadosti:

2. Dožiadaný ústredný orgán

2.1. Spisová značka dožiadaného ústredného orgánu: …

2.2. Osoba zodpovedná za vybavovanie žiadosti:

2.2.1. Priezvisko a meno (mená): …

2.2.2. Telefón: …

2.2.3. Fax: …

2.2.4. Elektronická pošta: …

3.  Dožiadaný ústredný orgán odmieta konať o žiadosti, pretože je zjavné, že nespĺňa požiadavky nariadenia.

Dôvody (spresnite): …

4.  Dožiadaný ústredný orgán pozastavuje konanie o žiadosti, pretože dožadujúci ústredný orgán neposkytol ďalšie písomnosti alebo informácie, ktoré si vyžiadal dožiadaný ústredný orgán, do 90 dní alebo v dlhšej lehote určenej dožiadaným ústredným orgánom

V … (dd/mm/rrrr)Meno a podpis povereného pracovníka dožiadaného ústredného orgánu:…

[1] Ú. v. EÚ L 7, 10.1.2009, s. 1.

————————————————–

PRÍLOHA X

Správnymi orgánmi uvedenými v článku 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 4/2009 sú:

————————————————–

PRÍLOHA XI

Príslušnými orgánmi uvedenými v článku 47 ods. 3 nariadenia (ES) č. 4/2009 sú:

————————————————–

 

Zdroj: eur-lex.europa.eu

Európsky dohovor 366/2001 Z. z.

366/2001 Z.z.
EURÓPSKY DOHOVOR

o uznávaní a výkone rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o deti a o obnove starostlivosti o deti


Členské štáty Rady Európy, signatári tohto dohovoru,

uznávajúc, že v členských štátoch Rady Európy má blaho detí pri rozhodovaní týkajúceho sa ich starostlivosti prvoradú dôležitosť,

považujúc vytvorenie mechanizmu, ktorý zabezpečí širšie uznávanie a výkon rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o dieťa, za spôsob, ako poskytnúť väčšiu ochranu blahu detí,

považujúc za žiaduce, majúc na zreteli tento cieľ, zdôrazniť, že právo styku rodičov s dieťaťom je prirodzeným protipólom práva starostlivosti,

berúc do úvahy zvyšujúci sa počet prípadov, v ktorých boli deti neoprávnene premiestnené do cudziny, a ťažkosti pri zabezpečovaní primeraných riešení problémov, ktoré boli takými prípadmi spôsobené,

želajúc si prijať vhodné opatrenia, ktoré umožnia obnoviť starostlivosť o dieťa, ktorá bola násilne prerušená,

presvedčené o vhodnosti vytvorenia mechanizmu na tento účel zodpovedajúceho rôznym potrebám a rôznym okolnostiam,

želajúc si vytvoriť právnu spoluprácu medzi svojimi orgánmi,

dohodli sa takto:

Článok 1

Na účely tohto dohovoru

a) dieťa označuje osobu akéhokoľvek štátneho občianstva, ak nedosiahla vek 16 rokov a nemá právo rozhodovať o mieste svojho pobytu podľa právneho poriadku štátu, v ktorom má svoj obvyklý pobyt, právneho poriadku štátu, ktorého je občanom, alebo vnútroštátnych právnych predpisov dožiadaného štátu,
b) orgán označuje justičný alebo administratívny orgán,
c) rozhodnutie týkajúce sa starostlivosti znamená rozhodnutie orgánu v rozsahu, v ktorom sa týka osobnej starostlivosti o dieťa vrátane práva rozhodovať o mieste jeho pobytu alebo v ktorom sa týka práva styku s dieťaťom,
d) neoprávnené premiestnenie dieťaťa označuje premiestnenie dieťaťa do cudziny pri porušení rozhodnutia týkajúceho sa starostlivosti o dieťa, ktoré bolo vydané v jednom zmluvnom štáte a ktoré je v tom štáte vykonateľné; neoprávnené premiestnenie tiež zahŕňa
i) nevrátenie dieťaťa z cudziny po skončení obdobia výkonu práva styku s týmto dieťaťom alebo po skončení akéhokoľvek iného dočasného pobytu na inom území, než na ktorom sa starostlivosť vykonáva,
ii) premiestnenie, ktoré bolo následne vyhlásené za nezákonné podľa článku 12.

ČASŤ I


ÚSTREDNÉ ORGÁNY

Článok 2

1. Každý zmluvný štát určí ústredný orgán, ktorý bude vykonávať úlohy určené týmto dohovorom.

2. Federálne štáty a štáty s viac ako s jedným právnym poriadkom môžu určiť viac ako jeden ústredný orgán a určia rozsah ich pôsobnosti.

3. Každé určenie podľa tohto článku sa oznámi generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

Článok 3

1. Ústredné orgány zmluvných štátov musia navzájom spolupracovať a podporovať spoluprácu medzi príslušnými orgánmi v ich domovských krajinách. Musia konať bez odkladu.

2. S cieľom uľahčenia vykonávania dohovoru ústredné orgány zmluvných štátov
a) zabezpečujú zasielanie žiadostí o informácie od príslušných orgánov, ktoré sa týkajú právnych alebo skutkových údajov vedeného konania,
b) poskytujú si navzájom na žiadosť informácie o právnom poriadku svojich štátov týkajúcom sa starostlivosti o deti a o jeho zmenách,
c) priebežne sa navzájom informujú o akýchkoľvek ťažkostiach, ktoré sa môžu pri vykonávaní dohovoru vyskytnúť, a nakoľko je to len možné, odstraňujú prekážky jeho vykonávania.

Článok 4

1. Každý, kto dosiahol v zmluvnom štáte rozhodnutie týkajúce sa starostlivosti o dieťa a kto si chce toto rozhodnutie nechať uznať alebo vykonať v inom zmluvnom štáte, môže predložiť na tento účel návrh ústrednému orgánu ktoréhokoľvek zmluvného štátu.

2. K návrhu je potrebné pripojiť doklady uvedené v článku 13.

3. Ak ústredný orgán, ktorý dostane návrh, nie je ústredným orgánom dožiadaného štátu, zašle doklady priamo a bez odkladu tomu ústrednému orgánu.

4. Ústredný orgán, ktorý dostal návrh, môže odmietnuť konať, ak je zrejmé, že nie sú splnené podmienky vyžadované týmto dohovorom.

5. Ústredný orgán, ktorý dostal návrh, informuje bez odkladu navrhovateľa o stave vybavovania jeho návrhu.

Článok 5

1. Ústredný orgán v dožiadanom štáte prijme všetky kroky, ktoré považuje za primerané, alebo zabezpečí, aby tieto kroky boli prijaté, ak je to potrebné, tým, že začne konanie pred príslušnými orgánmi, aby
a) zistil miesto pobytu dieťaťa,
b) odvrátil poškodenie záujmov dieťaťa alebo navrhovateľa, najmä prípadnými predbežnými opatreniami,
c) zabezpečil uznanie alebo výkon rozhodnutia,
d) zabezpečil odovzdanie dieťaťa navrhovateľovi, ak bol povolený výkon,
e) informoval dožadujúci orgán o prijatých opatreniach a o ich výsledku.

2. Ak ústredný orgán v dožiadanom štáte má dôvod domnievať sa, že dieťa sa nachádza na území iného zmluvného štátu, zašle doklady priamo a bez odkladu ústrednému orgánu toho štátu.

3. S výnimkou nákladov repatriácie nebude žiaden zmluvný štát požadovať žiadne platby od navrhovateľa v súvislosti s akýmkoľvek opatrením prijatým v jeho prospech podľa odseku 1 tohto článku ústredným orgánom tohto štátu vrátane trov konania, a pokiaľ to prichádza do úvahy, trov, ktoré vznikli na základe zastúpenia advokátom.

4. Ak sa uznanie alebo výkon odmietne a ak sa ústredný orgán dožiadaného štátu domnieva, že by mal rešpektovať žiadosť navrhovateľa na začatie meritórneho konania v tom štáte, ústredný orgán sa vynasnaží zabezpečiť pre navrhovateľa zastúpenie v tomto konaní za rovnako výhodných podmienok, aké majú osoby žijúce v tom štáte a občania toho štátu, a na tento účel môže predovšetkým začať konanie pred príslušnými orgánmi toho štátu.

Článok 6

1. Ak nestanovia niečo iné osobitné dohody medzi príslušnými ústrednými orgánmi alebo dôsledky uplatnenia ustanovenia odseku 3 tohto článku,
a) písomnosti adresované ústrednému orgánu dožiadaného štátu musia byť vyhotovené v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov toho štátu, alebo doplnené prekladom do toho jazyka,
b) ústredný orgán dožiadaného štátu musí napriek tomu prijať písomnosti vyhotovené v anglickom alebo vo francúzskom jazyku, alebo doplnené prekladom do jedného z týchto jazykov.

2. Písomnosti, ktoré zasiela ústredný orgán dožiadaného štátu, vrátane výsledkov vykonaných prešetrení, môžu byť vyhotovené v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov tohto štátu, alebo v angličtine, alebo vo francúzštine.

3. Zmluvný štát môže vylúčiť čiastočne alebo úplne použitie ustanovení odseku 1 písm. b) tohto článku. Ak zmluvný štát uplatní takú výhradu, ostatné zmluvné štáty môžu proti tomuto štátu uplatniť rovnakú výhradu.

ČASŤ II


UZNANIE A VÝKON ROZHODNUTÍ O STAROSTLIVOSTI O DETI A O JEJ OBNOVE

Článok 7

Rozhodnutie týkajúce sa starostlivosti vydané v jednom zmluvnom štáte sa uznáva a je vykonateľné v inom zmluvnom štáte za predpokladu, že je vykonateľné v štáte pôvodu.

Článok 8

1. V prípade neoprávneného premiestnenia ústredný orgán dožiadaného štátu zabezpečí okamžité prijatie opatrení na obnovenie starostlivosti o dieťa, ak
a) v čase začatia konania v štáte, kde bolo rozhodnutie vydané, alebo v čase neoprávneného premiestnenia, ak toto nastalo skôr, dieťa a jeho rodičia mali výlučne štátne občianstvo toho štátu a dieťa malo svoj obvyklý pobyt na území toho štátu a
b) žiadosť o obnovenie sa uplatnila na ústrednom orgáne v lehote do šiestich mesiacov odo dňa neoprávneného premiestnenia.

2. Ak podľa právneho poriadku dožiadaného štátu sa požiadavky odseku 1 tohto článku nemôžu splniť bez zapojenia justičného orgánu, žiadne z dôvodov odmietnutia uvedené v dohovore sa nevzťahujú na súdne konanie.
3. Ak existuje dohoda medzi osobou, ktorá má dieťa v starostlivosti, a inou osobou, ktorá umožňuje osobe právo styku, pričom táto dohoda bola úradne schválená príslušným orgánom, a dieťa nebolo z cudziny vrátené po uplynutí dohodnutého času osobe, ktorá ho má v starostlivosti, starostlivosť sa obnoví podľa odseku 1 písm. b) a odseku 2 tohto článku. To isté sa týka rozhodnutia príslušného orgánu, ktorým sa priznáva také právo osobe, ktorá nemá dieťa v starostlivosti.

Článok 9

1. V prípade neoprávneného premiestnenia, iného ako uvedeného v článku 8, v ktorom bol návrh podaný ústrednému orgánu v lehote šiestich mesiacov odo dňa neoprávneného premiestnenia, môžu byť uznanie a výkon odmietnuté, iba
a) ak v prípade rozhodnutia vydaného v neprítomnosti odporcu alebo jeho právneho zástupcu nebola odporcovi riadne doručená písomnosť, ktorou sa konanie začalo, alebo obdobná písomnosť v lehote primeranej na to, aby si mohol zabezpečiť svoju obhajobu; také nedoručenie nemôže byť dôvodom na odmietnutie uznania alebo výkonu, ak sa doručenie nevykonalo z dôvodu, že odporca utajoval svoje miesto pobytu pred osobou, ktorá konanie začala v štáte pôvodu,
b) ak v prípade rozhodnutia vydaného v neprítomnosti odporcu alebo jeho právneho zástupcu, právomoc orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, nebola založená na základe
i) obvyklého pobytu odporcu alebo
ii) posledného spoločného obvyklého pobytu rodičov dieťaťa, pričom aspoň jeden z týchto rodičov musí mať naďalej tento obvyklý pobyt, alebo
iii) obvyklého pobytu dieťaťa,
c) ak je rozhodnutie nezlučiteľné s rozhodnutím týkajúcim sa starostlivosti, ktoré sa stalo vykonateľné v dožiadanom štáte pred premiestnením dieťaťa, okrem prípadov, keď dieťa malo svoj obvyklý pobyt na území dožadujúceho štátu najmenej jeden rok pred jeho premiestnením.

2. Ak návrh nebol zaslaný ústrednému orgánu, použijú sa ustanovenia odseku 1 tohto článku rovnako na žiadosť o uznanie alebo výkon, ktorá bola podaná v lehote šiestich mesiacov odo dňa neoprávneného premiestnenia.

3. Za žiadnych okolností sa cudzie rozhodnutie nesmie preskúmať vo veci samej.

Článok 10

1. V iných prípadoch, než sú uvedené v článkoch 8 a 9, sa môže uznanie a výkon odmietnuť nielen na základe dôvodov uvedených v článku 9, ale aj na základe jedného z týchto dôvodov:
a) ak sa preukáže, že dôsledky rozhodnutia sú zjavne nezlučiteľné so základnými zásadami právneho poriadku dožiadaného štátu, ktoré sa týkajú rodiny a dieťaťa,
b) ak sa preukáže, že z dôvodu zmeny okolností vrátane uplynutia času, ale nie výlučne z dôvodu zmeny pobytu dieťaťa po neoprávnenom premiestnení, dôsledky pôvodného rozhodnutia sú zjavne v rozpore s blahom dieťaťa,
c) ak v čase, keď bolo začaté konanie v štáte pôvodu,
i) dieťa bolo štátnym občanom dožiadaného štátu alebo v ňom malo svoj obvyklý pobyt a ak taká väzba neexistovala so štátom pôvodu,
ii) dieťa bolo štátnym občanom štátu pôvodu a súčasne aj dožiadaného štátu a malo svoj obvyklý pobyt v dožiadanom štáte,
d) ak je rozhodnutie nezlučiteľné s rozhodnutím vydaným v dožiadanom štáte alebo s rozhodnutím vydaným v treťom štáte, ktoré je vykonateľné v dožiadanom štáte v dôsledku konania začatého pred podaním žiadosti o uznanie alebo výkon, a ak odmietnutie je v súlade s blahom dieťaťa.

2. V rovnakých prípadoch sa uznávacie alebo vykonávacie konanie môže prerušiť na základe jedného z týchto dôvodov:
a) ak sa začalo konanie o riadnom opravnom prostriedku proti pôvodnému rozhodnutiu,
b) ak sa v dožiadanom štáte vedie konanie týkajúce sa starostlivosti o dieťa, ktoré sa začalo skôr, ako sa začalo konanie v štáte pôvodu,
c) ak je iné rozhodnutie týkajúce sa starostlivosti o dieťa predmetom vykonávacieho konania alebo akéhokoľvek iného konania týkajúceho sa uznania tohto rozhodnutia.

Článok 11

1. Rozhodnutia o práve styku a výroky rozhodnutí o práve starostlivosti, ktoré sa týkajú práva styku, sa uznávajú a vykonávajú za rovnakých podmienok ako iné rozhodnutia týkajúce sa starostlivosti.

2. Ústredný orgán dožiadaného štátu však môže určiť podmienky na dodržiavanie a výkon práva styku, pričom vezme do úvahy najmä záruky poskytnuté vo veci stranami.

3. Ak neexistuje rozhodnutie upravujúce právo styku alebo ak bolo odmietnuté uznanie alebo výkon rozhodnutia týkajúceho sa starostlivosti, ústredný orgán dožiadaného štátu môže podať návrh príslušnému orgánu na vydanie rozhodnutia upravujúceho právo styku, ak osoba, ktorá uplatňuje právo na styk, o to požiada.

Článok 12

Ak v čase premiestnenia dieťaťa do cudziny neexistuje vykonateľné rozhodnutie týkajúce sa starostlivosti o toto dieťa vydané v zmluvnom štáte, ustanovenia dohovoru sa uplatnia na akékoľvek následné rozhodnutie, ktoré sa týka starostlivosti o toto dieťa a ktoré vyhlasuje premiestnenie za nezákonné, vydané v zmluvnom štáte na žiadosť osoby, ktorá má vo veci právny záujem.

ČASŤ III


KONANIE

Článok 13

1. K žiadosti o uznanie alebo výkon rozhodnutia týkajúceho sa starostlivosti v druhom zmluvnom štáte sa musí pripojiť
a) doklad, ktorý oprávňuje ústredný orgán dožiadaného štátu konať v prospech navrhovateľa alebo určiť ďalšieho zástupcu na tento účel,
b) odpis rozhodnutia, ktorý spĺňa všetky potrebné náležitosti hodnovernosti,
c) v prípade rozhodnutia vydaného v neprítomnosti odporcu alebo jeho právneho zástupcu, doklad, ktorý osvedčuje, že odporcovi bola riadne doručená písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo obdobná písomnosť,
d) ak je to potrebné, doklad, ktorý osvedčuje v súlade s právnym poriadkom štátu pôvodu, že rozhodnutie je vykonateľné,
e) ak je to možné, vyhlásenie, z ktorého vyplýva miesto pobytu alebo pravdepodobné miesto pobytu dieťaťa v dožiadanom štáte,
f) návrh na spôsob obnovy starostlivosti o dieťa.

2. Ak je to potrebné, musia byť uvedené doklady doplnené prekladom podľa ustanovení článku 6.

Článok 14

Každý zmluvný štát použije jednoduchý a rýchly procesný postup na uznanie a výkon rozhodnutia týkajúceho sa starostlivosti o dieťa. Na ten účel zabezpečí, aby žiadosť o výkon mohla byť podaná formou jednoduchého návrhu.

Článok 15

1. Skôr ako príslušný orgán dožiadaného štátu vydá rozhodnutie podľa článku 10 ods. 1 písm. b),
a) zistí názory dieťaťa, ak ich zistenie nie je neúčelné najmä z dôvodov jeho veku a rozumovej vyspelosti, a
b) môže žiadať o vykonanie akýchkoľvek primeraných prešetrení.

2. Náklady prešetrení v inom zmluvnom štáte hradia orgány štátu, v ktorom sa vykonávajú.

3. Žiadosti o prešetrenia a ich výsledky sa môžu zaslať príslušnému orgánu prostredníctvom ústredných orgánov.

Článok 16

Na účely tohto dohovoru sa nesmie vyžadovať overenie alebo akákoľvek iná podobná formálna náležitosť.

ČASŤ IV


VÝHRADY

Článok 17

1. Zmluvný štát môže uplatniť výhradu, že v prípadoch uvedených v článkoch 8 a 9 alebo v jednom z týchto článkoch môže odmietnuť uznanie a výkon rozhodnutia týkajúceho sa starostlivosti na základe toho z dôvodov uvedených v článku 10, ktorý určí vo výhrade.

2. Uznanie a výkon rozhodnutia vydaného v zmluvnom štáte, ktorý uplatnil výhradu podľa odseku 1 tohto článku, možno odmietnuť v inom zmluvnom štáte z ktoréhokoľvek dodatočného dôvodu uvedeného vo výhrade.

Článok 18

Zmluvný štát môže uplatniť výhradu, že nebude viazaný ustanoveniami článku 12. Ustanovenia tohto dohovoru sa neuplatnia na rozhodnutia podľa článku 12, ktoré boli vydané v zmluvnom štáte, ktorý takú výhradu uplatnil.

ČASŤ V


INÉ ZMLUVNÉ NÁSTROJE

Článok 19

Tento dohovor nebráni možnosti uplatnenia akéhokoľvek iného medzinárodného zmluvného nástroja platného medzi štátom pôvodu a dožiadaným štátom alebo akejkoľvek inej právnej normy dožiadaného štátu, ktorá nevyplýva z medzinárodnej zmluvy, na účely získania uznania alebo výkonu rozhodnutia.

Článok 20

1. Tento dohovor nemá vplyv na záväzky, ktoré má zmluvný štát k nezmluvnému štátu na základe medzinárodného zmluvného nástroja, ktorý sa zaoberá otázkami upravenými týmto dohovorom.

2. Ak dva zmluvné štáty prijali alebo niekoľko zmluvných štátov prijalo unifikovanú právnu úpravu týkajúcu sa starostlivosti o deti alebo ak vytvorili osobitný systém uznávania alebo výkonu rozhodnutí v tejto oblasti, alebo ak tak urobia v budúcnosti, môžu vo vzájomnom vzťahu používať tieto normy alebo systém namiesto dohovoru alebo ktorejkoľvek jeho časti. Na to, aby mohli použiť toto ustanovenie, musia štáty oznámiť svoje rozhodnutie generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Rovnako musia oznámiť každú zmenu alebo zrušenie tohto svojho rozhodnutia.

ČASŤ VI


ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 21

Dohovor je otvorený na podpis členským štátom Rady Európy. Dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo schválení budú uložené u generálneho tajomníka Rady Európy.

Článok 22

1. Dohovor nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa, keď tri členské štáty Rady Európy vyjadrili súhlas byť viazané dohovorom podľa článku 21.

2. Vo vzťahu ku každému členskému štátu, ktorý prejaví súhlas byť viazaný týmto dohovorom následne, nadobudne dohovor platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa uloženia jeho ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo schválení.

Článok 23

1. Po nadobudnutí platnosti dohovoru môže Výbor ministrov Rady Európy prizvať ktorýkoľvek nečlenský štát Rady Európy na prístup k tomuto dohovoru na základe rozhodnutia väčšiny podľa článku 20 písm. d) Štatútu Rady Európy a jednohlasného schválenia zástupcami zmluvných štátov, ktoré sú oprávnené zasadať vo Výbore ministrov.

2. Vo vzťahu k pristupujúcemu štátu nadobudne dohovor platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa uloženia listiny o prístupe u generálneho tajomníka Rady Európy.

Článok 24

1. Každý štát môže pri podpise alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí, schválení, alebo prístupe označiť územie alebo územia, v ktorých sa dohovor uplatní.

2. Každý štát môže kedykoľvek neskôr vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy rozšíriť územnú pôsobnosť tohto dohovoru na akékoľvek iné územie označené vo vyhlásení. Vo vzťahu k tomuto územiu nadobudne dohovor platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa doručenia takého vyhlásenia generálnemu tajomníkovi.

3. Každé vyhlásenie vykonané podľa predchádzajúcich dvoch odsekov možno odvolať vo vzťahu ku ktorémukoľvek územiu označenému v takom vyhlásení oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi. Odvolanie nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa doručenia takého oznámenia generálnemu tajomníkovi.

Článok 25

1. Štát s dvoma alebo viacerými územnými celkami, v ktorých sa uplatňujú vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o deti a uznávania a výkonu rozhodnutí o starostlivosti o deti rôzne právne poriadky, môže pri podpise alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí, schválení, alebo prístupe vyhlásiť, že tento dohovor sa uplatní na všetky jeho územné celky alebo len na jeden, alebo na niekoľko z nich.

2. Každý štát môže kedykoľvek neskôr vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy rozšíriť územnú pôsobnosť tohto dohovoru na akékoľvek iné územie označené vo vyhlásení. Vo vzťahu k tomuto územiu nadobudne dohovor platnosť v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa doručenia takého vyhlásenia generálnemu tajomníkovi.

3. Každé vyhlásenie urobené podľa predchádzajúcich dvoch odsekov možno odvolať vo vzťahu ku ktorémukoľvek územiu označenému v takom vyhlásení oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi. Odvolanie nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa doručenia takého oznámenia generálnemu tajomníkovi.

Článok 26

1. Vo vzťahu k štátu, ktorý má vo veciach starostlivosti o deti dva alebo viaceré právne poriadky použiteľné pre rôzne územné celky,
a) odkaz na právny poriadok štátu, v ktorom má osoba obvyklý pobyt, alebo právny poriadok štátu, ktorého je osoba občanom, sa považuje za odkaz na právny poriadok určený pravidlami platnými v tomto štáte, alebo ak takéto pravidlá neexistujú, na ten právny poriadok, s ktorým má dotknutá osoba najužšiu väzbu,
b) odkaz na štát pôvodu alebo dožiadaný štát sa podľa okolností považuje za odkaz na územný celok, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, alebo na územný celok, v ktorom sa žiada o uznanie alebo výkon rozhodnutia, alebo o obnovu starostlivosti.

2. Odsek 1 písm. a) tohto článku sa uplatní mutatis mutandis na štáty, ktoré majú vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o deti dva alebo viaceré právne poriadky použiteľné na rôzne kategórie osôb.

Článok 27

1. Každý štát môže pri podpise alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí, schválení, alebo pristúpení vyhlásiť, že uplatňuje jednu výhradu alebo viaceré z výhrad uvedených v článku 6 ods. 3, článku 17 alebo článku 18 tohto dohovoru. Iné výhrady nie sú prípustné.

2. Každý zmluvný štát, ktorý uplatnil výhradu podľa predchádzajúceho odseku, ju môže úplne alebo čiastočne odvolať oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Odvolanie nadobudne platnosť dňom doručenia takého oznámenia generálnemu tajomníkovi.

Článok 28

Koncom tretieho roka, ktorý uplynie odo dňa nadobudnutia platnosti tohto dohovoru, a kedykoľvek neskôr z vlastného podnetu pozve generálny tajomník Rady Európy zástupcov ústredných orgánov ustanovených zmluvnými štátmi na stretnutie s cieľom analyzovať a uľahčiť vykonávanie dohovoru. Ktorýkoľvek členský štát Rady Európy, ktorý nie je zmluvnou stranou dohovoru, môže vyslať pozorovateľa. Z každého takého stretnutia sa pripraví správa a predloží sa Výboru ministrov Rady Európy na informáciu.

Článok 29

1. Každá zmluvná strana môže tento dohovor kedykoľvek vypovedať oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

2. Takáto výpoveď nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa doručenia oznámenia generálnemu tajomníkovi.

Článok 30

Generálny tajomník Rady Európy bude informovať členské štáty Rady Európy a každý iný štát, ktorý pristúpil k tomuto dohovoru, o
a) každom podpise,
b) uložení každej ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí, schválení, alebo prístupe,
c) každom dátume nadobudnutia platnosti tohto dohovoru podľa článkov 22, 23, 24 a 25,
d) každom inom úkone, oznámení alebo informácii týkajúcich sa dohovoru.

Na dôkaz toho podpísaní, súc na to riadne splnomocnení, podpísali tento dohovor.

Dané v Luxemburgu 20. mája 1980 v anglickom a vo francúzskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť, v jednom vyhotovení, ktoré bude uložené v archíve Rady Európy. Generálny tajomník Rady Európy zašle overené kópie každému členskému štátu Rady Európy a ktorémukoľvek štátu prizvanému na prístup k tomuto dohovoru.

Dohovor 344/2002 Z. z.

344/2002 Z.z.
DOHOVOR



o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (uzavretý 19. októbra 1996)


Signatárske štáty tohto dohovoru,
berúc do úvahy potrebu posilniť ochranu detí v situáciách, ktoré majú medzinárodný charakter,

želajúc si vyhnúť sa konfliktom svojich právnych systémov v otázkach právomoci, rozhodného práva, uznávania a výkonu opatrení na ochranu dieťaťa,

pripomínajúc dôležitosť medzinárodnej spolupráce na ochranu detí,

potvrdzujúc, že najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom,

zisťujúc potrebu revízie Dohovoru o právomoci orgánov a o rozhodnom práve v oblasti ochrany maloletých z 5. októbra 1961,

želajúc si prijať spoločné ustanovenia na dosiahnutie tohto cieľa s prihliadnutím na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989,

dohodli sa takto:

I. KAPITOLA
ROZSAH DOHOVORU


Článok 1

1. Cieľom tohto dohovoru je

a) určiť, orgány ktorého štátu majú právomoc prijímať opatrenia na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa,
b) určiť, aký právny poriadok majú tieto orgány použiť pri výkone svojej právomoci,
c) určiť, aký právny poriadok je rozhodujúci na posúdenie rodičovských práv a povinností,
d) upraviť uznávanie a výkon takých ochranných opatrení vo všetkých zmluvných štátoch,
e) vytvoriť medzi orgánmi zmluvných štátov spoluprácu v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu tohto dohovoru.

2. Na účely dohovoru výraz „rodičovské práva a povinnosti“ zahŕňa rodičovskú moc alebo iný podobný vzťah, ktorý určuje práva, oprávnenia a povinnosti rodičov, opatrovníkov alebo iných zákonných zástupcov k osobe alebo majetku dieťaťa.

Článok 2

Dohovor sa vzťahuje na deti od ich narodenia až do dosiahnutia veku 18 rokov.

Článok 3

Opatrenia uvedené v článku 1 sa môžu týkať najmä

a) nadobúdania, výkonu, odňatia alebo obmedzenia rodičovských práv a povinností, ako aj ich prenesenia,
b) opatrovníckeho práva vrátane práv týkajúcich sa starostlivosti o osobu dieťaťa, najmä práva určiť miesto jeho pobytu, a práva na styk s dieťaťom vrátane práva odviesť dieťa na obmedzený čas na iné miesto, ako je miesto jeho obvyklého pobytu,
c) inštitútu opatrovníctva, poručníctva a podobných inštitútov,
d) určenia a úloh osôb alebo inštitúcií, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo za jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú,
e) umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa, alebo zabezpečenia jeho výchovy inštitútom kafala alebo iným podobným inštitútom,
f) dohľadu verejných orgánov nad starostlivosťou o dieťa vykonávanou osobou, ktorá má zodpovednosť za dieťa,
g) správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.

Článok 4

Dohovor sa nevzťahuje

a) na určovanie alebo popretie rodičovstva,
b) na rozhodnutia o osvojení, opatrenia predchádzajúce osvojeniu alebo vyhlásenie osvojenia za neplatné, alebo jeho zrušenie,
c) na meno a priezvisko dieťaťa,
d) na nadobudnutie plnej právnej spôsobilosti dieťaťa,
e) na vyživovaciu povinnosť,
f) na trusty alebo otázky dedenia,
g) na sociálne zabezpečenie,
h) na verejné opatrenia všeobecnej povahy vo veciach vzdelávania alebo zdravia,
i) na opatrenia uložené ako sankcia za trestné činy spáchané deťmi,
j) na rozhodnutia vo veciach azylového práva a prisťahovalectva.

II. KAPITOLA
PRÁVOMOC


Článok 5

1. Právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.

2. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ustanovenia článku 7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa.

Článok 6

1. Právomoc rozhodovať v rozsahu článku 5 ods. 1 o utečeneckých deťoch a deťoch, ktoré sa dostali do cudziny v dôsledku nepokojov v ich domovskom štáte, majú orgány zmluvného štátu, na ktorého území sa deti nachádzajú v dôsledku premiestnenia.

2. Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa uplatní aj vo vzťahu k deťom, ktorých obvyklý pobyt nemožno určiť.

Článok 7

1. V prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa si orgány zmluvného štátu, kde malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojím premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc až dovtedy, kým dieťa nadobudlo obvyklý pobyt na území druhého štátu a

a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba vykonávajúca opatrovnícke právo sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo
b) dieťa malo pobyt na území druhého štátu aspoň jeden rok po tom, ako sa osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba vykonávajúca opatrovnícke právo dozvedela alebo mohla dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, nekoná sa o žiadosti o návrat podanej v tejto lehote, a dieťa sa zžilo s novým prostredím.

2. Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak

a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, kde malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a
b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.
Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.

3. Kým si orgány podľa odseku 1 zachovávajú právomoc, môžu orgány zmluvného štátu, na ktorého územie bolo dieťa premiestnené alebo na ktorého území je zadržiavané, prijímať iba naliehavé opatrenia podľa článku 11 potrebné na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa.

Článok 8

1. Vo výnimočných prípadoch, ak sa orgán zmluvného štátu, ktorý má právomoc podľa článku 5 alebo 6, domnieva, že orgán iného zmluvného štátu je v konkrétnom prípade v lepšej situácii na posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa, môže buď

– priamo, alebo prostredníctvom ústredného orgánu svojho štátu požiadať orgán tohto druhého zmluvného štátu, aby prevzal právomoc a prijal ochranné opatrenia, ktoré bude považovať za potrebné, alebo
– prerušiť konanie vo veci a vyzvať účastníkov, aby podali svoj návrh orgánu druhého štátu.

2. Za podmienok uvedených v predchádzajúcom odseku sa možno obrátiť na orgán niektorého z týchto zmluvných štátov:

a) štát, ktorého štátne občianstvo má dieťa,
b) štát, na ktorého území sa nachádza majetok dieťaťa,
c) štát, na ktorého orgán bol podaný návrh na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva rodičov dieťaťa,
d) štát, s ktorým má dieťa podstatnú väzbu.

3. Zúčastnené orgány môžu spolu komunikovať na účely výmeny názorov.

4. Orgán dožiadaný podľa odseku 1 môže prevziať právomoc od orgánu, ktorý má právomoc podľa článku 5 alebo 6, ak sa domnieva, že tento postup je v najlepšom záujme dieťaťa.

Článok 9

1. Ak sa orgány zmluvného štátu uvedeného v článku 8 ods. 2 domnievajú, že v konkrétnom prípade sú v lepšej situácii na posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa, môžu buď

– požiadať príslušný orgán zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt, priamo alebo prostredníctvom ústredného orgánu toho štátu, aby sa im povolilo prevziať právomoc a prijať ochranné opatrenia, ktoré považujú za potrebné, alebo
– vyzvať účastníkov, aby sami podali taký návrh orgánom zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.

2. Zúčastnené orgány môžu spolu komunikovať na účely výmeny názorov.

3. Orgán, ktorý podal žiadosť, môže začať vykonávať právomoc namiesto orgánu zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt, iba ak tento druhý orgán so žiadosťou súhlasil.

Článok 10

1. Bez ohľadu na články 5 až 9 môžu orgány zmluvného štátu pri výkone svojej právomoci na rozhodovanie o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva rodičov dieťaťa, ktoré má obvyklý pobyt na území iného zmluvného štátu, ak to upravuje právny poriadok ich štátu, prijať aj opatrenia na ochranu osoby alebo majetku tohto dieťaťa,

a) ak v čase začatia konania má jeden z rodičov dieťaťa obvyklý pobyt na území tohto štátu a ak jeden z nich má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, a
b) ak rodičia, ako aj každá iná osoba, ktorá má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, prijali právomoc týchto orgánov na prijatie ochranných opatrení, a ak je výkon tejto právomoci v najlepšom záujme dieťaťa.

2. Právomoc podľa odseku 1 na prijímanie opatrení na ochranu dieťaťa zanikne, len čo sa rozhodnutie o návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva stalo právoplatným alebo len čo sa konanie skončilo z iného dôvodu.

Článok 11

1. V každom naliehavom prípade majú orgány ktoréhokoľvek zmluvného štátu, na ktorého území sa nachádza dieťa alebo jeho majetok, právomoc na prijatie potrebných ochranných opatrení.

2. Platnosť opatrení prijatých podľa predchádzajúceho odseku, vzťahujúcich sa na dieťa s obvyklým pobytom na území zmluvného štátu, zanikne, len čo orgány, ktoré majú právomoc podľa článkov 5 až 10, prijmú opatrenia vyžadované situáciou.

3. Platnosť opatrení prijatých podľa odseku 1, vzťahujúcich sa na dieťa s obvyklým pobytom na území nezmluvného štátu, zanikne v každom zmluvnom štáte, len čo sa opatrenia vyžadované situáciou a prijaté orgánmi iného štátu uznali v danom zmluvnom štáte.

Článok 12

1. S výhradou článku 7 majú orgány zmluvného štátu, na ktorého území sa nachádza dieťa alebo jeho majetok, právomoc na prijímanie opatrení dočasnej povahy na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa s územnou pôsobnosťou obmedzenou na tento štát, ak také opatrenia nie sú nezlučiteľné s opatreniami, ktoré už prijali orgány s právomocou podľa článkov 5 až 10.

2. Platnosť opatrení prijatých na základe predchádzajúceho odseku, vzťahujúcich sa na dieťa s obvyklým pobytom na území zmluvného štátu, zanikne, len čo orgány, ktoré majú právomoc podľa článkov 5 až 10, prijmú opatrenia vyžadované situáciou.

3. Platnosť opatrení prijatých podľa odseku 1, vzťahujúcich sa na dieťa s obvyklým pobytom na území nezmluvného štátu, zanikne v každom zmluvnom štáte, len čo sa opatrenia vyžadované situáciou a prijaté orgánmi iného štátu uznali v danom zmluvnom štáte.

Článok 13

1. Orgány zmluvného štátu, ktoré majú právomoc podľa článkov 5 až 10 na prijímanie opatrení na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa, musia upustiť od výkonu svojej právomoci, ak v čase začatia konania boli už o prijatie zodpovedajúcich opatrení požiadané orgány iného zmluvného štátu, ktoré v čase podania návrhu mali právomoc podľa článkov 5 až 10, a o opatreniach ešte nebolo rozhodnuté.

2. Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa neuplatní, ak orgány, ktorým bol pôvodne podaný návrh, odmietli vykonávať svoju právomoc.

Článok 14

Opatrenia prijaté podľa článkov 5 až 10 zostanú v platnosti za podmienok v nich určených, aj keď v dôsledku zmeny okolností zaniknú skutočnosti, na ktorých bola založená právomoc, až kým ich nezmenia, nenahradia alebo nezrušia orgány, ktoré majú právomoc podľa dohovoru.

III. KAPITOLA
ROZHODNÉ PRÁVO


Článok 15

1. Pri výkone právomoci podľa ustanovení II. kapitoly použijú orgány zmluvných štátov právo svojho štátu.

2. Ak to však vyžaduje ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, výnimočne môžu použiť alebo prihliadnuť na právo iného štátu, s ktorým má situácia podstatnú väzbu.

3. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa do iného zmluvného štátu, od okamihu tejto zmeny sa podmienky vykonávania opatrení prijatých v štáte bývalého obvyklého pobytu dieťaťa spravujú právom štátu nového obvyklého pobytu.

Článok 16

1. Nadobúdanie alebo zánik rodičovských práv a povinností priamo zo zákona, bez zásahu súdneho alebo správneho orgánu sa spravuje právom štátu, kde má dieťa obvyklý pobyt.

2. Nadobúdanie alebo zánik rodičovských práv a povinností na základe dohody alebo jednostranného úkonu, bez zásahu súdneho alebo správneho orgánu sa spravuje právom štátu, kde má obvyklý pobyt dieťa v čase nadobudnutia platnosti dohody alebo jednostranného úkonu.

3. Rodičovské práva a povinnosti, ktoré existujú podľa práva štátu, kde má dieťa obvyklý pobyt, zostávajú zachované aj po zmene obvyklého pobytu do iného štátu.

4. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa, spravuje sa nadobudnutie rodičovských práv a povinností priamo zo zákona osobou, ktorá ich nenadobudla už predtým, právom štátu nového obvyklého pobytu.

Článok 17

Výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa, spravuje sa ich výkon právom štátu nového obvyklého pobytu.

Článok 18

Rodičovské práva a povinnosti podľa článku 16 sa môžu odňať alebo podmienky ich výkonu sa môžu zmeniť opatreniami prijatými podľa tohto dohovoru.

Článok 19

1. Platnosť právneho úkonu uzavretého medzi treťou osobou a inou osobou, ktorá by podľa práva štátu, v ktorom k úkonu došlo, bola oprávnená konať ako zákonný zástupca dieťaťa, nemôže sa napadnúť, ani tretia osoba sa nemôže brať na zodpovednosť len z dôvodu, že iná osoba nebola oprávnená konať ako zákonný zástupca dieťaťa podľa rozhodného práva určeného ustanoveniami tejto kapitoly okrem prípadov, keď tretia osoba vedela alebo mala vedieť, že rodičovské práva a povinnosti sa spravujú takto určeným právom.

2. Predchádzajúci odsek sa použije iba v prípade, ak k právnemu úkonu došlo medzi osobami prítomnými na území toho istého štátu.

Článok 20

Ustanovenia tejto kapitoly sa použijú, aj keď právo, na ktoré odkazujú, je právom nezmluvného štátu.

Článok 21

1. Na účely tejto kapitoly pojem „právo“ označuje všetky platné právne normy štátu okrem kolíznych noriem.

2. Ak však rozhodným právom podľa článku 16 je právo nezmluvného štátu, pričom kolízne normy tohto štátu odkazujú na právo ďalšieho nezmluvného štátu, ktorý by použil svoje hmotnoprávne normy, použijú sa normy tohto ďalšieho štátu. Ak by však tento ďalší nezmluvný štát nepoužil svoje hmotnoprávne normy, rozhodným právom je právo podľa článku 16.

Článok 22

Použitie práva určeného podľa ustanovení tejto kapitoly možno odmietnuť, iba ak by jeho použitie s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa bolo v zjavnom rozpore s verejným poriadkom.

IV. KAPITOLA
UZNANIE A VÝKON


Článok 23

1. Opatrenia prijaté orgánmi zmluvného štátu sa uznávajú bez ďalšieho konania vo všetkých ostatných zmluvných štátoch.

2. Uznanie sa však môže odmietnuť,

a) ak opatrenie prijal orgán, ktorý si právomoc nezaložil na žiadnom z princípov uvedených v II. kapitole,
b) ak v rozpore so základnými zásadami konania dožiadaného štátu sa opatrenie s výnimkou naliehavých prípadov prijalo v súdnom alebo správnom konaní bez toho, aby sa dieťaťu dala možnosť vyjadriť sa,
c) na návrh osoby, ktorá tvrdí, že opatrenie zasahuje do jej rodičovských práv a povinností, ak sa také opatrenie s výnimkou naliehavých prípadov prijalo bez toho, aby táto osoba mala možnosť vyjadriť sa,
d) ak by uznanie bolo s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa v zjavnom rozpore s verejným poriadkom dožiadaného štátu,
e) ak je opatrenie nezlučiteľné s opatrením prijatým neskôr v nezmluvnom štáte obvyklého pobytu dieťaťa, ak také neskoršie opatrenie je uznateľné v dožiadanom štáte,
f) ak sa nedodržal postup podľa článku 33.

Článok 24

Bez ohľadu na článok 23 ods. 1 každá zainteresovaná osoba môže požiadať príslušné orgány zmluvného štátu, aby rozhodli o uznaní alebo neuznaní opatrenia prijatého v inom zmluvnom štáte. Konanie sa spravuje právnym poriadkom dožiadaného štátu.

Článok 25

Orgán dožiadaného štátu je viazaný skutkovými zisteniami, na ktorých založil svoju právomoc orgán štátu, ktorý prijal opatrenie.

Článok 26

1. Ak opatrenia prijaté a vykonateľné v jednom zmluvnom štáte treba vykonať v inom zmluvnom štáte, na návrh zainteresovanej osoby sa nariadi ich výkon alebo sa zaregistrujú na účely výkonu v tomto štáte spôsobom upraveným právnym poriadkom tohto štátu.

2. Každý zmluvný štát použije na nariadenie výkonu alebo na registráciu jednoduchý a rýchly procesný postup.

3. Nariadenie výkonu alebo registrácia sa môže odmietnuť len z jedného z dôvodov uvedených v článku 23 ods. 2.

Článok 27

S výnimkou preskúmania potrebného na uplatnenie predchádzajúcich článkov sa prijaté opatrenia nesmú preskúmavať vo veci samej.

Článok 28

Opatrenia prijaté v jednom zmluvnom štáte, ktorých výkon sa nariadil alebo ktoré sa zaregistrovali na účely výkonu v druhom zmluvnom štáte, v tomto štáte sa vykonajú tak, ako keby ich prijali orgány tohto štátu. Výkon sa uskutoční podľa právneho poriadku dožiadaného štátu v rozsahu, v akom to tento právny poriadok umožňuje, s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa.

V. KAPITOLA
SPOLUPRÁCA


Článok 29

1. Zmluvný štát určí jeden ústredný orgán na vykonávanie úloh, ktoré takým orgánom ukladá dohovor.

2. Federálne štáty, štáty s viacerými právnymi systémami alebo štáty s autonómnymi územnými celkami môžu určiť viac ústredných orgánov a vymedziť ich územnú alebo personálnu pôsobnosť. Ak štát určil viac ústredných orgánov, určí, ktorému ústrednému orgánu sa majú zasielať písomnosti na účely ich postúpenia príslušnému ústrednému orgánu tohto štátu.

Článok 30

1. Ústredné orgány navzájom spolupracujú a podporujú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi svojich štátov na dosiahnutie cieľov dohovoru.

2. Ústredné orgány v súvislosti s vykonávaním dohovoru prijímajú všetky vhodné opatrenia, aby poskytli informácie o právnom poriadku svojich štátov v oblasti ochrany detí, ako aj o službách existujúcich v ich štátoch v tejto oblasti.

Článok 31

Ústredný orgán zmluvného štátu prijíma buď priamo, alebo prostredníctvom verejných orgánov, alebo iných inštitúcií všetky vhodné opatrenia, aby

a) uľahčil komunikáciu a poskytol pomoc podľa článkov 8 a 9 a podľa tejto kapitoly,
b) uľahčil dosiahnutie zmiernych riešení týkajúcich sa ochrany osoby alebo majetku dieťaťa vo veciach, na ktoré sa uplatňuje dohovor, prostredníctvom mediácie, zmierovacieho konania alebo podobných metód,
c) poskytol na žiadosť príslušného orgánu iného zmluvného štátu pomoc pri vypátraní dieťaťa, keď je predpoklad, že dieťa sa nachádza na území dožiadaného štátu a potrebuje ochranu.

Článok 32

Na odôvodnenú žiadosť ústredného orgánu alebo iného príslušného orgánu zmluvného štátu, s ktorým má dieťa podstatnú väzbu, ústredný orgán zmluvného štátu, kde má dieťa obvyklý pobyt a kde sa nachádza, priamo alebo prostredníctvom verejných orgánov alebo iných inštitúcií môže

a) poskytnúť správu o situácii dieťaťa,
b) požiadať príslušný orgán svojho štátu, aby posúdil, či treba prijať opatrenia na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa.

Článok 33

1. Keď orgán, ktorý má právomoc podľa článkov 5 až 10, zvažuje umiestnenie dieťaťa do pestúnskej alebo ústavnej starostlivosti, alebo zabezpečenie jeho výchovy prostredníctvom inštitútu kafala, alebo iného podobného inštitútu, a ak sa také umiestnenie alebo zabezpečenie výchovy má uskutočniť v druhom zmluvnom štáte, najprv sa poradí s ústredným orgánom alebo s iným príslušným orgánom tohto druhého štátu. Na tento účel mu zašle správu o dieťati spolu s uvedením dôvodov na navrhované umiestnenie alebo zabezpečenie výchovy.

2. Rozhodnutie o umiestnení alebo zabezpečení výchovy sa môže v dožadujúcom štáte prijať len vtedy, ak ústredný orgán alebo iný príslušný orgán dožiadaného štátu vyjadril s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa súhlas s takým umiestnením alebo zabezpečením výchovy.

Článok 34

1. Ak sa zvažuje prijatie ochranného opatrenia, orgány príslušné podľa tohto dohovoru môžu, ak si to situácia dieťaťa vyžaduje, požiadať akýkoľvek orgán iného zmluvného štátu, ktorý má k dispozícii informácie relevantné na ochranu dieťaťa, aby im ich poskytol.

2. Zmluvný štát môže vyhlásiť, že žiadosti podľa odseku 1 sa smú zasielať jeho orgánom len prostredníctvom jeho ústredného orgánu.

Článok 35

1. Príslušné orgány zmluvného štátu môžu požiadať orgány iného zmluvného štátu o pomoc pri výkone ochranných opatrení prijatých podľa tohto dohovoru, najmä pri zabezpečení účinného výkonu práva styku s dieťaťom, ako aj práva na udržiavanie pravidelných priamych kontaktov s dieťaťom.

2. Orgány zmluvného štátu, na ktorého území nemá dieťa svoj obvyklý pobyt, môžu na žiadosť rodiča, ktorý býva na území tohto štátu a žiada o úpravu práva styku s dieťaťom, zhromaždiť informácie alebo dôkazy a vysloviť sa o spôsobilosti rodiča vykonávať styk s dieťaťom a o podmienkach, za akých by sa styk mal vykonávať. Orgán, ktorý na základe svojej právomoci podľa článkov 5 až 10 rozhoduje o návrhu na úpravu styku s dieťaťom, vezme pred vydaním svojho rozhodnutia do úvahy takto zhromaždené informácie, dôkazy a vyjadrenia.

3. Orgán, ktorý na základe svojej právomoci podľa článkov 5 až 10 rozhoduje o práve styku s dieťaťom, môže odročiť konanie až do predloženia výsledku žiadosti podanej podľa odseku 2, najmä ak rozhoduje o návrhu na obmedzenie alebo zrušenie práva styku priznaného v štáte bývalého obvyklého pobytu dieťaťa.

4. Ustanovenia tohto článku nebránia orgánu, ktorý má právomoc podľa článkov 5 až 10, prijať dočasné opatrenia na obdobie, kým sa mu nepredloží výsledok žiadosti podanej podľa odseku 2.

Článok 36

V každom prípade, keď je dieťa vystavené vážnemu nebezpečenstvu, príslušné orgány zmluvného štátu, v ktorom sa prijali alebo sa zvažujú opatrenia na ochranu tohto dieťaťa, ak majú informáciu, že sa zmenil pobyt dieťaťa alebo že dieťa sa nachádza na území iného štátu, informujú orgány tohto štátu o existujúcom nebezpečenstve a o prijatých alebo zvažovaných opatreniach.

Článok 37

Orgán nepožiada ani nezašle informácie podľa tejto kapitoly, ak sa domnieva, že by to mohlo ohroziť osobu alebo majetok dieťaťa, alebo spôsobiť vážne ohrozenie slobody, alebo života člena rodiny dieťaťa.

Článok 38

1. Bez ohľadu na možnosť požadovať primeranú úhradu za poskytnuté služby ústredné orgány a iné verejné orgány zmluvných štátov znášajú náklady, ktoré im vzniknú pri vykonávaní ustanovení tejto kapitoly.

2. Zmluvný štát môže o úhrade nákladov uzavrieť dohody s jedným alebo s viacerými zmluvnými štátmi.

Článok 39

Zmluvný štát môže uzavrieť s jedným alebo s viacerými zmluvnými štátmi dohody na účely zlepšenia vykonávania tejto kapitoly vo vzájomných vzťahoch. Štáty, ktoré takú dohodu uzavrú, zašlú jej kópiu depozitárovi dohovoru.

VI. KAPITOLA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA


Článok 40

1. Orgány zmluvného štátu, kde má dieťa obvyklý pobyt, alebo orgány zmluvného štátu, kde sa prijalo ochranné opatrenie, môžu vydať nositeľovi rodičovských práv a povinností alebo inej osobe, ktorej sa zverila ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, na jej žiadosť osvedčenie o jej právnom postavení a o rozsahu jej oprávnení.

2. Kým sa nepreukáže opak, platí domnienka, že osoba má postavenie a oprávnenia uvedené v osvedčení.

3. Každý zmluvný štát určí orgány oprávnené vydávať osvedčenia.

Článok 41

Osobné údaje zhromaždené alebo zaslané na základe tohto dohovoru sa smú použiť výlučne na účely, na ktoré sa zhromaždili alebo zaslali.

Článok 42

Orgány, ktorým sa informácie zaslali, zaručia ich dôvernosť podľa právneho poriadku svojho štátu.

Článok 43

Doklady zaslané alebo vydané podľa tohto dohovoru sú oslobodené od vyššieho overenia alebo od inej podobnej formálnej náležitosti.

Článok 44

Každý zmluvný štát môže určiť orgány, ktorým sa zasielajú žiadosti podľa článkov 8, 9 a 33.

Článok 45

1. Určenie orgánov podľa článkov 29 a 44 sa oznámi Stálemu byru Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného.

2. Vyhlásenie podľa článku 34 ods. 2 sa zašle depozitárovi dohovoru.

Článok 46

Zmluvný štát, v ktorom sa v oblasti ochrany dieťaťa a jeho majetku uplatňujú rôzne systémy práva alebo súbory právnych noriem, nemusí uplatňovať pravidlá tohto dohovoru na riešenie konfliktov, ktoré sa týkajú len týchto systémov alebo súborov právnych noriem.

Článok 47

Vo vzťahu k štátu, ktorý má v otázkach upravených týmto dohovorom dva systémy alebo viac systémov práva, alebo súborov právnych noriem, ktoré sa uplatňujú na rôznych územných celkoch,

1. každý odkaz na obvyklý pobyt na území tohto štátu sa považuje za odkaz na obvyklý pobyt na územnom celku tohto štátu,

2. každý odkaz na prítomnosť dieťaťa na území tohto štátu sa považuje za odkaz na prítomnosť dieťaťa na územnom celku tohto štátu,

3. každý odkaz na majetok dieťaťa nachádzajúci sa na území tohto štátu sa považuje za odkaz na majetok nachádzajúci sa na územnom celku tohto štátu,

4. každý odkaz na štát, ktorého štátnym občanom je dieťa, považuje sa za odkaz na územný celok určený právnym poriadkom tohto štátu, alebo ak právny poriadok neobsahuje takéto pravidlá, na územný celok, s ktorým má dieťa najužšiu väzbu,

5. každý odkaz na štát, ktorého orgány konajú o návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva rodičov dieťaťa, považuje sa za odkaz na územný celok, ktorého orgánom sa podal taký návrh,

6. každý odkaz na štát, s ktorým má dieťa podstatnú väzbu, považuje sa za odkaz na územný celok, s ktorým má dieťa takú väzbu,

7. každý odkaz na štát, do ktorého bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo v ktorom bolo zadržané, považuje sa za odkaz na územný celok, do ktorého bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo v ktorom bolo zadržané,

8. každý odkaz na inštitúcie alebo orgány štátu okrem ústredných orgánov sa považuje za odkaz na inštitúcie alebo orgány oprávnené konať na území daného územného celku,

9. každý odkaz na právo, právny poriadok, konanie alebo orgán štátu, kde sa prijalo opatrenie, považuje sa za odkaz na právo, právny poriadok, konanie alebo orgán územného celku, kde sa prijalo opatrenie,

10. každý odkaz na právo, právny poriadok, konanie alebo orgán dožiadaného štátu sa považuje za odkaz na právo, právny poriadok, konanie alebo orgán územného celku, kde sa žiada o uznanie alebo o výkon.

Článok 48

Na určenie rozhodného práva podľa III. kapitoly vo vzťahu k štátu, ktorý sa skladá z dvoch alebo z viacerých celkov, pričom každý z nich má svoj vlastný právny poriadok alebo súbor právnych noriem v otázkach upravených týmto dohovorom, použijú sa tieto pravidlá:

a) ak existujú v tomto štáte pravidlá, ktoré určujú, ktorého územného celku právny poriadok sa použije, použije sa právny poriadok tohto celku,
b) ak také pravidlá neexistujú, použije sa právny poriadok územného celku určený podľa článku 47.

Článok 49

Na určenie rozhodného práva podľa III. kapitoly vo vzťahu k štátu, ktorý sa skladá z dvoch alebo z viacerých celkov, pričom každý z nich používa vo vzťahu k rôznym kategóriám osôb v otázkach upravených týmto dohovorom iný právny poriadok alebo súbor právnych noriem, použijú sa tieto pravidlá:

a) ak existujú v tomto štáte pravidlá, ktoré určujú, ktorý z týchto právnych poriadkov sa použije, použije sa takto určený právny poriadok,
b) ak také pravidlá neexistujú, použije sa právny poriadok alebo súbor právnych noriem, s ktorým má dieťa najužšiu väzbu.

Článok 50

Tento dohovor nemá vplyv na uplatňovanie Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980 medzi zmluvnými stranami oboch dohovorov. Nič však nebráni uplatneniu ustanovení tohto dohovoru na účely zabezpečenia návratu dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, alebo na zabezpečenie práva styku s dieťaťom.

Článok 51

Medzi zmluvnými štátmi tento dohovor nahradí Dohovor o právomoci orgánov a o rozhodnom práve v oblasti ochrany maloletých z 5. októbra 1961 a Dohovor upravujúci opatrovníctvo nad maloletými podpísaný v Haagu 12. júna 1902 bez vplyvu na uznávanie opatrení prijatých podľa uvedeného dohovoru z 5. októbra 1961.

Článok 52

1. Dohovor nemá vplyv na medzinárodnú zmluvu, ktorej zmluvnými stranami sú zmluvné štáty tohto dohovoru a ktorá obsahuje ustanovenia týkajúce sa otázok upravených dohovorom, ak zmluvné štáty tejto medzinárodnej zmluvy nevyhlásia inak.

2. Dohovor nebráni jednému alebo viacerým zmluvným štátom uzavrieť dohody, ktoré obsahujú ustanovenia týkajúce sa otázok upravených týmto dohovorom a vzťahujúce sa na deti s obvyklým pobytom na území zmluvného štátu takých dohôd.

3. Dohody, ktoré uzavrie jeden alebo viacero zmluvných štátov v otázkach upravených týmto dohovorom, nemajú vplyv na používanie ustanovení dohovoru vo vzťahu medzi týmito štátmi a ostatnými zmluvnými štátmi dohovoru.

4. Predchádzajúce odseky sa použijú aj na vzorové zákony založené na existencii osobitných väzieb regionálneho alebo iného charakteru medzi zúčastnenými štátmi.

Článok 53

1. Dohovor sa uplatní na opatrenia, len ak sa prijali v určitom štáte po nadobudnutí platnosti dohovoru pre tento štát.

2. Dohovor sa uplatní na uznanie a výkon opatrení, ktoré sa prijali po nadobudnutí platnosti dohovoru medzi štátom, v ktorom boli opatrenia prijaté, a dožiadaným štátom.

Článok 54

1. Ústrednému orgánu alebo inému orgánu zmluvného štátu sa každá písomnosť zasiela v pôvodnom jazyku s pripojeným prekladom do úradného jazyka alebo do jedného z úradných jazykov dožiadaného štátu, alebo ak taký preklad nie je možný, s prekladom do francúzskeho alebo do anglického jazyka.

2. Zmluvný štát však môže výhradou podľa článku 60 vylúčiť použitie francúzskeho alebo anglického jazyka, nie však obidvoch.

Článok 55

1. Zmluvný štát si môže podľa článku 60 vyhradiť,

a) že iba jeho orgány majú právomoc prijímať opatrenia na ochranu majetku dieťaťa, ktorý sa nachádza na území tohto štátu,
b) právo neuznať rodičovské právo alebo povinnosť, alebo opatrenie v rozsahu, v akom je nezlučiteľné s opatrením prijatým vo vzťahu k takému majetku jeho orgánmi.

2. Výhrada sa môže týkať iba niektorých druhov majetku.

Článok 56

Generálny tajomník Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného zvolá v pravidelných intervaloch Zvláštnu komisiu na účely vyhodnocovania praktického vykonávania tohto dohovoru.

VII. KAPITOLA
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA


Článok 57

1. Dohovor je otvorený na podpis štátmi, ktoré boli členmi Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného v čase jej osemnásteho zasadnutia.

2. Dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu a ratifikačné listiny alebo listiny o prijatí alebo schválení sa uložia na Ministerstve zahraničných vecí Holandského kráľovstva, depozitára dohovoru.

Článok 58

1. Každý iný štát môže k dohovoru pristúpiť po tom, ako dohovor nadobudol platnosť podľa článku 61 ods. 1.

2. Listina o prístupe sa uloží u depozitára dohovoru.

3. Prístup nadobudne platnosť iba vo vzťahu medzi pristupujúcim štátom a tými zmluvnými štátmi, ktoré neuplatnili námietku proti jeho prístupu do šiestich mesiacov po doručení oznámenia podľa článku 63 písm. b). Štát môže takú námietku uplatniť aj pri ratifikácii, prijatí alebo schválení, ktoré nasledujú po prístupe. Tieto námietky sa oznámia depozitárovi dohovoru.

Článok 59

1. Ak má štát dva územné celky alebo viac územných celkov, v ktorých sa vo veciach upravených týmto dohovorom uplatňujú rôzne systémy práva, pri podpise, ratifikácii, prijatí, schválení alebo prístupe môže vyhlásiť, že dohovor sa uplatní na všetky jeho územné celky alebo iba na niektoré z nich, a toto svoje vyhlásenie môže kedykoľvek zmeniť novým vyhlásením.

2. Každé také vyhlásenie sa oznámi depozitárovi dohovoru a musia sa v ňom výslovne označiť územné celky, na ktoré sa dohovor uplatní.

3. Ak štát neurobí vyhlásenie podľa tohto článku, dohovor sa uplatní na všetky územné celky tohto štátu.

Článok 60

1. Každý štát môže najneskôr pri ratifikácii, prijatí, schválení alebo prístupe, alebo pri vyhlásení podľa článku 59 uplatniť jednu výhradu alebo obe výhrady podľa článku 54 ods. 2 a článku 55. Iné výhrady sa nepripúšťajú.

2. Každý štát môže kedykoľvek odvolať výhradu, ktorú uplatnil. Toto odvolanie oznámi depozitárovi dohovoru.

3. Platnosť výhrady sa skončí prvým dňom tretieho kalendárneho mesiaca po oznámení podľa predchádzajúceho odseku.

Článok 61

1. Dohovor nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa uloženia tretej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo schválení podľa článku 57.

2. Potom dohovor nadobudne platnosť

a) pre každý štát, ktorý ho ratifikuje, prijme alebo schváli neskôr, prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa uloženia jeho ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo schválení,
b) pre každý pristupujúci štát prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov, ktoré uplynuli po šiestich mesiacoch podľa článku 58 ods. 3,
c) pre územné celky, na ktoré sa dohovor rozšíril podľa článku 59, prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov po oznámení podľa tohto článku.

Článok 62

1. Každý zmluvný štát môže dohovor vypovedať písomným oznámením depozitárovi dohovoru. Výpoveď sa môže obmedziť iba na niektoré územné celky, na ktoré sa dohovor uplatňuje.

2. Výpoveď nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvanástich mesiacov po doručení oznámenia depozitárovi dohovoru. Ak je na nadobudnutie platnosti výpovede v oznámení určená dlhšia lehota, výpoveď nadobudne platnosť až uplynutím tohto dlhšieho obdobia.

Článok 63

Depozitár dohovoru oznámi členským štátom Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného a štátom, ktoré k dohovoru pristúpili podľa článku 58,

a) podpisy, ratifikácie, prijatia a schválenia podľa článku 57,
b) prístupy a námietky proti prístupom podľa článku 58,
c) dátum nadobudnutia platnosti dohovoru podľa článku 61,
d) vyhlásenia podľa článku 34 ods. 2 a článku 59,
e) dohody podľa článku 39,
f) výhrady uvedené v článku 54 ods. 2 a článku 55 a odvolania výhrad podľa článku 60 ods. 2,
g) výpovede podľa článku 62.

Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení podpísali tento dohovor.

Dané v Haagu 19. októbra 1996 v anglickom a francúzskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť, v jednom vyhotovení, ktoré sa uloží v archívoch vlády Holandského kráľovstva a ktorého overený odpis sa odovzdá diplomatickou cestou každému štátu, ktorý bol členom Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného v čase jej osemnásteho zasadnutia.

PRÍLOHA

ZOZNAM ZMLUVNÝCH STRÁN DOHOVORU
K 1. JANUÁRU 2002 A PREHĽAD ICH VÝHRAD A VYHLÁSENÍ

Aktualizovaný zoznam zmluvných strán dohovoru a textov ich výhrad a vyhlásení možno získať na internetovej stránke Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného na adrese http://www.hcch.net/e/status/stat34e.html (po anglicky) alebo http://www.hcch.net/f/status/stat34f.html (po francúzsky).

1. Česká republika

a) Dohovor pre Českú republiku nadobudol platnosť 1. januára 2002.
b) Ratifikačná listina Českej republiky k dohovoru obsahuje tieto vyhlásenia:

„Podľa článku 29 dohovoru Česká republika má česť určiť Úřad pro mezinárodně právní ochranu detí so sídlom v Brne, Benešova 22, ako ústredný orgán na vykonávanie úloh uložených dohovorom.

Podľa článku 34 ods. 2 dohovoru Česká republika má česť vyhlásiť, že žiadosti podľa článku 34 ods. 1 dohovoru sa jej orgánom musia zasielať cez Úřad pro mezinárodně právní ochranu detí so sídlom v Brne, Benešova 22.

Podľa článku 44 dohovoru Česká republika má česť určiť Ministerství spravedlnosti České republiky so sídlom v Prahe 2, Vyšehradská 16, ako orgán, ktorému sa majú zasielať žiadosti o prevzatie alebo odovzdanie právomoci podľa článkov 8 a 9 dohovoru týkajúce sa súdneho konania v Českej republike alebo v inom zmluvnom štáte. Iné žiadosti podľa článkov 8 a 9 dohovoru a žiadosti o súhlas s umiestnením dieťaťa do pestúnskej alebo do ústavnej starostlivosti podľa článku 33 dohovoru sa majú zasielať na Úřad pro mezinárodně právní ochranu detí so sídlom v Brne, Benešova 22.“.

2. Monako

a) Dohovor pre Monako nadobudol platnosť 1. januára 2002.
b) Monako pri podpise a uložení ratifikačnej listiny vyhlásenia ani výhrady neurobilo.

3. Slovenská republika

a) Dohovor pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 1. januára 2002.
b) Ratifikačná listina Slovenskej republiky k dohovoru obsahuje túto výhradu a vyhlásenie:

„Podľa článku 60 dohovoru si Slovenská republika vyhradzuje právomoc svojich orgánov na prijímanie opatrení na ochranu nehnuteľného majetku dieťaťa, ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky, a vyhradzuje si právo neuznať rodičovské právo alebo povinnosť, alebo opatrenie v rozsahu, v akom je nezlučiteľné s opatrením prijatým vo vzťahu k takému majetku jej orgánmi.

Slovenská republika vyhlasuje, že žiadosti podľa článku 34 ods. 1 dohovoru sa smú zasielať jej orgánom len prostredníctvom ústredného orgánu.

Podľa článkov 29, 40 a 44 tohto dohovoru Slovenská republika určila tieto orgány:

1. ako ústredný orgán podľa článku 29:

Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné námestie 13,
813 11 Bratislava;

2. podľa článku 44 ako orgán, ktorému sa majú zasielať žiadosti podľa článku 33:

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR,
Špitálska 4,
816 43 Bratislava;

3. ako orgán na vydávanie osvedčení podľa článku 40:

Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže,
Špitálska 6,
P.O. Box 57,
814 99 Bratislava.“.

Dohovor 104/1991 Zb.

DOHOVOR 104/1991 Zb.

O PRÁVACH DIEŤAŤA


Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou tohto Dohovoru,
majúc na zreteli, že podľa zásad vyhlásených v Charte Spojených národov je uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovných a nescudziteľných práv všetkých príslušníkov ľudskej rodiny základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete,

majúc na mysli, že ľud Spojených národov v Charte znova potvrdil svoju vieru v základné ľudské práva, v dôstojnosť a hodnotu ľudskej osobnosti a že vyjadril svoje odhodlanie podporovať sociálny pokrok a zlepšovať životnú úroveň pri väčšej slobode,

uznávajúc, že Spojené národy vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v medzinárodných paktoch o ľudských právach vyhlásili a dohodli sa na tom, že každému prislúchajú v nich ustanovené práva, a to bez akéhokoľvek rozlišovania podľa rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia,

pamätajúc, že vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv Spojené národy vyhlásili, že detstvo má nárok na osobitnú starostlivosť a pomoc,

presvedčené, že rodina, ako základná jednotka spoločnosti a prirodzené prostredie pre rast a blaho všetkých svojich členov a najmä detí, musí mať nárok na potrebnú ochranu a takú pomoc, aby mohla bezo zbytku plniť svoju úlohu v spoločnosti,

uznávajúc, že v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia,

majúc na zreteli, že dieťa musí byť úplne pripravené žiť v spoločnosti vlastným životom a vychované v duchu ideálov vyhlásených v Charte Spojených národov, a to najmä v duchu mieru, dôstojnosti, znášanlivosti, slobody, rovnosti a solidarity,

majúc na mysli, že potreba zabezpečiť dieťaťu osobitnú starostlivosť bola zakotvená v Ženevskej deklarácii práv dieťaťa z r. 1924 a v Deklarácii práv dieťaťa prijatej Spojenými národmi v r. 1959 a uznaná vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach (najmä v článkoch 23 a 24), v Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (najmä v článku 10) a v štatútoch a príslušných dokumentoch odborných organizácií a medzinárodných organizácií zaoberajúcich sa starostlivosťou o blaho detí,

majúc na mysli, že ako je uvedené v Deklarácii práv dieťaťa prijatej Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 20. novembra 1959, „dieťa pre svoju telesnú a duševnú nezrelosť potrebuje osobitné záruky, starostlivosť a zodpovedajúcu právnu ochranu pred narodením aj po ňom“,

pamätajúc na ustanovenia Deklarácie sociálnych a právnych zásad ochrany a zabezpečenia blaha detí, s osobitným ohľadom na vnútroštátnu a medzinárodnú úpravu umiestňovania do inštitúcií náhradnej starostlivosti, Minimálnych štandardných pravidiel OSN týkajúcich sa výkonu súdnictva za účasti mladistvých (Pekingské pravidlá), Deklarácie o ochrane žien a detí za mimoriadnych udalostí a za ozbrojených konfliktov,

uznávajúc, že vo všetkých krajinách sveta sú deti žijúce vo výnimočne obťažných podmienkach a že tieto deti vyžadujú osobitnú pozornosť,

berúc náležitý ohľad na význam tradícií a kultúrnych hodnôt každého národa pre ochranu a harmonický rozvoj dieťaťa,

uznávajúc význam medzinárodnej spolupráce pre zlepšovanie životných podmienok detí v každej krajine a najmä v rozvojových krajinách,

dohodli sa na nasledujúcom:

ČASŤ I

Článok 1

Na účely tohto Dohovoru sa dieťaťom rozumie každá ľudská bytosť mladšia ako osemnásť rokov, pokiaľ podľa právneho poriadku, ktorý sa na dieťa vzťahuje, nie je plnoletosť dosiahnutá skôr.

Článok 2

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou tohto Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať a zabezpečiť práva ustanovené týmto Dohovorom každému dieťaťu nachádzajúcemu sa pod ich jurisdikciou bez akejkoľvek diskriminácie podľa rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného, etnického alebo sociálneho pôvodu, majetku, telesnej alebo duševnej nespôsobilosti, rodu a iného postavenia dieťaťa alebo jeho rodičov alebo zákonných zástupcov.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, urobia všetky potrebné opatrenia na to, aby bolo dieťa chránené pred všetkými formami diskriminácie alebo trestania, ktoré vyplývajú z postavenia, činnosti, vyjadrených názorov alebo presvedčenia jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo členov rodiny.

Článok 3

1. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.

3. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali štandardom ustanoveným kompetentnými úradmi, najmä v oblastiach bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a vhodnosti svojho personálu, ako aj kompetentného dozoru.

Článok 4

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, urobia všetky potrebné zákonodarné, správne a iné opatrenia na vykonávanie práv uznaných týmto Dohovorom. Pokiaľ ide o hospodárske, sociálne a kultúrne práva, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uskutočňujú také opatrenia v maximálnom rozsahu svojich prostriedkov a v prípade potreby aj v rámci medzinárodnej spolupráce.

Článok 5

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať zodpovednosť, práva a povinnosti rodičov alebo, v zodpovedajúcich prípadoch a v súlade s miestnou obyčajou, členov širšej rodiny alebo obce, zákonných zástupcov alebo iných osôb právne zodpovedných za dieťa, ktoré smerujú k zabezpečeniu jeho orientácie a usmerňovaniu pri výkone práv podľa Dohovoru v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami.

Článok 6

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú, že každé dieťa má prirodzené právo na život.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

Článok 7

1. Každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú vykonávanie týchto práv v súlade so svojím vnútroštátnym zákonodarstvom a v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi z príslušných medzinárodnoprávnych dokumentov v tejto oblasti s osobitným dôrazom na to, aby dieťa nezostalo bez štátnej príslušnosti.

Článok 8

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

2. Ak je dieťa protizákonne alebo úplne pozbavené svojej totožnosti, zabezpečia mu štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, potrebnú pomoc a ochranu pre jej urýchlené obnovenie.

Článok 9

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

2. V akomkoľvek konaní podľa odseku 1 sa poskytuje všetkým dotknutým stranám možnosť zúčastniť sa na konaní a oznámiť svoje stanoviská.

3. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

4. Ak oddelenie dieťaťa od rodičov je dôsledkom akéhokoľvek postupu štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, ako je väzba, uväznenie, vypovedanie, deportácia alebo smrť (včítane smrti, ktorá nastala z akejkoľvek príčiny v dobe, keď dotyčná osoba bola v opatrovaní štátu) jedného alebo oboch rodičov dieťaťa, tento štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, na požiadanie poskytne rodičom, dieťaťu, alebo prípadne inému členovi rodiny nevyhnutné informácie o mieste pobytu neprítomného (neprítomných) člena (členov) rodiny, ibaže by poskytnutie takej informácie odporovalo záujmu dieťaťa. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, okrem toho zabezpečia, aby podanie takej žiadosti samo o sebe nemalo žiadne nepriaznivé dôsledky pre dotknutú osobu (dotknuté osoby).

Článok 10

1. Za účelom spojenia rodiny a v súlade so záväzkom podľa čl. 9 ods. 1 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, posudzujú žiadosti dieťaťa alebo jeho rodičov o vstup na územie štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, alebo o jeho opustenie pozitívnym, humánnym a urýchleným spôsobom. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, ďalej zabezpečia, aby podanie takej žiadosti nemalo žiadne nepriaznivé dôsledky pre žiadateľa alebo členov jeho rodiny.

2. Dieťa, ktorého rodičia sa zdržiavajú v rôznych štátoch, má až na výnimočné okolnosti právo udržiavať pravidelné osobné kontakty a priame styky s oboma rodičmi. Za tým účelom a v súlade so svojím záväzkom podľa čl. 9 ods. 2 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa a jeho rodičov opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vstúpiť do svojej vlastnej krajiny. Právo opustiť ktorúkoľvek krajinu podlieha iba takým obmedzeniam, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú potrebné na ochranu národnej bezpečnosti, verejného poriadku, verejného zdravia alebo morálky alebo práv a slobôd iných a ktoré sú v súlade s ostatnými právami uznanými v tomto Dohovore.

Článok 11

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia opatrenia na potieranie nezákonného premiestňovania detí do zahraničia a ich nenavracania späť.

2. Za tým účelom sa budú štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, usilovať o uzavretie dvojstranných a mnohostranných dohôd a o prístup k existujúcim dohodám.

Článok 12

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

2. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

Článok 13

1. Dieťa má právo na slobodu prejavu; toto právo zahŕňa slobodu vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky každého druhu, bez ohľadu na hranice, či už ústne, písomne alebo tlačou, prostredníctvom umenia alebo akýmikoľvek inými prostriedkami podľa voľby dieťaťa.

2. Výkon tohto práva môže podliehať určitým obmedzeniam, ale tieto obmedzenia budú iba také, aké ustanovuje zákon a ktoré sú potrebné:

a) na rešpektovanie práv alebo povesti iných;
b) na ochranu národnej bezpečnosti alebo verejného poriadku, verejného zdravia alebo morálky.

Článok 14

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú práva a povinnosti rodičov, a v zodpovedajúcich prípadoch zákonných zástupcov, usmerňovať dieťa pri výkone jeho práva spôsobom, ktorý zodpovedá jeho rozvíjajúcim sa schopnostiam.

3. Sloboda prejavovať náboženstvo alebo vieru môže byť podrobená iba takým obmedzeniam, aké predpisuje zákon a ktoré sú potrebné na ochranu verejnej bezpečnosti, poriadku, zdravia alebo morálky alebo základných práv a slobôd iných.

Článok 15

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na slobodu združovania a slobodu pokojného zhromažďovania.

2. Výkon týchto práv nesmie byť žiadnym spôsobom obmedzovaný s výnimkou tých obmedzení, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú potrebné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti alebo verejnej bezpečnosti, verejného poriadku, verejného zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Článok 16

1. Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie ani nezákonným útokom na svoju česť a povesť.

2. Dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom.

Článok 17

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú dôležitú funkciu hromadných oznamovacích prostriedkov a zabezpečujú dieťaťu prístup k informáciám a materiálom z rôznych národných a medzinárodných zdrojov, najmä takým, ktoré sú zamerané na rozvoj sociálneho, duchovného a mravného blaha dieťaťa a tiež jeho telesného a duševného zdravia. Za tým účelom štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, povzbudzujú:

a) hromadné oznamovacie prostriedky k šíreniu informácií a materiálov, ktoré sú pre dieťa sociálne a kultúrne prospešné a ktoré zodpovedajú duchu článku 29 tohto Dohovoru,
b) medzinárodnú spoluprácu pri tvorbe, výmene a rozširovaní takých informácií a materiálov z rôznych kultúrnych, národných a medzinárodných zdrojov,
c) tvorbu a rozširovanie kníh pre deti,
d) hromadné oznamovacie prostriedky k tomu, aby brali osobitný ohľad na jazykové potreby detí patriacich k menšinovej skupine alebo domorodému obyvateľstvu,
e) tvorbu zodpovedajúcich zásad ochrany dieťaťa pred informáciami a materiálmi škodlivými pre jeho blaho, majúc na mysli ustanovenia článkov 13 a 18 Dohovoru.

Článok 18

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

2. Za účelom zaručenia a podpory práv ustanovených týmto Dohovorom poskytujú štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, rodičom a zákonným zástupcom potrebnú pomoc pri plnení ich úlohy výchovy detí a zabezpečujú rozvoj inštitúcií, zariadení a služieb starostlivosti o deti.

3. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky potrebné opatrenia na to, aby sa zabezpečilo právo detí pracujúcich rodičov využívať služby a zariadenia starostlivosti o deti, ktoré sú pre ne určené.

Článok 19

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky potrebné zákonodarné, správne, sociálne a výchovné opatrenia na ochranu detí pred akýmkoľvek telesným alebo duševným násilím, urážaním alebo zneužívaním, včítane sexuálneho zneužívania, zanedbávaním alebo nedbanlivým zaobchádzaním, trýznením alebo vykorisťovaním počas doby, keď sú v starostlivosti jedného alebo oboch rodičov, zákonných zástupcov alebo akýchkoľvek iných osôb starajúcich sa o dieťa.

2. Tieto ochranné opatrenia zahŕňajú podľa potreby účinné postupy na vytvorenie sociálnych programov zameraných na poskytnutie nevyhnutnej podpory dieťaťu a tým, ktorým sa zverilo, ako aj iné formy prevencie. Na účely zistenia, oznámenia, postúpenia, vyšetrovania, liečenia a následné sledovanie uvedených prípadov zlého zaobchádzania s deťmi zahŕňajú takisto podľa potreby postupy pre zásahy súdnych orgánov.

Článok 20

1. Dieťa dočasne alebo trvalo zbavené svojho rodinného prostredia alebo dieťa, ktoré vo vlastnom záujme nemôže byť ponechané v tomto prostredí, má právo na osobitnú ochranu a pomoc poskytovanú štátom.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia takému dieťaťu v súlade so svojím vnútroštátnym zákonodarstvom náhradnú starostlivosť.

3. Táto starostlivosť môže okrem iného zahŕňať odovzdanie do výchovy, inštitút „kafala“ podľa islamského práva, osvojenie a v potrebných prípadoch umiestnenie do vhodného zariadenia starostlivosti o deti. Pri voľbe riešenia treba brať potrebný ohľad na žiadúcu kontinuitu vo výchove dieťaťa a na jeho etnický, náboženský, kultúrny a jazykový pôvod.

Článok 21

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru a ktoré uznávajú a (alebo) povoľujú systém osvojenia, zabezpečia, aby sa v prvom rade bral do úvahy záujem dieťaťa, a:

a) zabezpečia, aby osvojenie dieťaťa povoľovali len na to kompetentné orgány, ktoré v súlade s príslušným zákonom a v ustanovenom konaní na základe všetkých zodpovedajúcich a spoľahlivých informácií určia, že osvojenie je prípustné z hľadiska postavenia dieťaťa vo vzťahu k rodičom, príbuzným a zákonným zástupcom a že, ak sa to vyžaduje, dotknuté osoby dali vedomý súhlas na osvojenie po takom prejednaní, ktoré sa môže ukázať ako potrebné;
b) uznávajú, že osvojenie v cudzej krajine možno považovať za náhradný spôsob starostlivosti o dieťa, pokiaľ dieťa nemožno odovzdať do výchovy v zariadení starostlivosti o deti alebo rodine osvojiteľa alebo sa oň nemožno starať iným vhodným spôsobom v krajine jeho pôvodu;
c) zabezpečia, aby dieťa osvojené v inej krajine využívalo rovnaké záruky a práva, ktoré by platili v prípade osvojenia vo vlastnej krajine;
d) robia všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby osvojenie v cudzej krajine neviedlo k neoprávnenému finančnému zisku zúčastnených osôb;
e) podporujú v nevyhnutných prípadoch ciele tohto článku uzavieraním dvojstranných alebo mnohostranných dohôd alebo zmlúv a v ich rámci sa usilujú o to, aby umiestnenie dieťaťa do starostlivosti v inej krajine uskutočňovali na to príslušné úrady alebo orgány.

Článok 22

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby dieťa žiadajúce o priznanie postavenia utečenca alebo ktoré sa v súlade s platným medzinárodným alebo vnútroštátnym právom a postupom považuje za utečenca, nech už je v sprievode svojich rodičov, iných osôb, alebo bez sprievodu, dostalo potrebnú ochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv ustanovených týmto Dohovorom a inými dokumentami v oblasti medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, ktorého sú uvedené štáty zmluvnými stranami.

2. Za tým účelom štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, podporujú, ak to budú považovať za potrebné, súčinnosť v úsilí Spojených národov a iných príslušných medzivládnych organizácií alebo nevládnych organizácií spolupracujúcich so Spojenými národmi na ochranu a pomoc takému dieťaťu a na vyhľadávanie rodičov alebo iných členov rodiny dieťaťa – utečenca s cieľom získať informácie potrebné na jeho opätovné spojenie s rodinou. Ak rodičov alebo iných členov rodiny nemožno nájsť, poskytuje sa dieťaťu rovnaká ochrana ako každému inému dieťaťu z akéhokoľvek dôvodu trvale alebo prechodne zbavenému svojej rodiny, ako je ustanovené týmto Dohovorom.

Článok 23

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú, že duševne alebo telesne postihnuté dieťa má požívať plný a riadny život v podmienkach zabezpečujúcich dôstojnosť, podporujúcich sebadôveru a umožňujúcich aktívnu účasť dieťaťa v spoločnosti.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo postihnutého dieťaťa na osobitnú starostlivosť, v závislosti od rozsahu existujúcich zdrojov podporujú a zabezpečujú oprávnenému dieťaťu a osobám, ktoré sa oň starajú, požadovanú pomoc zodpovedajúcu stavu dieťaťa a situácii rodičov alebo iných osôb, ktoré sa o dieťa starajú.

3. Uznávajúc osobitné potreby postihnutého dieťaťa sa pomoc v súlade s odsekom 2 poskytuje podľa možnosti bezplatne, s ohľadom na finančné zdroje rodičov alebo iných osôb, ktoré sa o dieťa starajú, a je určená na zabezpečenie účinného prístupu postihnutého dieťaťa k vzdelaniu, profesionálnej príprave, zdravotnej starostlivosti, rehabilitačnej starostlivosti, príprave na zamestnanie a odpočinok, a to spôsobom vedúcim k dosiahnutiu čo najväčšieho zapojenia dieťaťa do spoločnosti a čo najvyššieho stupňa rozvoja jeho osobnosti, včítane jeho kultúrneho a duchovného rozvoja.

4. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, v duchu medzinárodnej spolupráce podporujú výmenu zodpovedajúcich informácií v oblasti preventívnej zdravotnej starostlivosti a medicínskeho, psychologického a funkčného liečenia v prípade postihnutých detí, včítane rozširovania a prístupu k informáciám týkajúcim sa metód rehabilitačnej výchovy a profesionálnej prípravy na to, aby štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, mohli zlepšovať svoje možnosti a znalosti a prehĺbiť tak svoje skúsenosti v týchto oblastiach. V tomto smere sa berie osobitný ohľad na potreby rozvojových krajín.

Článok 24

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na dosiahnutie najvyššie dosiahnuteľnej úrovne zdravotného stavu a na využívanie liečebných a rehabilitačných zariadení. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa usilujú o zabezpečenie toho, aby žiadne dieťa nebolo pozbavené svojho práva na prístup k takým zdravotníckym službám.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sledujú plné uskutočňovanie tohto práva a najmä robia potrebné opatrenia:

a) na znižovanie dojčenskej a detskej úmrtnosti;
b) na zabezpečenie nevyhnutnej lekárskej pomoci a zdravotníckej starostlivosti pre všetky deti s dôrazom na rozvoj základnej lekárskej starostlivosti;
c) na potieranie chorôb a podvýživy tiež v rámci základnej lekárskej starostlivosti, okrem iného tiež využívaním ľahko dostupnej technológie a poskytovaním dostatočne výživnej stravy a čistej pitnej vody, pričom sa berie ohľad na nebezpečenstvá a riziká znečistenia životného prostredia;
d) na poskytnutie zodpovedajúcej starostlivosti matkám pred aj po pôrode;
e) na zabezpečenie toho, aby všetky zložky spoločnosti, najmä rodičia a deti, boli informované o zdraví a výžive detí, prednostiach kojenia, hygiene, sanitárnych podmienkach prostredia detí aj o predchádzaní nešťastným prípadom, a aby mali prístup k vzdelaniu a boli podporované pri využívaní týchto základných znalostí;
f) na rozvoj osvety a služieb v oblasti preventívnej zdravotnej starostlivosti, poradenskej služby pre rodičov a výchovy k plánovanému rodičovstvu.

3. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky účinné a potrebné opatrenia na odstránenie všetkých tradičných praktík škodiacich zdraviu detí.

4. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú podporovať medzinárodnú spoluprácu na postupné dosiahnutie plného uskutočňovania práva uznaného v tomto článku. V tejto súvislosti sa berie osobitný zreteľ na potreby rozvojových krajín.

Článok 25

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa, ktoré zverili príslušné orgány do starostlivosti, ochrany alebo liečenia telesného alebo duševného zdravia náhradnému zariadeniu, na pravidelné hodnotenie zaobchádzania s dieťaťom a všetkých ďalších okolností spojených s jeho umiestnením.

Článok 26

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na výhody sociálneho zabezpečenia včítane sociálneho poistenia a robia nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie plného uskutočňovania tohto práva v súlade s vnútroštátnym právom.

2. Tieto výhody sa podľa situácie poskytujú s ohľadom na zdroje a možnosti dieťaťa a osôb, ktoré sa oň starajú, ako aj s ohľadom na všetky ďalšie hľadiská, ktoré sú spojené so žiadosťou o poskytnutie týchto výhod podanou dieťaťom alebo v prospech dieťaťa.

Článok 27

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj.

2. Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.

3. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, v súlade s podmienkami daného štátu a v rámci svojich možností robia potrebné opatrenia pre poskytovanie pomoci rodičom a iným osobám, ktoré sa o dieťa starajú, na uskutočňovanie tohto práva a v prípade potreby poskytujú materiálnu pomoc a podporné programy, najmä v oblasti zabezpečenia potravín, šatstva a bývania.

4. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie obnovy starostlivosti o dieťa zo strany rodičov alebo iných osôb, ktoré nesú za dieťa finančnú zodpovednosť, nech už na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, alebo v zahraničí. Najmä v tých prípadoch, keď osoby, ktoré nesú za dieťa finančnú zodpovednosť, žijú v inom štáte než dieťa, štáty ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, podporujú prístup k medzinárodným dohodám alebo uzavieranie takých dohôd a takisto tak dosahujú iné zodpovedajúce dohody.

Článok 28

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na vzdelanie a s cieľom postupného uskutočňovania tohto práva a na základe rovných možností najmä:

a) zavádzajú pre všetky deti bezplatné a povinné základné vzdelanie;
b) podnecujú rozvoj rôznych foriem stredného vzdelania zahŕňajúceho všeobecné a odborné vzdelanie, robia ho prijateľným a dostupným pre každé dieťa a prijímajú iné zodpovedajúce opatrenia, ako je zavádzanie bezplatného vzdelania a, v prípade potreby, poskytovanie finančnej podpory;
c) všetkými vhodnými prostriedkami sprístupňujú vysokoškolské vzdelanie pre všetky podľa schopností;
d) sprístupňujú všetkým deťom informácie a poradenskú službu v oblasti vzdelania a odbornej prípravy na povolanie;
e) prijímajú opatrenie na podporu pravidelnej školskej dochádzky a na zníženie počtu tých, ktorí školu nedokončia.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky opatrenia nevyhnutné na to, aby sa disciplína v škole zabezpečovala spôsobom zlučiteľným s ľudskou dôstojnosťou dieťaťa a v súlade s týmto Dohovorom.

3. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, rozvíjajú a podporujú medzinárodnú spoluprácu vo veciach týkajúcich sa vzdelania, najmä s cieľom prispieť k odstráneniu nevedomosti a negramotnosti vo svete a s cieľom uľahčiť prístup k vedecko-technickým poznatkom a moderným metódam výuky. V súvislosti s tým sa bude brať osobitný ohľad na rozvojové krajiny.

Článok 29

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zhodujú, že výchova dieťaťa má smerovať k:

a) rozvoju osobnosti dieťaťa, jeho nadania a rozumových aj fyzických schopností v čo najširšom objeme;
b) výchove zameranej na posilňovanie úcty k ľudským právam a základným slobodám, a tiež k zásadám zakotveným v Charte Spojených národov;
c) výchove zameranej na posilňovanie úcty k rodičom dieťaťa, k svojej vlastnej kultúre, jazyku a hodnotám, k národným hodnotám krajiny trvalého pobytu, ako aj krajiny jeho pôvodu, a k iným civilizáciám;
d) príprave dieťaťa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia, mieru, znášanlivosti, rovnosti pohlavia a priateľstva medzi všetkými národmi, etnickými, národnostnými a náboženskými skupinami a osobami domorodého pôvodu;
e) výchove zameranej na posilňovanie úcty k prírodnému prostrediu.

2. Žiadna časť tohto článku alebo článku 28 sa nesmie vykladať spôsobom obmedzujúcim slobodu jednotlivcov a organizácií zriaďovať a riadiť výchovné inštitúcie. Za všetkých okolností je však potrebné zabezpečiť dodržiavanie princípov ustanovených v odseku 1 tohto článku a podmienok, aby vzdelanie poskytované týmito inštitúciami zodpovedalo minimálnym štandardom ustanoveným štátom.

Článok 30

V tých štátoch, v ktorých existujú etnické, náboženské alebo jazykové menšiny alebo osoby domorodého pôvodu, nesmie sa dieťaťu patriacemu k takejto menšine alebo domorodému obyvateľstvu odopierať právo spoločne s príslušníkmi svojej skupiny používať vlastnú kultúru, vyznávať a praktikovať svoje vlastné náboženstvo a používať svoj vlastný jazyk.

Článok 31

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na odpočinok a voľný čas, na účasť na hre a oddychovej činnosti zodpovedajúcej jeho veku, ako aj na slobodnú účasť na kultúrnom živote a umeleckej činnosti.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú a zabezpečujú právo dieťaťa na všestrannú účasť na kultúrnom a umeleckom živote a napomáhajú to, aby sa deťom poskytovali zodpovedajúce a rovné možnosti v kultúrnej, umeleckej oblasti, oddychovej činnosti a využívaní voľného času.

Článok 32

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na ochranu pred hospodárskym vykorisťovaním a pred vykonávaním akejkoľvek práce, ktorá môže byť preň nebezpečná, alebo brániť jeho vzdelávaniu, alebo ktorá by škodila zdraviu dieťaťa alebo jeho telesnému, duševnému, duchovnému, mravnému alebo sociálnemu rozvoju.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, prijímajú zákonodarné, správne, sociálne a výchovné opatrenia na zabezpečenie vykonávania tohto článku. Za tým účelom a s ohľadom na príslušné ustanovenia iných medzinárodných dokumentov štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, najmä:

a) určia najnižšiu vekovú hranicu alebo hranice pre vstup do zamestnania;
b) určia zodpovedajúcu úpravu pracovného času a podmienok zamestnania;
c) určia zodpovedajúce pokuty alebo iné sankcie na účinné zabezpečenie plnenia tohto článku.

Článok 33

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, prijímajú všetky nevyhnutné opatrenia, včítane zákonodarných, správnych, sociálnych a kultúrnych opatrení, na ochranu detí pred nezákonným užívaním narkotických a psychotropných látok definovaných príslušnými medzinárodnými zmluvami a na zabránenie využívania detí pri ich nezákonnej výrobe a obchodovaní s týmito látkami.

Článok 34

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú chrániť dieťa pred všetkými formami sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania. Na zabezpečenie tohto záväzku štáty najmä prijímajú nevyhnutné vnútroštátne, dvojstranné a mnohostranné medzinárodné opatrenia na zabránenie:

a) zvádzania alebo donucovania detí k akejkoľvek nezákonnej sexuálnej činnosti;
b) využívania detí na prostitúciu alebo na iné nezákonné sexuálne praktiky za účelom finančného obohacovania;
c) využívania detí v pornografii a pri výrobe pornografických materiálov za účelom finančného obohacovania.

Článok 35

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, prijímajú všetky nevyhnutné vnútroštátne, dvojstranné a mnohostranné opatrenia na zabránenie únosu detí, predávaniu detí a obchodovaniu s nimi za akýmkoľvek účelom a v akejkoľvek podobe.

Článok 36

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, chránia dieťa pred všetkými ostatnými formami vykorisťovania, ktoré akýmkoľvek spôsobom škodia blahu dieťaťa.

Článok 37

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby:

a) žiadne dieťa nebolo podrobené mučeniu alebo inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Za trestné činy spáchané osobami mladšími ako osemnásť rokov sa nebude ukladať trest smrti a trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti prepustenia na slobodu;
b) žiadne dieťa nebolo nezákonne alebo svojvoľne pozbavené slobody. Zatknutie, zadržanie alebo uväznenie dieťaťa sa vykonáva v súlade so zákonom a používa sa len ako krajné opatrenie a na najkratší potrebný čas;
c) s každým dieťaťom pozbaveným slobody sa zaobchádzalo s ľudskosťou a s úctou k vrodenej dôstojnosti ľudskej bytosti a spôsobom, ktorý berie ohľad na potreby osoby daného veku. Predovšetkým musí byť každé také dieťa umiestnené oddelene od dospelých, iba ak by sa uvážilo, že neoddeľovať ho od dospelých je v jeho vlastnom záujme, a s výnimkou závažných okolností musí mať právo udržiavať písomný a priamy styk so svojou rodinou;
d) každé dieťa pozbavené slobody malo právo okamžitého prístupu k právnej alebo inej zodpovedajúcej pomoci, ako aj na právo odvolávať sa na súd alebo iný právomocný, nezávislý a nestranný orgán proti rozhodnutiu o odňatí slobody a v každom takom prípade na prijatie neodkladného rozhodnutia.

Článok 38

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú uznávať a zabezpečovať dodržovanie noriem medzinárodného humanitárneho práva, ktoré sa na ne vzťahujú v prípade ozbrojených konfliktov a ktoré sa dotýkajú dieťaťa.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky vykonateľné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa osoby, ktoré nedosiahli vek pätnástich rokov, priamo nezúčastnili na bojových akciách.

3. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zdržujú povolávania do svojich ozbrojených síl osôb mladších ako pätnásť rokov. Pri povolávaní osôb, ktoré dosiahli vek pätnásť rokov, ale mladších ako osemnásť rokov, prijímajú prednostne osoby staršie.

4. V súlade so svojimi záväzkami podľa medzinárodného humanitárneho práva, ktoré majú vzťah k ochrane civilného obyvateľstva za ozbrojených konfliktov, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, prijímajú všetky vykonateľné opatrenia na zabezpečenie ochrany detí postihnutých konfliktom a starostlivosti o ne.

Článok 39

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky nevyhnutné opatrenia na podporu telesného a duševného zotavenia a sociálnej reintegrácie dieťaťa, ktoré je obeťou akejkoľvek formy zanedbania, využívania za účelom finančného obohacovania alebo zneužívania, mučenia alebo inej formy krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania alebo ozbrojeného konfliktu. Zotavenie a reintegrácia sa uskutočňujú v mieste a prostredí podporujúcom zdravie, sebaúctu a dôstojnosť dieťaťa.

Článok 40

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa obvineného, obžalovaného alebo uznaného za vinné z porušenia trestného práva na také zaobchádzanie, ktoré rozvíja zmysel dieťaťa pre dôstojnosť a česť, ktoré znovu posilňuje úctu dieťaťa k ľudským právam a základným slobodám iných a berie ohľad na vek dieťaťa, napomáha znovuzačlenenie a zapojenie dieťaťa do prospešného pôsobenia v spoločnosti.

2. Za tým účelom a s ohľadom na príslušné ustanovenia medzinárodnoprávnych dokumentov štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, najmä zabezpečujú, aby:

a) žiadne dieťa nebolo obvinené, obžalované alebo uznané za vinné z porušenia trestného práva pre konanie alebo opomenutie, ktoré nezakazovalo vnútroštátne alebo medzinárodné právo v čase, keď k nim došlo;
b) každé dieťa obvinené alebo obžalované z porušenia trestného práva malo prinajmenšom tieto nasledujúce záruky:

i) považovať ho za nevinné až dovtedy, keď je podľa zákona preukázaná vina;
ii) okamžite a priamo v potrebných prípadoch prostredníctvom jeho rodičov alebo zákonného zástupcu informovať ho o obvineniach proti nemu vznášaných, a mať pri príprave a uplatnení svojej obhajoby právnu alebo inú potrebnú pomoc;
iii) aby vec bez odkladu rozhodol v súlade so zákonom príslušný, nezávislý a nestranný úrad alebo súdny orgán v spravodlivom procese v prítomnosti právneho zástupcu alebo inej zodpovedajúcej osoby a v prítomnosti rodičov alebo zákonných zástupcov dieťaťa, ibaže by sa zvážilo, že ich prítomnosť, najmä s ohľadom na vek a situáciu dieťaťa, nie je v jeho záujme;
iv) aby nebolo nútené vypovedať alebo priznávať vinu; aby sa mohlo oboznamovať s výpoveďami svedkov buď priamo, alebo prostredníctvom iných a aby sa zabezpečila rovnoprávna účasť svedkov obhajoby a hodnotenie ich výpovedí;
v) ak bolo rozhodnuté, že sa dieťa previnilo proti trestnému zákonu, aby toto rozhodnutie, ako aj akékoľvek v dôsledku toho prijaté opatrenia, boli v súlade so zákonom preskúmateľné vyšším právoplatným, nezávislým a nestranným orgánom alebo súdnym orgánom;
vi) aby sa mu zabezpečila bezplatná pomoc tlmočníka, ak dieťa nerozumie jazyku používanému v konaní alebo ním nehovorí;
vii) aby sa vo všetkých štádiách konania plne uznávalo jeho súkromie.

3. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa usilujú o vypracovanie zákonov a zákonných procedúr, o zriaďovanie orgánov a inštitúcií osobitne určených pre deti obvinené, obžalované alebo uznané za vinné z porušenia trestného práva a najmä o:

a) určenie najnižšej vekovej hranice, pred ktorej dosiahnutím sa deti považujú za nespôsobilé porušiť trestné právo;
b) v prípade potreby prijatia opatrení na zaobchádzanie s takými deťmi bez použitia súdnej procedúry za predpokladu plného dodržiavania ľudských práv a právnych záruk.

4. Je nevyhnutné vytvoriť rôzne záruky, ako je opatrovateľská služba, pravidlá o poradenstve a dozore; konzultatívne služby; zavedenie skúšobnej lehoty; náhradná starostlivosť; programy vzdelávania a prípravy zabezpečenia takého zaobchádzania s deťmi, ktoré zodpovedá ich blahu, ako aj ich pomerom a spáchanému deliktu.

Článok 41

Nič v tomto Dohovore sa nedotýka ustanovení, ktoré vo väčšej miere napomáhajú uskutočnenie práv dieťaťa a ktoré môžu byť obsiahnuté v

a) právnom poriadku štátu, ktorý je zmluvnou stranou, alebo
b) medzinárodnom práve, ktoré je pre taký štát záväzné.

ČASŤ II

Článok 42

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú s využitím zodpovedajúcich prostriedkov široko informovať o zásadách a ustanoveniach tohto Dohovoru tak medzi dospelými, ako aj medzi deťmi.

Článok 43

1. Pre zisťovanie pokroku dosiahnutého štátmi, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, pri plnení záväzkov prijatých týmto Dohovorom sa zriaďuje Výbor pre práva dieťaťa, ktorý vykonáva určené funkcie.

2. Výbor sa skladá z desiatich odborníkov vysokého morálneho charakteru a uznávaných schopností v oblasti, ktorá je predmetom tohto Dohovoru. Členov výboru volia štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, z radov ich štátnych príslušníkov a vykonávajú túto funkciu ako súkromné osoby, pričom sa berie ohľad na spravodlivé zemepisné rozdelenie a na zastúpenie hlavných právnych systémov.

3. Členovia výboru sa volia tajným hlasovaním zo zoznamu osôb navrhnutých štátmi, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru. Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, môže zo svojich občanov vymenovať jednu osobu.

4. Prvé voľby do výboru sa konajú najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa, keď tento Dohovor nadobudne účinnosť, a potom každé dva roky. Najmenej štyri mesiace predo dňom konania každých volieb generálny tajomník Spojených národov listom vyzve štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, aby do dvoch mesiacov predložili svoje návrhy. Generálny tajomník potom pripraví zoznam všetkých takto navrhnutých osôb v abecednom poriadku s udaním štátu, ktoré tieto osoby navrhli, a predloží ho štátom, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru.

5. Voľby sa konajú na zasadaniach štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zvolaných generálnym tajomníkom do sídla Spojených národov. Na týchto zasadaniach, na ktorých dve tretiny štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, tvoria kvórum, sú do výboru zvolené tie osoby, ktoré dostanú najväčší počet hlasov a absolútnu väčšinu hlasov prítomných a hlasujúcich zástupcov štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru.

6. Členovia výboru sa volia na obdobie štyroch rokov. Vystupujúceho člena možno voliť znova, ak je navrhnutý. Funkčné obdobie piatich členov výboru zvolených v prvých voľbách uplynie koncom druhého roka; bez meškania po prvých voľbách predseda vyžrebuje na zasadaní mená týchto piatich členov.

7. Ak člen výboru zomrie alebo odstúpi alebo oznámi, že z akéhokoľvek dôvodu nemôže ďalej plniť svoje povinnosti vo výbore, štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru a ktorý ho navrhol za kandidáta, vymenuje iného svojho občana, ktorý so súhlasom výboru vykonáva funkciu po zvyšok funkčného obdobia.

8. Výbor vypracuje vlastný rokovací poriadok.

9. Výbor zvolí svojich funkcionárov na obdobie dvoch rokov.

10. Zasadania výboru sa normálne konajú v sídle Spojených národov alebo v inom vyhovujúcom mieste určenom výborom. Výbor sa pravidelne schádza raz ročne. Dobu trvania zasadania výboru určujú a v prípade potreby kontrolujú štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, na svojom zasadaní, s výhradou schválenia Valným zhromaždením.

11. Generálny tajomník Spojených národov poskytne personál a zariadenie potrebné na účinné plnenie funkcií výboru podľa tohto Dohovoru.

12. So súhlasom Valného zhromaždenia dostanú členovia výboru utvoreného podľa tohto Dohovoru odmenu z prostriedkov Spojených národov za podmienok, o ktorých rozhodne Valné zhromaždenie.

Článok 44

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú predkladať prostredníctvom generálneho tajomníka Spojených národov správy o opatreniach prijatých na uvedenie práv uznaných v tomto Dohovore do života a o pokroku, ktorý sa dosiahol pri používaní týchto práv:

a) do dvoch rokov odo dňa, čo sa stali zmluvnou stranou Dohovoru;
b) potom každých päť rokov.

2. V správach podľa tohto článku sa poukáže na prípadné skutočnosti a ťažkosti, ktoré sa týkajú stupňa plnenia záväzkov podľa tohto Dohovoru. Správy takisto obsahujú informácie dostatočné na to, aby sa zabezpečil úplný prehľad výboru o vykonávaní Dohovoru v príslušnej krajine.

3. Štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, ktorý predložil výboru komplexnú úvodnú správu, nemusí v nasledujúcich správach predložených na základe odseku 1 písm. b) opakovať základné informácie prv poskytnuté.

4. Výbor môže od štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, požadovať ďalšie informácie významné pre vykonávanie Dohovoru.

5. Výbor prostredníctvom Hospodárskej a sociálnej Rady predkladá Valnému zhromaždeniu Spojených národov každé dva roky správu o svojej činnosti.

6. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, svoje správy sprístupňujú širokej verejnosti vo vlastnej krajine.

Článok 45

Pre zabezpečenie účinného vykonávania Dohovoru a podnecovania medzinárodnej spolupráce v oblasti upravenej týmto Dohovorom:

a) Odborné organizácie, UNICEF a iné orgány Spojených národov majú právo byť prítomné na rokovaní o vykonávaní tých ustanovení tohto Dohovoru, ktoré spadajú do oblasti ich činnosti. Výbor môže vyzvať odborné organizácie, UNICEF a iné príslušné orgány podľa svojej úvahy, aby podali názory odborníkov na vykonávanie Dohovoru v oblastiach spadajúcich do ich činnosti.
b) Výbor podľa svojej úvahy postupuje odborným organizáciám, UNICEF a iným príslušným orgánom správy, ktoré došli od štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, obsahujúce požiadavku alebo ukazujúce na potrebu technickej rady alebo pomoci, prípadne doplnené o poznámky alebo návrhy výboru týkajúce sa týchto požiadaviek alebo oznámení.
c) Výbor môže odporučiť Valnému zhromaždeniu, aby požiadalo generálneho tajomníka, aby z poverenia Valného zhromaždenia vykonal zisťovania týkajúce sa špecifických otázok, ktoré majú vzťah k právam dieťaťa.
d) Výbor môže robiť návrhy a všeobecné odporúčania založené na informáciách získaných na základe článkov 44 a 45 tohto Dohovoru. Tieto návrhy a všeobecné odporúčania sa postupujú dotknutému štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, a oznamujú Valnému zhromaždeniu zároveň s prípadnými pripomienkami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru.

ČASŤ III

Článok 46

Tento Dohovor je otvorený na podpis všetkým štátom.

Článok 47

Tento Dohovor podlieha ratifikácii. Ratifikačné listiny sa ukladajú u generálneho tajomníka Spojených národov.

Článok 48

Tento Dohovor zostáva otvorený na prístup všetkým štátom. Listiny o prístupe sa ukladajú u generálneho tajomníka Spojených národov.

Článok 49

1. Tento Dohovor nadobudne platnosť tridsiaty deň po dátume uloženia dvadsiatej ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe u generálneho tajomníka Spojených národov.

2. Pre každý štát, ktorý Dohovor ratifikoval alebo k nemu pristúpil po uložení dvadsiatej ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe, nadobudne Dohovor platnosť tridsiaty deň po uložení jeho ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe.

Článok 50

1. Ktorýkoľvek štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, môže navrhnúť zmenu Dohovoru a predložiť ju generálnemu tajomníkovi Spojených národov. Generálny tajomník potom oboznámi s pozmeňovacím návrhom štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, so žiadosťou, aby mu oznámili, či sú pre zvolanie konferencie štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, ktorá by návrh posúdila a rozhodla o ňom. Generálny tajomník zvolá túto konferenciu pod záštitou Organizácie Spojených národov, ak sa vysloví aspoň tretina štátov pre jej usporiadanie. Každý pozmeňovací návrh prijatý väčšinou štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, prítomných a hlasujúcich na konferencii sa predloží Valnému zhromaždeniu Organizácie Spojených národov na schválenie.

2. Zmena odsúhlasená na základe odseku 1 tohto článku nadobudne platnosť, ak bude schválená Valným zhromaždením Spojených národov a prijatá dvojtretinovou väčšinou štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru.

3. Ak nadobudne zmena platnosť, stáva sa záväznou pre štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, ktoré ho prijali. Ostatné štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sú naďalej viazané len ustanoveniami tohto Dohovoru a ktorýmikoľvek predchádzajúcimi zmenami, ktoré prijali.

Článok 51

1. Generálny tajomník Spojených národov prijíma a rozosiela všetkým štátom text výhrad, ktoré štáty urobili pri ratifikácii alebo prístupe k Dohovoru.

2. Výhrada nezlučiteľná s predmetom a účelom tohto Dohovoru, sa nepripúšťa.

3. Výhrady môžu byť kedykoľvek odvolané oznámením zaslaným generálnemu tajomníkovi Spojených národov, ktorý o tom informuje všetky štáty. Také oznámenie je účinné dňom, v ktorom bolo doručené generálnemu tajomníkovi.

Článok 52

Štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, môže tento Dohovor vypovedať písomným oznámením generálnemu tajomníkovi Spojených národov. Vypovedanie sa stane účinným jeden rok po dni, v ktorom bolo doručené generálnemu tajomníkovi.

Článok 53

Tento Dohovor bude uložený u generálneho tajomníka Spojených národov.

Článok 54

U generálneho tajomníka Spojených národov bude uložený pôvodný text tohto Dohovoru, ktorého anglické, arabské, čínske, francúzske, ruské a španielske znenie má rovnakú platnosť.

Na dôkaz toho podpísaní splnomocnenci, ktorí sú na to riadne poverení svojimi vládami, podpísali tento Dohovor.

Dané v New Yorku 20. novembra 1989.

Dohovor 119/2001 Z. z.

119/2001 Z.z.
DOHOVOR



o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí


Zmluvné štáty tohto dohovoru,
súc pevne presvedčené, že vo veciach týkajúcich sa opatrovníctva detí majú ich záujmy prvoradú dôležitosť,
vedené želaním chrániť deti na medzinárodnej úrovni pred škodlivými účinkami ich neoprávneného premiestnenia alebo zadržania a stanoviť postup na zabezpečenie ich urýchleného návratu do štátu ich obvyklého pobytu, ako aj zaistiť ochranu práva styku,

rozhodli sa na tento účel uzavrieť dohovor

a dohodli sa takto:

KAPITOLA I
ROZSAH DOHOVORU


Článok 1

Cieľom tohto dohovoru je

a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a
b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

Článok 2

Zmluvné štáty prijmú všetky primerané opatrenia na zabezpečenie cieľov dohovoru na svojom území. Na tento účel použijú konania, ktoré zabezpečia čo najrýchlejšie skončenie veci.

Článok 3

Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak

a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a
b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.
Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.

Článok 4

Dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa skončí, keď dieťa dosiahne vek 16 rokov.

Článok 5

Na účely tohto dohovoru

a) „opatrovnícke právo“ zahŕňa práva týkajúce sa starostlivosti o osobu dieťaťa a najmä právo určiť miesto jeho pobytu,
b) „právo styku“ zahŕňa právo odviesť dieťa na obmedzený čas na iné miesto, ako je miesto jeho obvyklého pobytu.

KAPITOLA II
ÚSTREDNÉ ORGÁNY


Článok 6

Zmluvný štát určí ústredný orgán na vykonávanie povinností, ktoré dohovor ukladá takýmto orgánom.

Federálne štáty, štáty s viac než jedným právnym systémom alebo štáty, ktoré majú autonómne územné celky, môžu určiť viac než jeden ústredný orgán a určiť územný rozsah ich pôsobnosti. Štát, ktorý určil viac než jeden ústredný orgán, určí súčasne ústredný orgán, ktorému sa môžu zasielať žiadosti, aby ich postúpil príslušnému ústrednému orgánu v tomto štáte.

Článok 7

Ústredné orgány navzájom spolupracujú a podporujú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi svojich štátov na zabezpečenie urýchleného návratu detí a dosiahnutie ďalších cieľov tohto dohovoru.
Predovšetkým prijímajú samy alebo prostredníctvom iných orgánov alebo osôb všetky vhodné opatrenia, aby

a) zistili, kde sa nachádza dieťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané,
b) zabránili ďalšej ujme dieťaťa alebo poškodeniu záujmov zainteresovaných osôb prijatím predbežných opatrení alebo zabezpečením prijatia takýchto opatrení,
c) zabezpečili dobrovoľné vrátenie dieťaťa alebo prispeli k zmiernemu riešeniu situácie,
d) si vo vhodných prípadoch navzájom vymieňali informácie o sociálnom prostredí dieťaťa,
e) poskytovali informácie všeobecnej povahy o právnom poriadku svojho štátu v rozsahu týkajúcom sa vykonávania dohovoru,
f) podali návrh na začatie súdneho alebo správneho konania s cieľom nariadiť návrat dieťaťa alebo napomáhať jeho začatie a vo vhodných prípadoch prijímali opatrenia na zabezpečenie práva styku alebo jeho účinného výkonu,
g) poskytli alebo uľahčili poskytnutie procesnej pomoci a právneho poradenstva vrátane zastúpenia právnym zástupcom alebo poradcom, ak si to vyžadujú okolnosti,
h) prijali administratívne opatrenia, ktoré sú potrebné a primerané na zabezpečenie bezpečného návratu dieťaťa,
i) sa vzájomne informovali o vykonávaní tohto dohovoru, a ak je to možné, odstraňovali prekážky jeho vykonávania.

KAPITOLA III
NÁVRAT DETÍ


Článok 8

Osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá tvrdí, že dieťa bolo premiestnené alebo zadržané v rozpore s opatrovníckym právom, sa môže obrátiť so žiadosťou na ústredný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa alebo na ústredný orgán iného zmluvného štátu o pomoc pri zabezpečení návratu dieťaťa.

Žiadosť musí obsahovať

a) údaje o totožnosti žiadateľa, dieťaťa, ako aj osoby, ktorá údajne dieťa premiestnila alebo zadržala,
b) dátum narodenia dieťaťa, ak je známy,
c) dôvody, o ktoré opiera žiadateľ svoju žiadosť o návrat dieťaťa,
d) všetky dostupné údaje o tom, kde sa dieťa nachádza, a o totožnosti osoby, u ktorej sa má dieťa nachádzať.
K žiadosti možno pripojiť alebo ju možno doplniť o
e) overený odpis relevantného rozhodnutia alebo dohody,
f) osvedčenie alebo prísažné vyhlásenie vydané ústredným orgánom alebo iným príslušným orgánom štátu obvyklého pobytu dieťaťa alebo inou zodpovednou osobou, týkajúce sa relevantných právnych noriem tohto štátu,
g) akúkoľvek inú relevantnú listinu.

Článok 9

Ak ústredný orgán, ktorému bola doručená žiadosť podľa článku 8, má dôvod domnievať sa, že dieťa sa nachádza na území iného zmluvného štátu, postúpi žiadosť v priamom styku a urýchlene ústrednému orgánu tohto zmluvného štátu a informuje o tom podľa okolností dožadujúci ústredný orgán alebo žiadateľa.

Článok 10

Ústredný orgán štátu, na ktorého území sa dieťa nachádza, prijme všetky primerané opatrenia na dosiahnutie dobrovoľného vrátenia dieťaťa alebo zabezpečí prijatie takýchto opatrení.

Článok 11

Justičné alebo správne orgány zmluvných štátov budú v konaní o návrat dieťaťa konať bez odkladu.

Ak príslušný justičný alebo správny orgán nevydá rozhodnutie do šiestich týždňov odo dňa začatia konania, žiadateľ alebo ústredný orgán dožiadaného štátu má právo na vlastný podnet alebo na požiadanie ústredného orgánu dožadujúceho štátu dostať vyjadrenie o dôvodoch omeškania. Ak bola ústrednému orgánu dožiadaného štátu doručená odpoveď, zašle ju podľa okolností dožadujúcemu ústrednému orgánu alebo žiadateľovi.

Článok 12

Ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa.

Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím.

Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.

Článok 13

Bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že

a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo
b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie.
Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.
Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

Článok 14

Pri hodnotení, či došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu podľa článku 3, môžu justičné alebo správne orgány dožiadaného štátu bezprostredne prihliadnuť na právny poriadok štátu obvyklého pobytu dieťaťa, ako aj na súdne alebo správne rozhodnutia bez ohľadu na to, či boli v štáte obvyklého pobytu formálne uznané alebo nie, aj bez osobitného konania, ktorého účelom je dôkaz cudzieho práva alebo uznanie cudzieho rozhodnutia, ktoré by sa inak muselo uplatniť.

Článok 15

Súdne alebo správne orgány zmluvného štátu môžu pred vydaním rozhodnutia vo veci návratu dieťaťa požiadať, aby žiadateľ zabezpečil od orgánu štátu obvyklého pobytu dieťaťa rozhodnutie alebo iný doklad o tom, že premiestnenie alebo zadržanie bolo neoprávnené podľa článku 3 dohovoru, ak takéto rozhodnutie či doklad možno v tomto štáte získať. Ústredné orgány zmluvných štátov poskytnú žiadateľovi pomoc v potrebnom rozsahu na zabezpečenie takého rozhodnutia alebo dokladu.

Článok 16

Po doručení oznámenia o neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní dieťaťa podľa článku 3 sa justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, na ktorého územie bolo dieťa premiestnené alebo na ktorého území je zadržiavané, zdržia rozhodovania vo veci opatrovníckeho práva, až kým sa nerozhodne, že návrat dieťaťa sa podľa tohto dohovoru neuskutoční, okrem prípadu, keď v primeranej lehote po doručení oznámenia nebola podaná žiadosť podľa tohto dohovoru.

Článok 17

Skutočnosť, že v dožiadanom štáte bolo vydané alebo je uznateľné rozhodnutie o opatrovníckom práve, nie je dôvodom na odmietnutie návratu dieťaťa podľa tohto dohovoru, ale justičné alebo správne orgány dožiadaného štátu môžu dôvody, ktoré viedli k vydaniu takéhoto rozhodnutia, vziať do úvahy pri postupe podľa dohovoru.

Článok 18

Ustanovenia tejto kapitoly neobmedzujú právomoc justičného alebo správneho orgánu nariadiť návrat dieťaťa kedykoľvek.

Článok 19

Rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.

Článok 20

Návrat dieťaťa podľa článku 12 možno odmietnuť, ak by to nepripúšťali základné princípy ochrany ľudských práv a základných slobôd dožiadaného štátu.

KAPITOLA IV
PRÁVO STYKU


Článok 21

Žiadosť na prijatie opatrení na zabezpečenie práva styku alebo jeho účinného výkonu sa môže zaslať ústredným orgánom zmluvných štátov rovnakým spôsobom ako žiadosť o návrat dieťaťa.

Ústredné orgány sú podľa článku 7 povinné spolupracovať, aby podporili nerušený výkon práva styku a dodržiavanie podmienok, ktorými môže byť výkon tohto práva podmienený. Ústredné orgány prijímajú opatrenia, aby podľa možnosti odstránili všetky prekážky výkonu tohto práva.

Ústredné orgány môžu samy alebo prostredníctvom iných orgánov alebo osôb podať návrh na začatie konania na úpravu práva styku alebo na ochranu tohto práva a na zabezpečenie plnenia podmienok, ktorými môže byť výkon tohto práva podmienený, alebo napomáhať začatie takého konania.

KAPITOLA V
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA


Článok 22

V súdnom alebo v správnom konaní podľa tohto dohovoru sa nesmie požadovať zloženie žiadnej záruky alebo zálohy bez ohľadu na jej označenie na zabezpečenie úhrady trov a nákladov.

Článok 23

Pri vykonávaní tohto dohovoru sa nesmie požadovať vyššie overenie alebo podobná formálna náležitosť.

Článok 24

Každá žiadosť, písomnosť alebo iná listina zasielaná ústrednému orgánu dožiadaného štátu sa vyhotoví v pôvodnom jazyku a pripojí sa k nej preklad do úradného jazyka alebo do jedného z úradných jazykov dožiadaného štátu, alebo ak takýto preklad nemožno zabezpečiť, preklad do francúzštiny alebo angličtiny.

Zmluvný štát môže výhradou podľa článku 42 vylúčiť použitie francúzskeho alebo anglického jazyka, nie však oboch, pri akejkoľvek žiadosti, písomnosti a listine zasielanej jeho ústrednému orgánu.

Článok 25

Štátni občania zmluvných štátov a osoby, ktoré majú obvyklý pobyt na území týchto štátov, majú vo veciach súvisiacich s vykonávaním tohto dohovoru nárok na procesnú pomoc a právne poradenstvo v každom inom zmluvnom štáte za rovnakých podmienok ako štátni občania tohto štátu, ktorí majú na jeho území obvyklý pobyt.

Článok 26

Každý ústredný orgán znáša vlastné náklady pri vykonávaní tohto dohovoru.

Ústredné orgány a iné verejné služby zmluvných štátov nesmú vyberať žiadne poplatky v súvislosti so žiadosťami podanými podľa tohto dohovoru. Najmä nesmú požadovať žiadne platby od žiadateľa na úhradu nákladov a trov konania alebo prípadné výdavky spojené s účasťou právneho zástupcu alebo poradcu. Môžu však požadovať úhradu nákladov, ktoré vznikli alebo vzniknú v súvislosti so zabezpečením návratu dieťaťa.

Zmluvný štát však môže výhradou podľa článku 42 vyhlásiť, že nebude znášať náklady uvedené v predchádzajúcom odseku, spojené s účasťou právneho zástupcu alebo poradcov alebo so súdnym konaním okrem tých, ktoré možno uhradiť z jeho systému procesnej pomoci a právneho poradenstva.

Po nariadení návratu dieťaťa alebo vydaní rozhodnutia týkajúceho sa práva styku podľa tohto dohovoru môžu justičné alebo správne orgány uložiť osobe, ktorá premiestnila alebo zadržala dieťa, alebo zabránila výkonu práva styku, aby uhradila nevyhnutné náklady, ktoré vynaložil žiadateľ alebo ktoré boli vynaložené v jeho prospech, vrátane cestovných nákladov, nákladov alebo platieb vynaložených na lokalizáciu dieťaťa, nákladov právneho zastúpenia žiadateľa a nákladov návratu dieťaťa.

Článok 27

Ak je zrejmé, že podmienky predpísané týmto dohovorom nie sú splnené alebo že žiadosť je inak neodôvodnená, ústredný orgán nie je povinný žiadosť prijať. V takom prípade ústredný orgán obratom informuje žiadateľa alebo v závislosti od okolností prípadu ústredný orgán, ktorého prostredníctvom bola žiadosť podaná, o dôvodoch jej neprijatia.

Článok 28

Ústredný orgán môže žiadať, aby sa k žiadosti pripojilo písomné plnomocenstvo, ktoré ho oprávňuje konať v mene žiadateľa, alebo na také účely určiť svojho zástupcu.

Článok 29

Dohovor nebráni žiadnej osobe, inštitúcii ani inej právnickej osobe, ktorá tvrdí, že došlo k porušeniu opatrovníckeho práva alebo práva styku podľa článku 3 alebo článku 32, aby sa obrátila na justičné alebo správne orgány zmluvného štátu priamo, či na základe ustanovení tohto dohovoru, alebo nie.

Článok 30

Žiadosť doručená ústrednému orgánu alebo priamo justičným či správnym orgánom zmluvného štátu v súlade s podmienkami určenými týmto dohovorom, ako aj všetky listiny a informácie k nej pripojené alebo poskytnuté ústredným orgánom majú dôkaznú moc v konaní na súdoch alebo v správnych orgánoch zmluvných štátov.

Článok 31

Vo vzťahu k štátu, ktorý má vo veciach opatrovníctva dva systémy práva alebo viac systémov práva, ktoré sa uplatňujú na rôznych územných celkoch,

a) každý odkaz na obvyklý pobyt na území tohto štátu treba považovať za odkaz na obvyklý pobyt na územnom celku tohto štátu,
b) každý odkaz na právny poriadok štátu obvyklého pobytu sa považuje za odkaz na právny poriadok územného celku v tom štáte, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt.

Článok 32

Vo vzťahu k štátu, ktorý má vo veciach opatrovníctva dva systémy práva alebo viac systémov práva, ktoré sa uplatňujú na rôzne kategórie osôb, každý odkaz na právo tohto štátu sa považuje za odkaz na ten systém práva, ktorý sa podľa právneho poriadku tohto štátu má použiť.

Článok 33

Štát, v ktorom rôzne územné celky majú vlastné právne normy týkajúce sa opatrovníctva detí, nie je povinný použiť tento dohovor, ak by ho nebol povinný použiť štát, ktorý má jednotný systém práva.

Článok 34

Tento dohovor sa vo veciach, ktoré sú predmetom jeho úpravy, uplatňuje prednostne pred Dohovorom o právomoci orgánov a rozhodnom práve v oblasti ochrany maloletých z 5. októbra 1961 medzi zmluvnými stranami oboch dohovorov. Inak tento dohovor nebráni použitiu iného medzinárodného zmluvného nástroja platného medzi štátom pôvodu a dožiadaným štátom alebo inej právnej normy dožiadaného štátu na účely dosiahnutia návratu dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, alebo na zabezpečenie práva styku.

Článok 35

Dohovor sa uplatní medzi zmluvnými štátmi iba v tých prípadoch neoprávneného premiestnenia alebo zadržania, ku ktorým došlo po nadobudnutí platnosti dohovoru pre tieto štáty.

Ak bolo urobené vyhlásenie podľa článku 39 alebo 40, odkaz na zmluvný štát v predchádzajúcom odseku sa považuje za odkaz na územný celok alebo celky, na ktoré sa dohovor bude uplatňovať.

Článok 36

Žiadne ustanovenie tohto dohovoru nebráni dvom alebo viacerým zmluvným štátom, aby sa na účel zníženia prekážok návratu dieťaťa dohodli, že vo vzájomnom vzťahu nepoužijú niektoré ustanovenia dohovoru, ktoré takéto prekážky spôsobujú.

KAPITOLA VI
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA


Článok 37

Dohovor je otvorený na podpis štátom, ktoré boli členmi Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného v čase jej štrnásteho zasadnutia.

Dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu a ratifikačné listiny alebo listiny o prijatí, alebo schválení sa uložia na Ministerstve zahraničných vecí Holandského kráľovstva.

Článok 38

Každý iný štát môže k dohovoru pristúpiť.

Listina o prístupe bude uložená na Ministerstve zahraničných vecí Holandského kráľovstva.

Dohovor nadobudne platnosť pre pristupujúci štát prvým dňom tretieho kalendárneho mesiaca od uloženia jeho listiny o prístupe.

Prístup nadobudne platnosť iba vo vzťahu medzi pristupujúcim štátom a tým zmluvným štátom, ktorý vyhlási, že prístup prijal. Takéto vyhlásenie musí urobiť každý členský štát, ktorý dohovor ratifikuje, prijme alebo schváli následne po prístupe. Takéto vyhlásenie sa uloží na Ministerstve zahraničných vecí Holandského kráľovstva a toto ministerstvo zašle jeho overenú kópiu každému zmluvnému štátu diplomatickou cestou.

Dohovor nadobudne platnosť medzi pristupujúcim štátom a štátom, ktorý vyhlásil, že prijíma tento prístup, prvým dňom tretieho kalendárneho mesiaca od uloženia vyhlásenia o prijatí.

Článok 39

Každý štát môže pri podpise, ratifikácii, prijatí, schválení alebo prístupe vyhlásiť, že dohovor sa uplatní na všetky územia, za ktorých medzinárodné vzťahy je zodpovedný, alebo na jedno takéto územie, alebo na niekoľko z nich. Toto vyhlásenie, ako aj akékoľvek neskoršie rozšírenie sa oznámi Ministerstvu zahraničných vecí Holandského kráľovstva.

Článok 40

Ak má zmluvný štát dva územné celky alebo viac územných celkov, v ktorých sa vo veciach upravených týmto dohovorom uplatňujú rôzne systémy práva, môže pri podpise, ratifikácii, prijatí, schválení alebo prístupe vyhlásiť, že dohovor sa uplatní na všetky jeho územné celky alebo len na jeden, alebo na niekoľko z nich, a môže takéto svoje vyhlásenie kedykoľvek zmeniť novým vyhlásením.

Každé takéto vyhlásenie sa oznámi Ministerstvu zahraničných vecí Holandského kráľovstva a musia sa v ňom výslovne označiť územné celky, na ktoré sa dohovor bude uplatňovať.

Článok 41

Ak má zmluvný štát systém štátnej moci, v ktorom je výkonná, súdna a zákonodarná moc rozdelená medzi ústredné a iné orgány tohto štátu, podpis alebo ratifikácia, prijatie, alebo schválenie tohto dohovoru, alebo prístup k nemu týmto štátom, alebo ním urobené vyhlásenie podľa článku 40 nemá žiaden vplyv na vnútroštátnu deľbu moci v tomto štáte.

Článok 42

Každý štát môže najneskôr pri ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpe, alebo pri vyhlásení podľa článku 39 alebo 40 uplatniť jednu výhradu alebo obe výhrady uvedené v článku 24 a článku 26 ods. 3. Iné výhrady sú neprípustné.

Každý štát môže kedykoľvek odvolať výhradu, ktorú uplatnil. Takéto odvolanie sa oznámi Ministerstvu zahraničných vecí Holandského kráľovstva.

Výhrada stráca platnosť prvým dňom tretieho kalendárneho mesiaca od oznámenia podľa predchádzajúceho odseku.

Článok 43

Dohovor nadobudne platnosť prvým dňom tretieho kalendárneho mesiaca od uloženia tretej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe podľa článkov 37 a 38.

Potom dohovor nadobudne platnosť

1. pre každý štát, ktorý ho ratifikuje, prijme, schváli alebo k nemu pristúpi neskôr, prvým dňom tretieho kalendárneho mesiaca od uloženia jeho ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe,
2. pre každé územie alebo územný celok, na ktoré bol dohovor rozšírený podľa článku 39 alebo 40, prvým dňom tretieho kalendárneho mesiaca od oznámenia podľa týchto článkov.

Článok 44

Dohovor zostane v platnosti päť rokov odo dňa nadobudnutia platnosti podľa prvého odseku článku 43 aj pre štáty, ktoré ho ratifikovali, prijali alebo schválili, alebo k nemu pristúpili neskôr.

Ak nebude dohovor vypovedaný, predĺži sa jeho platnosť automaticky každých päť rokov.

Výpoveď sa oznámi Ministerstvu zahraničných vecí Holandského kráľovstva najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím päťročného obdobia. Môže sa obmedziť na určité územia alebo územné celky, na ktoré sa dohovor uplatňuje.

Výpoveď bude mať platnosť iba vo vzťahu k štátu, ktorý ju uplatnil. Dohovor zostane v platnosti pre ostatné zmluvné štáty.

Článok 45

Ministerstvo zahraničných vecí Holandského kráľovstva oznámi členským štátom konferencie a štátom, ktoré k dohovoru pristúpili podľa článku 38,

1. podpisy a ratifikácie, prijatia a schválenia podľa článku 37,
2. prístupy podľa článku 38,
3. dátum nadobudnutia platnosti dohovoru podľa článku 43,
4. rozšírenia podľa článku 39,
5. vyhlásenia podľa článkov 38 a 40,
6. výhrady podľa článku 24 a článku 26 ods. 3 a odvolania podľa článku 42,
7. výpovede podľa článku 44.

Na dôkaz tohto podpísaní, súc na to riadne splnomocnení, podpísali tento dohovor.

Dané v Haagu 25. októbra 1980 v anglickom a vo francúzskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť, v jednom vyhotovení, ktoré sa uloží v archíve vlády Holandského kráľovstva a ktorého overený odpis sa odovzdá diplomatickou cestou každému členskému štátu Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného v čase jej štrnásteho zasadnutia.

Dohovor 380/2001 Z.z.

380/2001 Z.z.
DOHOVOR

o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach

 


Signatárske štáty tohto dohovoru,

uznávajúc, že pre harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa je potrebné, aby vyrastalo v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia,

pripomínajúc, že každý štát by mal predovšetkým prijať primerané opatrenia, ktoré umožnia dieťaťu zostať v opatere jeho pôvodnej rodiny,

uznávajúc, že medzištátne osvojenie môže poskytnúť výhodu stálej rodiny dieťaťu, pre ktoré sa nedá nájsť vhodná rodina v štáte jeho pôvodu,

presvedčené o potrebe prijať opatrenia na zaručenie toho, aby sa medzištátne osvojenia konali v najlepšom záujme dieťaťa a pri rešpektovaní jeho základných práv a na zabránenie únosom, predaju alebo obchodovaniu s deťmi,

želajúc si na ten účel vypracovať spoločné ustanovenia, berúc do úvahy zásady prijaté v medzinárodných zmluvných dokumentoch, najmä v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z 20. novembra l989 a v Deklarácii Organizácie Spojených národov o sociálnych a právnych zásadách týkajúcich sa ochrany a blaha detí, s osobitným zreteľom na pestúnsku starostlivosť a osvojenie na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni (Rezolúcia Valného zhromaždenia 4l/85 z 3. decembra l986),

dohodli sa takto:

I. KAPITOLA
PREDMET DOHOVORU

 

Článok 1

Cieľom tohto dohovoru je

a) vytvoriť záruky, aby sa medzištátne osvojenia uskutočňovali iba v najlepšom záujme dieťaťa a pri rešpektovaní jeho základných práv priznaných medzinárodným právom,
b) zaviesť systém spolupráce medzi zmluvnými štátmi, ktorý zabezpečí, že tieto záruky sa budú dodržiavať, a tým zabrániť únosom, predaju alebo obchodovaniu s deťmi,
c) zabezpečiť v zmluvných štátoch uznanie osvojení, ktoré sa uskutočnili na základe dohovoru.

Článok 2

1. Dohovor sa uplatní, ak dieťa s obvyklým pobytom v jednom zmluvnom štáte („štát pôvodu“) bolo alebo má byť premiestnené do iného zmluvného štátu („prijímajúci štát“), a to buď po jeho osvojení v štáte pôvodu manželmi alebo jednou osobou s obvyklým pobytom v prijímajúcom štáte, alebo na účely takého osvojenia v prijímajúcom štáte alebo v štáte pôvodu.
2. Dohovor upravuje iba osvojenia, ktoré vytvárajú trvalý zväzok rodiča a dieťaťa.

Článok 3

Dohovor sa neuplatní, ak súhlasy uvedené v článku 17 písm. c) neboli udelené predtým, ako dieťa dovŕšilo vek 18 rokov.

II. KAPITOLA
PODMIENKY MEDZIŠTÁTNYCH OSVOJENÍ

 

Článok 4

Osvojenie podľa dohovoru sa uskutoční, iba ak príslušné orgány štátu pôvodu

a) určili, že dieťa je osvojiteľné,
b) dospeli po dôkladnom zvážení možností umiestnenia dieťaťa v štáte pôvodu k záveru, že medzištátne osvojenie je v najlepšom záujme dieťaťa,
c) presvedčili sa, že
1. osobám, inštitúciám a orgánom, ktorých súhlas sa na osvojenie vyžaduje, sa poskytlo potrebné poradenstvo a že boli riadne informované o dôsledkoch svojho súhlasu, najmä či osvojenie spôsobí zánik právneho vzťahu medzi dieťaťom a jeho pôvodnou rodinou, alebo nie,
2. tieto osoby, inštitúcie a úrady dali svoj súhlas dobrovoľne, v zákonom požadovanej forme a bol vyhotovený písomne,
3. súhlasy sa nezískali za platbu alebo protihodnotu iného druhu a neboli odvolané a
4. súhlas matky, ak sa vyžaduje, sa udelil až po narodení dieťaťa, a
d) presvedčili sa, že vzhľadom na vek a stupeň vyspelosti dieťaťa
1. dieťaťu sa poskytlo poradenstvo a riadne bolo informované o účinkoch osvojenia a o dôsledkoch svojho súhlasu s osvojením, ak sa taký súhlas vyžaduje,
2. želania a názory dieťaťa boli zohľadnené,
3. súhlas dieťaťa s osvojením, ak sa vyžaduje, bol udelený dobrovoľne, v zákonom požadovanej forme a vyhotovený písomne,
4. tento súhlas nebol získaný za platbu alebo protihodnotu iného druhu.

Článok 5

Osvojenie podľa dohovoru sa uskutoční, iba ak príslušné orgány prijímajúceho štátu

a) dospeli k záveru, že perspektívni osvojitelia sú spôsobilí a vhodní na osvojenie,
b) presvedčili sa, že perspektívnym osvojiteľom sa poskytlo potrebné poradenstvo, a
c) dospeli k záveru, že dieťaťu sa povolil alebo sa povolí vstup do tohto štátu a umožní sa mu trvalo zdržiavať na jeho území.

III. KAPITOLA
ÚSTREDNÉ ORGÁNY A AKREDITOVANÉ INŠTITÚCIE

 

Článok 6

1. Zmluvný štát určí ústredný orgán, ktorý bude vykonávať úlohy uložené takýmto orgánom podľa dohovoru.

2. Federálne štáty, štáty s viacerými právnymi systémami alebo štáty s autonómnymi územnými celkami môžu určiť viac ústredných orgánov a vymedziť územný alebo personálny rozsah ich činností. Ak štát určil viac ústredných orgánov, určí ústredný orgán, ktorému sa budú zasielať písomnosti na účely ich postúpenia príslušnému ústrednému orgánu v tomto štáte.

Článok 7

1. Ústredné orgány navzájom spolupracujú a podporujú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi svojich štátov na účely ochrany detí a dosiahnutia ostatných cieľov dohovoru.

2. Ústredné orgány prijímajú priamo všetky vhodné opatrenia, aby

a) poskytli informácie o právnom poriadku svojich štátov týkajúcom sa osvojenia a iné všeobecné informácie, ako sú štatistické údaje a štandardné tlačivá,
b) priebežne sa navzájom informovali o uplatňovaní dohovoru, a ak je to možné, odstraňovali prekážky pri jeho vykonávaní.

Článok 8

Ústredné orgány prijímajú buď priamo, alebo prostredníctvom verejných orgánov všetky vhodné opatrenia na predchádzanie nezákonnému finančnému alebo inému obohateniu v súvislosti s osvojením a na zabránenie všetkým postupom, ktoré sú v rozpore s cieľmi dohovoru.

Článok 9

Ústredné orgány prijímajú buď priamo, alebo prostredníctvom verejných orgánov, alebo iných inštitúcií riadne akreditovaných v ich štáte všetky vhodné opatrenia, najmä na účely
a) zhromažďovania, uchovávania a výmeny informácií o situácii dieťaťa a perspektívnych osvojiteľov v rozsahu potrebnom na ukončenie osvojenia,
b) uľahčenia, sledovania a urýchlenia konania smerujúceho k dosiahnutiu osvojenia,
c) podpory adopčného poradenstva a postadopčných služieb vo svojich štátoch,
d) vzájomného poskytovania všeobecných hodnotiacich správ o skúsenostiach s medzištátnymi osvojeniami,
e) poskytovania odpovede na opodstatnené žiadosti iných ústredných orgánov alebo verejných orgánov o informácie súvisiace s konkrétnym prípadom osvojenia v rozsahu povolenom právnym poriadkom ich štátov.

Článok 10

Akreditácia sa udelí a ponechá iba tým inštitúciám, ktoré preukážu svoju spôsobilosť riadne vykonávať úlohy im zverené.

Článok 11

Akreditovaná inštitúcia

a) sleduje výlučne neziskové ciele v súlade s podmienkami a v rozsahu, ktoré určili príslušné orgány štátu akreditácie,
b) je riadená a obsadzovaná osobami kvalifikovanými na prácu v oblasti medzištátnych osvojení z hľadiska svojich morálnych vlastností a vzdelania alebo skúseností, a
c) je vo veciach svojho zloženia, činnosti a finančnej situácie pod dohľadom príslušných orgánov tohto štátu.

Článok 12

Inštitúcia akreditovaná v jednom zmluvnom štáte môže pôsobiť v inom zmluvnom štáte, iba ak ju na to oprávnia príslušné orgány obidvoch štátov.

Článok 13

Označenie ústredných orgánov a vo vhodných prípadoch rozsah ich činnosti, ako aj názvy a adresy akreditovaných inštitúcií oznámi každý zmluvný štát Stálemu byru Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného.

IV. KAPITOLA
PROCESNÉ POŽIADAVKY PRI MEDZIŠTÁTNOM OSVOJENÍ

 

Článok 14

Osoby s obvyklým pobytom v jednom zmluvnom štáte, ktoré si želajú osvojiť dieťa s obvyklým pobytom v inom zmluvnom štáte, obrátia sa so žiadosťou na ústredný orgán v štáte svojho obvyklého pobytu.

Článok 15

1. Ak ústredný orgán prijímajúceho štátu dospeje k záveru, že žiadatelia sú na osvojenie spôsobilí a vhodní, vypracuje správu obsahujúcu informácie o ich totožnosti, spôsobilosti a vhodnosti na osvojenie, o pôvode, rodinných pomeroch a zdravotnom stave, o ich sociálnom prostredí, motivácii na osvojenie, o schopnosti zvládnuť medzištátne osvojenie, ako aj o charakteristických vlastnostiach detí, o ktoré by boli schopní sa starať.

2. Ústredný orgán zašle túto správu ústrednému orgánu štátu pôvodu.

Článok 16

1. Ak ústredný orgán štátu pôvodu dospeje k záveru, že dieťa je osvojiteľné,

a) vypracuje správu obsahujúcu informácie o jeho totožnosti, osvojiteľnosti, pôvode, sociálnom prostredí, rodinných pomeroch, zdravotnom stave vrátane zdravotného stavu rodiny dieťaťa a o akýchkoľvek zvláštnych potrebách dieťaťa,
b) riadne zváži doterajšiu výchovu dieťaťa a jeho etnické, náboženské a kultúrne zázemie,
c) presvedčí sa, že súhlasy sa získali v súlade s článkom 4,
d) rozhodne, najmä na základe správ týkajúcich sa dieťaťa a jeho perspektívnych osvojiteľov, či plánované umiestnenie je v najlepšom záujme dieťaťa.

2. Ústredný orgán zašle ústrednému orgánu prijímajúceho štátu svoju správu o dieťati a dôkaz, že vyžadované súhlasy boli získané, a dôvody svojho rozhodnutia o umiestnení, pričom dbá o to, aby neodhalil totožnosť matky a otca, ak sa v štáte pôvodu ich totožnosť nesmie odhaliť.

Článok 17

Rozhodnutie o tom, že dieťa sa odovzdá perspektívnym osvojiteľom, možno v štáte pôvodu prijať, iba ak

a) ústredný orgán tohto štátu sa presvedčil, že perspektívni osvojitelia súhlasia,
b) ústredný orgán prijímajúceho štátu také rozhodnutie schválil, ak také schválenie vyžaduje právny poriadok tohto štátu alebo ústredný orgán štátu pôvodu,
c) ústredné orgány oboch štátov odsúhlasili, že osvojenie sa môže uskutočniť, a
d) dospelo sa k záveru podľa článku 5, že perspektívni osvojitelia sú na osvojenie spôsobilí a vhodní a že dieťaťu sa povolil alebo sa povolí vstup do tohto štátu a umožní sa mu trvalo sa na jeho území zdržiavať.

Článok 18

Ústredné orgány oboch štátov prijmú všetky potrebné kroky, aby pre dieťa získali povolenie na vycestovanie zo štátu pôvodu a na jeho vstup do prijímajúceho štátu s možnosťou trvalo sa tam zdržiavať.

Článok 19

1. Premiestnenie dieťaťa do prijímajúceho štátu sa môže uskutočniť, iba ak boli splnené požiadavky článku l7.

2. Ústredné orgány oboch štátov zabezpečia, aby sa toto premiestnenie uskutočnilo za bezpečných a primeraných okolností, a ak je to možné, v sprievode osvojiteľov alebo perspektívnych osvojiteľov.

3. Ak sa premiestnenie dieťaťa neuskutoční, správy podľa článkov 15 a 16 sa zašlú späť orgánom, ktoré ich poskytli.

Článok 20

Ústredné orgány sa priebežne informujú o procese osvojenia a o opatreniach prijatých na jeho ukončenie, ako aj o priebehu umiestnenia, ak sa vyžaduje skúšobná lehota.

Článok 21

1. Ak sa má osvojenie uskutočniť po premiestnení dieťaťa do prijímajúceho štátu a ústredný orgán tohto štátu sa domnieva, že ďalšie trvanie umiestnenia dieťaťa u perspektívnych osvojiteľov nie je v najlepšom záujme dieťaťa, tento ústredný orgán prijme opatrenia potrebné na ochranu dieťaťa, najmä zabezpečí,
a) aby dieťa bolo odňaté perspektívnym osvojiteľom a postará sa o jeho dočasnú starostlivosť,
b) po konzultácii s ústredným orgánom štátu pôvodu bez odkladu nové umiestnenie dieťaťa s perspektívou osvojenia, alebo ak to nie je vhodné, zabezpečí náhradnú dlhodobú starostlivosť; osvojenie sa neuskutoční, kým ústredný orgán štátu pôvodu nebol riadne informovaný o nových perspektívnych osvojiteľoch,
c) v krajnom prípade návrat dieťaťa, ak to jeho záujem vyžaduje.

2. V závislosti najmä od veku a stupňa vyspelosti dieťaťa je nutné konzultovať s dieťaťom, a ak je to vhodné, musí sa získať aj jeho súhlas s opatreniami vykonávanými podľa tohto článku.

Článok 22

1. Úlohy ústredného orgánu podľa tejto kapitoly môžu vykonávať verejné orgány alebo inštitúcie akreditované podľa III. kapitoly v rozsahu povolenom právnym poriadkom ich štátu.

2. Každý zmluvný štát môže zaslať depozitárovi dohovoru vyhlásenie o tom, že úlohy ústredného orgánu podľa článkov 15 až 21 môžu v jeho štáte vykonávať v rozsahu povolenom právnym poriadkom a pod dohľadom príslušných orgánov toho štátu aj inštitúcie alebo osoby, ktoré
a) spĺňajú požiadavky bezúhonnosti, odbornosti, skúsenosti a zodpovednosti vyžadované týmto štátom, a
b) sú kvalifikované z hľadiska svojich morálnych vlastností a vzdelania alebo skúseností na to, aby pracovali v oblasti medzištátnych osvojení.

3. Zmluvný štát, ktorý urobí vyhlásenie podľa odseku 2, priebežne informuje Stále byro Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného o názvoch/menách a adresách týchto inštitúcií a osôb.

4. Každý zmluvný štát môže zaslať depozitárovi dohovoru vyhlásenie o tom, že osvojenie detí s obvyklým pobytom na jeho území sa môže uskutočniť, len ak úlohy ústredných orgánov sa vykonávajú v súlade s odsekom 1.

5. Bez ohľadu na prípadné vyhlásenie urobené podľa odseku 2 sa správy podľa článkov 15 a 16 v každom prípade vyhotovia pod dohľadom ústredného orgánu alebo iných orgánov alebo inštitúcií uvedených v odseku 1.

V. KAPITOLA
UZNANIE A ÚČINKY OSVOJENIA

 

Článok 23

1. Osvojenie osvedčené príslušným orgánom štátu osvojenia ako osvojenie, ktoré sa uskutočnilo podľa dohovoru, uznáva sa v ostatných zmluvných štátoch bez ďalšieho konania. V osvedčení sa uvedie, kedy a kto vyjadril súhlas v zmysle článku 17 písm. c).

2. Každý zmluvný štát oznámi pri podpise, ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení depozitárovi dohovoru označenie a úlohy orgánu alebo orgánov, ktoré sú v tomto štáte oprávnené vydať osvedčenie. Oznámi depozitárovi aj každú zmenu určenia týchto orgánov.

Článok 24

Uznanie osvojenia možno odmietnuť v zmluvnom štáte, iba ak osvojenie je v zrejmom rozpore s jeho verejným poriadkom, pričom sa musí zvážiť najlepší záujem dieťaťa.

Článok 25

Zmluvný štát môže depozitárovi dohovoru zaslať vyhlásenie o tom, že nebude uznávať podľa tohto dohovoru osvojenia, ktoré sa uskutočnili na základe dohody uzavretej podľa článku 39 ods. 2.

Článok 26

1. Uznanie osvojenia znamená uznanie

a) právneho zväzku rodiča a dieťaťa medzi dieťaťom a jeho osvojiteľmi,
b) rodičovských práv a povinností osvojiteľov voči dieťaťu,
c) ukončenia predtým existujúceho právneho vzťahu medzi dieťaťom a jeho matkou a otcom, ak osvojenie má tento účinok v zmluvnom štáte, v ktorom sa osvojenie uskutočnilo.

2. V prípade osvojenia, ktoré má účinok ukončenia predtým existujúceho právneho vzťahu rodiča a dieťaťa, má dieťa v prijímajúcom štáte a v každom inom zmluvnom štáte, v ktorom sa osvojenie uznalo, práva rovnocenné tým, ktoré vyplývajú z osvojenia majúceho taký účinok v príslušnom štáte.

3. Ustanovenia predchádzajúcich odsekov nevylučujú použitie akéhokoľvek ustanovenia priaznivejšieho pre dieťa platného v zmluvnom štáte, v ktorom sa má osvojenie uznať.

Článok 27

1. Ak osvojenie, ktoré sa uskutočnilo v štáte pôvodu, nemá účinok ukončenia predtým existujúceho právneho vzťahu rodiča a dieťaťa, môže sa v prijímajúcom štáte, v ktorom sa osvojenie na základe dohovoru uznáva, transformovať na osvojenie, ktoré taký účinok má, ak

a) právny poriadok prijímajúceho štátu to dovoľuje a
b) súhlasy uvedené v článku 4 písm. c) a d) sa udelili alebo sa udelia na účel takého osvojenia.

2. Článok 23 sa použije aj na rozhodnutie o transformácii osvojenia.

VI. KAPITOLA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

 

Článok 28

Dohovor nemá vplyv na zákony štátu pôvodu, ktoré vyžadujú, aby osvojenie dieťaťa s obvyklým pobytom v tomto štáte sa uskutočnilo v tomto štáte alebo ktoré zakazujú umiestnenie dieťaťa v prijímajúcom štáte alebo jeho premiestnenie do tohto štátu pred osvojením.

Článok 29

Medzi perspektívnymi osvojiteľmi a rodičmi dieťaťa alebo inou osobou, ktorá sa stará o dieťa, nesmie sa uskutočniť žiadny kontakt, kým sa nesplnia požiadavky článku 4 písm. a) až c) a článku 5 písm. a) okrem prípadu, ak sa osvojenie uskutočňuje v rámci rodiny alebo ak je kontakt v súlade s podmienkami určenými príslušným orgánom štátu pôvodu.

Článok 30

1. Príslušné orgány zmluvného štátu zaručia, že informácie, ktoré majú o pôvode dieťaťa, najmä informácie týkajúce sa identity jeho rodičov a ich zdravotnej dokumentácie, sa uchovajú.

2. Príslušné orgány zmluvného štátu zaručia, aby dieťa alebo jeho zástupca mali za primeraného usmernenia prístup k týmto informáciám v rozsahu, v akom to povoľuje právny poriadok tohto štátu.

Článok 31

Bez ohľadu na ustanovenie článku 30 osobné údaje získané alebo zaslané podľa dohovoru, najmä údaje uvedené v článkoch 15 a 16, smú sa použiť iba na účely, na aké sa získali alebo zaslali.

Článok 32

1. Nikto nesmie získavať neprimeraný finančný ani iný prospech z činnosti súvisiacej s medzištátnym osvojením.

2. Môžu sa požadovať a platiť iba trovy a náklady vrátane primeraného honoráru osôb zapojených do osvojenia.

3. Riaditelia, referenti a zamestnanci inštitúcií zapojených do osvojenia nesmú poberať pracovné odmeny, ktoré sú neprimerane vysoké v pomere k poskytovaným službám.

Článok 33

Príslušný orgán, ktorý zistí, že niektoré z ustanovení dohovoru sa nedodržalo alebo existuje vážne riziko, že sa nedodrží, informuje o tom okamžite ústredný orgán svojho štátu. Tento ústredný orgán má povinnosť zabezpečiť, že sa prijmú primerané opatrenia.

Článok 34

Ak o to požiada príslušný orgán štátu, ktorému je písomnosť určená, musí sa mu predložiť overený preklad s osvedčením, že preklad sa zhoduje s originálom. Ak sa neurčí inak, náklady takého prekladu hradia perspektívni osvojitelia.

Článok 35

Príslušné orgány zmluvných štátov budú v procese osvojenia konať bez zbytočného odkladu.

Článok 36

Vo vzťahu k štátu, ktorý má vo veciach osvojenia dva alebo viac právnych poriadkov, ktoré sa používajú v rôznych územných celkoch, každý odkaz na

a) obvyklý pobyt v tomto štáte je potrebné považovať za odkaz na obvyklý pobyt v územnom celku tohto štátu,
b) právny poriadok tohto štátu je potrebné považovať za odkaz na právny poriadok platný v územnom celku tohto štátu,
c) príslušné orgány alebo verejné orgány tohto štátu je potrebné považovať za orgány oprávnené konať v príslušnom územnom celku,
d) akreditované inštitúcie tohto štátu je potrebné považovať za odkaz na inštitúcie akreditované v príslušnom územnom celku.

Článok 37

Vo vzťahu k štátu, ktorý má vo veciach osvojenia dva alebo viac právnych poriadkov, ktoré sa používajú vo vzťahu k rôznym kategóriám osôb, každý odkaz na právny poriadok tohto štátu sa považuje za odkaz na právny systém určený vnútroštátnym právnym poriadkom tohto štátu.

Článok 38

Štát, v ktorom jednotlivé územné celky majú svoje vlastné právne predpisy vo veci osvojenia, nie je povinný uplatniť dohovor, ak štát s jednotným právnym poriadkom by nebol povinný ho uplatniť.

Článok 39

1. Tento dohovor nemá vplyv na platnosť medzinárodných zmlúv, ktorých zmluvnými stranami sú zmluvné štáty tohto dohovoru a ktoré obsahujú ustanovenia týkajúce sa otázok upravených týmto dohovorom, pokiaľ zmluvné strany tejto medzinárodnej zmluvy nevyhlásia inak.

2. Každý zmluvný štát môže uzavrieť dohody s jedným alebo s viacerými zmluvnými štátmi s cieľom zlepšiť vykonávanie dohovoru v ich vzájomných vzťahoch. Také dohody môžu meniť iba ustanovenia článkov 14 až 16 a 18 až 21. Štáty, ktoré uzavreli takú dohodu, zašlú jej odpis depozitárovi dohovoru.

Článok 40

Výhrady k dohovoru nie sú možné.

Článok 41

Dohovor sa uplatní v každom prípade, keď sa žiadosť podľa článku 14 doručila po tom, ako dohovor nadobudol platnosť v prijímajúcom štáte a v štáte pôvodu.

Článok 42

Generálny tajomník Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného zvolá v pravidelných intervaloch Zvláštnu komisiu na účely vyhodnotenia praktického vykonávania dohovoru.

VII. KAPITOLA
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

 

Článok 43

1. Dohovor je otvorený na podpis štátom, ktoré boli členmi Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného v čase jej sedemnásteho zasadnutia, a štátom, ktoré sa na tomto zasadnutí zúčastnili.

2. Dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo schválení budú uložené u ministra zahraničných vecí Holandského kráľovstva, depozitára dohovoru.

Článok 44

1. Každý iný štát môže k dohovoru pristúpiť po tom, ako dohovor nadobudol platnosť podľa článku 46 ods. 1.

2. Listina o prístupe bude uložená u depozitára.

3. Prístup sa stane účinným iba vo vzťahu medzi pristupujúcim štátom a tými zmluvnými štátmi, ktoré nevznesú námietku proti jeho prístupu do šiestich mesiacov po doručení oznámenia podľa článku 48 písm. b). Štát môže takú námietku vzniesť aj v čase, keď ratifikuje, prijíma alebo schvaľuje dohovor po prístupe. Taká námietka sa oznámi depozitárovi.

Článok 45

1. Ak má štát dva alebo viac územných celkov, v ktorých sa vo veciach upravených týmto dohovorom používajú rôzne právne poriadky, môže pri podpise, ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení vyhlásiť, že dohovor sa uplatní na všetky jeho územné celky alebo len na jeden, alebo na niekoľko z nich a také svoje vyhlásenie môže kedykoľvek zmeniť novým vyhlásením.

2. Každé také vyhlásenie sa oznámi depozitárovi a musí výslovne označiť územné celky, na ktoré sa dohovor uplatní.

3. Ak štát neurobí vyhlásenie podľa tohto článku, dohovor sa uplatní na všetky územné celky tohto štátu.

Článok 46

1. Dohovor nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa uloženia tretej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo schválení podľa článku 43.

2. Potom dohovor nadobudne platnosť pre

a) každý štát, ktorý ho ratifikuje, prijme alebo schváli, alebo k nemu pristúpi, prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa uloženia jeho ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo o prístupe,
b) územné celky, na ktoré bol dohovor rozšírený v súlade s článkom 45, prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa vyhlásenia podľa uvedeného článku.

Článok 47

1. Každý zmluvný štát môže dohovor vypovedať písomným oznámením depozitárovi.

2. Výpoveď nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvanástich mesiacov po doručení oznámenia depozitárovi. Ak je v oznámení na nadobudnutie platnosti výpovede určená dlhšia lehota, výpoveď nadobudne platnosť uplynutím tejto lehoty odo dňa doručenia oznámenia depozitárovi.

Článok 48

Depozitár oznámi členským štátom Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného, ostatným štátom, ktoré sa zúčastnili na sedemnástom zasadnutí, a štátom, ktoré pristúpili v súlade s článkom 44,
a) podpisy, ratifikácie, prijatia a schválenia uvedené v článku 43,
b) prístupy a námietky k prístupom uvedené v článku 44,
c) dátum nadobudnutia platnosti dohovoru v súlade s článkom 46,
d) vyhlásenia a označenia uvedené v článkoch 22, 23, 25 a 45,
e) dohody podľa článku 39,
f) výpovede podľa článku 47.

Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali tento dohovor.

Dané v Haagu 29. mája l993 v anglickom a francúzskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť, v jednom vyhotovení, ktoré bude uložené v archívoch vlády Holandského kráľovstva a ktorého overená kópia sa odovzdá diplomatickou cestou každému členskému štátu Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného v čase sedemnásteho zasadnutia a každému štátu, ktorý sa na tomto zasadnutí zúčastnil.

Poskytovanie informácií

Centrum v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám poskytuje informácie žiadateľom za nasledovných podmienok.

  1. Slobodný prístup k informáciám upravuje Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Text zákona je prístupný na internete na adrese www.cipc.sk a v Zbierke zákonov Slovenskej republiky – www.zbierka.sk – v časti Úplné znenia.
  2. Schéma organizačnej štruktúry centra je podľa § 5 odst. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z. z. k dispozícii na webovej stránke www.cipc.sk v časti Centrum – Organizačná štruktúra Centra.
  3. Žiadosť o poskytnutie informácie sa podáva
    • písomne prostredníctvom pošty na adrese: Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Špitálska 8, P.O.Box 57 814 99 Bratislava,
    • písomne, osobným podaním v kancelárii riaditeľky centra Špitálska 8 – II. poschodie,
    • ústne – osobne v pracovných dňoch v kancelárii riaditeľky centra,
    • telefonicky v pracovných dňoch – č. tel. 02 204 632 08,
    • prostredníctvom faxu č. 02 204 632 58,
    • prostredníctvom elektronickej pošty na adrese: info@cipc.gov.sk.
  4. Proti rozhodnutiu o odmietnutí žiadosti o poskytnutie informácie je možné podať odvolanie – odvolanie v lehotách stanovených zákonom, pričom odvolanie musí obsahovať meno a adresu žiadateľa, obsah podania, čoho sa žiadateľ domáha, skutočnosť, podľa ktorej možno identifikovať porušenie zákona, podpis žiadateľa. Ak odvolanie tieto údaje neobsahuje, bude odložený. Centrum  poskytuje informácie:
    • zverejnením,
    • sprístupnením na základe žiadosti.

Centrum poskytuje informácie na žiadosť v akejkoľvek žiadateľom požadovanej forme:

  • ústne,
  • odpisom,
  • kópiou,
  • na elektronickom nosiči,
  • poštou,
  • elektronickou poštou.

Za poskytnutie informácie v zmysle zákona sa považuje aj odkaz na už zverejnenú informáciu. Žiadosť možno podať písomne. Za písomnú žiadosť sa považuje žiadosť doručená v tlačenej podobe poštou alebo faxom, alebo žiadosť doručená elektronickou poštou. Centrum vybaví len takú doručenú žiadosť, z ktorej je zjavné:

  • že je určená centru,
  • kto ju podáva,
  • torých informácií sa týka,
  • aký spôsob sprístupnenia informácie žiadateľ navrhuje.

Žiadosť o poskytnutie informácií, ktoré sa nevzťahujú na pôsobnosť centra, zodpovedný pracovník do piatich dní postúpi príslušnej povinnej osobe, ak je známa. O postúpení žiadosti  informuje žiadateľa bezodkladne, najneskôr do piatich dní odo dňa podania žiadosti. Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené, centrum bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, centrum žiadosť odloží. Centrum sprístupní žiadateľovi požadovanú informáciu najneskôr do ôsmych pracovných dní. V odôvodnených prípadoch možno lehotu podania informácie predĺžiť najviac o osem pracovných dní. Obmedziť prístup k informáciám možno iba z dôvodov vymedzených § 8 až § 11 zákona, ktorými sú:

  • ochrana osobnosti a osobných údajov,
  • ochrana obchodného tajomstva,
  • nesúhlas osoby, ktorá odovzdala informáciu centrum a nemá informačné povinnosti podľa zákona,
  • ochrana duševného vlastníctva,
  • zverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu,
  • ochrana informácií týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní.

Obmedzenie prístupu sa nevzťahuje na informácie:

  • získané za verejné financie,
  • o použití verejných financií,
  • o nakladaní s majetkom štátu alebo majetkom obce,
  • o štátnej pomoci,
  • o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných centrum na základe uzatvorenej dohody.

Centrum môže požadovať za vydanie informácie úhradu nákladov, ktorá je stanovená podľa osobitného predpisu. Úhrady sú príjmami centra.